MOC LÁSKY

Podcast:

Z hodín dejepisu si spomínam aj na meno Július Gaius Caesar (100–44 pred Kr.). Bol to významný rímsky vodca, po ktorom je napr. pomenovaný mesiac júl, a ktorý zaviedol aj tzv. juliánsky kalendár.  Rímsky senát ho v roku 69 pred Kr. poveril správou Španielska. Cestou tam sa zastavil v jednej malej dedinke v Alpách. Tu sa ho jeho spoločníci spýtali, či aj v tejto bezvýznamnej dedinke sa ľudia tak isto hádajú o moc a zvádzajú politické boje, ako to robia v Ríme. Na to im mal Caesar odpovedať: „Radšej chcem byť tu prvý, ako v Ríme druhý.“ Radšej chcel vládnuť v malej dedinke a mať tam absolútnu moc než byť v Ríme „len“ jedným z mnohých. Tieto slová odhaľujú jeho ctižiadostivosť a túžbu po moci. Nebol ochotný žiť v tieni nikoho iného. Predstava, že by bol na „druhom mieste“, bola pre neho neprijateľná. Myslím, že sa nepomýlim, keď poviem, že vôbec nie je jediným politikom v dejinách sveta, ktorý mal takúto túžbu. A keď sa pozrieme na otázku túžby po moci zo širšieho pohľadu, zistíme, že presahuje rámec politiky a týka sa aj bežného života v akomkoľvek spoločenstve, či už je to nejaký klub, hnutie, spolok, pracovisko alebo aj vlastná rodina. Aj tu vo vzťahoch medzi súrodencami, manželmi a príbuznými rezonujú častokrát nevyslovené otázky, ako: Kto je dôležitejší? Kto rozhodne, čo sa bude robiť? Kto má posledné slovo? Kto je ukrátený a kto z toho iba získava a profituje? Aj v bežnom rodinnom živote je častokrát rivalita a súperenie, aj keď sa o tom až tak nahlas nerozpráva. 

Keď píšem tieto riadky o Duchu Svätom, nemám v úmysle vyzdvihnúť túto Božskú osobu na úkor iných božských osôb. Stávalo sa totižto, že niektoré charizmatické skupiny – iste neúmyselne – chceli zveličiť úlohu Ducha Svätého, a tak akoby „oddeliť“ jeho pôsobenie od Otca a Syna. To však nie je správne. Duch Svätý je totižto Duchom Otca a Syna. Všetky tri božské osoby žijú v dokonalej harmónii vzťahov a tvoria takú nerozlučnú jednotu lásky, že ju nikto ani nič nedokáže narušiť. Nemožno si predstaviť, že by jedna osoba konala nezávisle od ostatných. Nie je medzi nimi žiadne súperenie, žiarlivosť či závisť. Nejde o to, kto je prvý, kto druhý a kto tretí. Hoci v teológii pripisujeme určité úlohy konkrétnym božským osobám – stvorenie Otcovi, vykúpenie Synovi a posväcovanie Duchu Svätému, v skutočnosti každé Božie dielo koná celá Trojica spoločne. Sv. Atanáz to pekne vysvetľuje: „Lebo Otec robí všetko skrze Slovo v Duchu Svätom, a takto sa zachováva jednota svätej Trojice. Teda, čo Duch rozdeľuje jednotlivcom, to dáva Otec skrze Slovo. Lebo všetko, čo má Otec, je aj Synovo. A potom, čo dáva Syn v Duchu, sú pravé Otcove dary. Podobne, keď je v nás Duch, je v nás aj Slovo, ktoré nám ho dáva, a v Slove je aj Otec.“ Keď teda pôsobí Duch Svätý, pôsobí skrze neho vždy aj Otec a Syn; keď koná Syn, robí to v jednote s Otcom a Duchom. Preto aj Ježiš posiela učeníkov krstiť „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ a Cirkev sa modlí „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému…“

Uctievanie Ducha Svätého a budovanie živého, osobného vzťahu s ním nám pomáhajú prekonávať postoje súperenia a rivality ako aj túžbu po moci a ovládaní iných. Duch nás oslobodzuje od takýchto postojov a túžob, ktoré nič trvalé nebudujú, ale skôr všetko ničia. Ak preto badám, že ľudí okolo seba vnímam skôr ako súperov a ohrozenie, ak chcem mať vždy posledné slovo, ak si pripisujem všetky zásluhy za nejaké vydarené dielo, ak mi vadí tímová spolupráca, bude dobré, keď si položím otázku: Aký duch vo mne pôsobí? Aký duch ma poháňa? Ak ma vedie Duch Svätý, bude ma nabádať skôr k pokore, dôvere, službe a budovaniu spoločenstva. Zároveň mi bude aj pripomínať slová Pána Ježiša: „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). Práve v službe sa prejavuje jediná pravá moc: moc lásky, ktorá vždy zvíťazí.  

Modlime sa. 

Bože, Duchu Svätý, veď nás, aby sme sa nesnažili ovládať iných, ale im slúžiť. Amen.