Podcast:
Vážiť si vodu i „všednosť“
Milí priatelia!
V priebehu posledných dní sa ako huby po daždi objavovali v médiách správy o kritickej hydrologickej situácii. Viem, znie to trochu protichodne, lebo ten dážď chýba. Čoraz viac si začíname uvedomovať i v našich končinách vzácnosť toho, čo bolo pre nás viac-menej samozrejmé: vodu. Ďalšia vlna horúcich dní – pričom máme ešte celkom živo v pamäti tie júnové – keď teplomer vystupuje vysoko nad 30-tku, len znásobuje uvedomenie si potreby toho, čo osviežuje nielen nás, ale i všetko živé v prírode: vodu. Čo sme sa svojho času učili azda len o krajinách v nižších zemepisných šírkach, odrazu začíname zakusovať takpovediac na vlastnej koži: nedostatok vody.
Na jednej strane nás prítomná situácia môže – a mala by – učiť väčšej zodpovednosti voči stvoreniu, ktorého sme súčasťou. Stvorenie nie je naším vlastníctvom. Bolo nám, ľuďom, zverené do opatery, ako čítame v krásnom poeticky ladenom príbehu stvorenia: „I vzal Pán, Boh, človeka [ktorého utvoril z hliny zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života] a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“ (Gn 2,15; cf. 2,7). Boh človeka poveril – a vystrojil ho na tú úlohu –, aby rajskú záhradu obrábal, zveľaďoval a uchoval. Stojí za povšimnutie, že v tom príbehu sa zvlášť podrobne opisuje hojnosť vody, ktorou záhrada oplývala: bola tam rieka, ktorá všetko zavlažovala a tvorila štyri toky; akýsi obraz celého sveta, oplývajúceho Božím požehnaním, teda veľkého sveta v malom.
Po svojom páde človek odchádza „na východ od raja“ (3,24), teda oblasti, ktorá v mysli svätopisca zodpovedala pustatine, priestoru, kde bola voda vzácnosťou. Nezodpovednosťou v zverenej úlohe sa človek takpovediac zbavil daru požehnania, ktorý symbolizovala práve voda. Musel sa vydať na cestu vnútorného obrátenia, na ktorej sa mal učiť vzťahu, ktorý otvára pre požehnanie. Vzťahu, ktorého jeden lúč zachytáva prorok Ozeáš, keď vyzýva: „Poznajme, usilujme sa poznať Pána: jeho východ je pripravený sťa zora a príde nám ako včasný dážď i ako dážď neskorý na zem“ (Oz 6,3). A tak na strane druhej kritická hydrologická situácia nám pripomína, že ako ľudia nemáme úplne všetko pod kontrolou; že tomu dažďu ešte rozkázať nedokážeme.
Priatelia, letné horúčavy nás nútia spomaliť, nenaháňať sa… Občas sa cez to leto naháňame za niečím „výnimočným“, za „silnými zážitkami“. Spomaliť a učiť sa objavovať krásy a dary, ktoré nás denne obklopujú. Vážiť si všednosť… Občas nás až núdza privádza k tomu, aby sme si vážili všedné veci, objavovali dar požehnania v „samozrejmostiach“, ktoré nimi – samozrejme – nie sú…
Tak ako nie je samozrejmosťou žiaden človek, ktorého stretneme. Mesiac august otvára celoslovenské stretnutie mladých na P26 v Poprade, kam smerovali i naši spolubratia spolu so skupinkami mladých. Budú sa s nimi deliť o svoj čas, o svedectvo svojej cesty povolania, o prežívanie viery. Tú sa usilujú prehĺbiť i augustové púte, pričom pre nás, verbistov, je významná práve na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie na nitrianskej Kalvárii. V druhej polovici augusta sa plánuje stretnutie seminaristov – verbistov študujúcich v Európe, v Chludowe v Poľsku.
Nuž, vážme si vodu, vážme si dar každého stretnutia, ktorým nás Pán chce požehnať. Buďte požehnaní!
P. Marek Vaňuš SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
