Podcast:
V súvislosti s prameňmi riek si môžeme všimnúť dva trendy: povzbudzujúci a alarmujúci. Je povzbudením, že medzi obľúbené turistické trasy patria aj trasy vedúce k prameňu riek. V Indii sa putuje k prameňu rieky Gangy, v Nemecku k prameňu Dunaja, v Poľsku k prameňu rieky Wisly. Kto sa u nás vydá na Kráľovu hoľu, nazývanú aj „matkou štyroch riek“, môže objaviť nielen jeden, ale až štyri pramene: Hrona, Hornádu, Hnilca a Čierneho Váhu. Putovanie k prameňu má vždy v sebe čosi fascinujúce. Prameň je miesto, kde podzemná voda voľne vyviera na zemský povrch. No tento jednoduchý opis nehovorí celú pravdu o prameni. Prameň skrýva v sebe tajomstvo. Vyviera totižto z hlbín tmavej a chladnej zeme ako posol života. Preto fascinuje; a to nielen básnikov, ale aj každého, kto k nemu príde. Je to malý zázrak prírody; z hlbín zeme vychádza na povrch prúd čistej vody, ktorá sa začína rozlievať do okolia a mení sa na hravý zurčiaci potôčik. Pozorovať tento zjav je čosi inšpirujúce a zároveň upokojujúce; kde je prameň, tam je nádej a život.
Alarmujúcim trendom je vysychanie prameňov. Napr. v auguste roku 2022 v dôsledku sucha spôsobeného abnormálne vysokými teplotami po prvýkrát v histórii vyschli pramene britskej rieky Temža. Prvé tri kilometre koryta tejto rieky, ktorá preteká aj cez centrum Londýna, zostali úplne bez vody. Nie je to však problém iba Temže; podobne sú postihnuté aj iné vodné toky, čo má negatívne dopady pre poľnohospodárstvo, riečnu dopravu či energetiku.
Zdá sa, že v dôsledku sucha vysychajú nielen pramene riek, ale v modernej spoločnosti vysychá aj iný prameň, ktorý by mal živiť náš duchovný život. Náš život s Bohom má tiež svoje pramene a jedným z nich je modlitba.
V Katechizme katolíckej Cirkvi sú kňazi napríklad povzbudzovaní k tomu, aby „privádzali Boží ľud k živým prameňom modlitby, ktorými sú: Božie slovo, liturgia, život podľa božských čností a Božie „dnes“ v konkrétnych situáciách“ (porov. KKC 2686). Slová proroka Izaiáša: „Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy“ (Iz 12,3) sa vzťahujú aj na tých, ktorí v modlitbe ako z prameňa čerpajú živú vodu Božej spásy: jeho lásku, odpustenie, blízkosť, pokoj…
Zdá sa, že mnohým už vyschol tento dôležitý prameň duchovného života. Možno v detstve bol ešte výdatný, ale postupne vysychal až úplne vyschol. A to má negatívny dopad na život človeka, lebo práve z tohto prameňa prúdi Boží život. Môj život viery, môj duchovný život vysychá, ak nie je nasycovaný z prameňa modlitby. Každá modlitba je akoby dúškom čistej pramenistej vody, ktorá osvieži a dodá chuť kráčať ďalej. Nemusím chodiť ďaleko do hôr, ak chcem objaviť prameň. Je tu pri mne, stačí sa len začať modliť.
Preto je namieste položiť si otázky: „Z čoho žijem? Z akých prameňov? Je aj modlitba jedným z prameňov môjho života?“
O sv. Arnoldovi nevieme, či bol niekedy pri prameni rieky. No vieme o ňom, že objavil „prameň modlitby“. Dokonca môžeme tvrdiť, že aj on sám sa stal akoby „prameňom“; aj z neho čosi „vyvieralo.“ Len si predstavme, že ako študent gymnázia v Gaesdoncku zložil svoju vôbec prvú modlitbu a poslal ju svojim blízkym, aby sa ju večer v rodine modlili. Modlili sa ju nielen v jeho dome, ale aj v iných rodinách a to po mnohé roky. Vieme, že nie samozrejmosťou, aby dospievajúci človek v jeho veku písal modlitby. Mladý človek má zvyčajne iné záľuby. Arnold však už v mladom veku viedol iných, aby „pili z prameňa modlitby“.
Modlime sa: Svätý, trojjediný Bože, vo svojej dobrote nám dávaš veľa prameňov, z ktorých môžeme čerpať silu na pozemskej púti. Daj, aby sme aj modlitbou čerpali spásu, ktorú nám ponúkaš. Skrze Krista, nášho Pána.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
