NÁDEJ A MISIE

Podcast:

Iste sme už počuli životný príbeh sv. Jozefíny Bakhity, ktorá ako prvá Afričanka čiernej pleti bola v roku 2000 vyhlásená za svätú. Pochádzala zo Sudánu. Ako mladú ju uniesli a dostala sa do otroctva. Mala viacerých pánov, prežila tvrdé zaobchádzanie a mučenie. Nakoniec skončila u talianskeho konzula, ktorý ju vzal to Talianska. Tam sa dostala ku kresťanskej viere a slobode. Vstúpila do rehole a túžila byť misionárkou – modlila sa za obrátenie Afriky.

Encyklika Spe salvi nám ponúka nasledovnú úvahu o tejto svätici: „Dozvedela sa, že tento Pán poznal aj ju, on ju stvoril, ba dokonca ju miloval. Bola poznaná, milovaná a očakávaná. Tento Pán osobne zažil dokonca údel bičovaného a teraz ju očakával ‚po Božej pravici‘. Takže aj ona mala nádej – nielen malú nádej, že našla menej krutých majiteľov, ale veľkú nádej: som bezpodmienečne milovaná a čokoľvek sa stane, táto Láska ma očakáva. A tak je môj život dobrý. Prostredníctvom spoznania tejto nádeje bola ‚vykúpená‘, necítila sa viac otrokyňou, ale slobodnou Božou dcérou. Pochopila, na čo myslel Pavol, keď Efezanom pripomínal, že predtým boli bez nádeje a bez Boha vo svete – boli bez nádeje, lebo boli bez Boha. Dňa 9. januára 1890 bola pokrstená a pobirmovaná a prijala prvé sväté prijímanie. Ôsmeho decembra 1896 zložila vo Verone sľuby v kongregácii sestier kanosiánok a odvtedy sa – popri svojich prácach v sakristii a na vrátnici kláštora – snažila na mnohých cestách v Taliansku povzbudzovať do misií. Cítila, že oslobodenie, ktoré prijala prostredníctvom stretnutia sa s Bohom, Ježišom Kristom, musí šíriť ďalej, že aj ona sa musí darovať druhým, čím väčšiemu počtu ľudí. Nádej, ktorá sa pre ňu zrodila a ktorá ju ‚vykúpila‘, si nemohla nechať pre seba, táto nádej musela zasiahnuť mnohých, zasiahnuť všetkých.“  (porov. Spe Salvi 3)

V duchu týchto slov môžeme aj misijnú činnosť chápať ako prinášanie nádeje. Misionári, hoci sa aj angažujú v rôznych charitatívnych, sociálnych a vzdelávacích činnostiach, predsa nie sú sociálnymi pracovníkmi. Odchádzajú do rôznych končín sveta, aby ohlasovali evanjelium Ježiša Krista, svedčili o Božej láske, krstom uvádzali ľudí do spoločenstva Cirkvi, živili ich sviatosťami a pozývali všetkých vydať sa na cestu, ktorá nekončí smrťou, ale zmŕtvychvstaním a večným životom. Preto ľuďom prinášajú nielen „nádeje“, ale aj tú jedinú, veľkú nádej na plnosť života s Bohom vo večnosti.

Ohlasovať Krista a tak prinášať ľuďom nádej sa snažíme aj my misionári Spoločnosti Božieho Slova, ktorí slávime 150 rokov od nášho založenia v r. 1875. Sme misionári nádeje. P. Kulüke, bývalý generálny predstavený SVD, navštívil veľa spolubratov pôsobiacich na rôznych kontinentoch. Rozprával sa aj s ich veriacimi, a na základe ich svedectva prišiel k presvedčeniu: „Svet by bol oveľa chudobnejší, keby nebolo misionárov Spoločnosti Božieho Slova.“ Nemyslel tým na materiálne bohatstvo, ale na duchovné: na lásku, radosť a nádej, ktoré prinášajú misionári.

Pekný obraz misionára, ktorým je vlastne každý pokrstený kresťan, nám ponúka Sv. Otec František v exhortácii Evangelii Gaudium – Radosť Evanjelia. Svet, ktorý chce byť budovaný bez Boha alebo ničí svoje kresťanské korene nazýva púšťou, a píše: „V púšti treba najmä ľudí viery, ktorí svojím životom ukážu cestu do zasľúbenej zeme, a tak udržia nádej nažive… Sme pozvaní byť džbánmi, z ktorých sa druhí môžu napiť. Niekedy sa džbán premieňa na ťažký kríž, ale veď práve na kríži pribitý Pán sa nám daroval ako prameň živej vody. Nenechajme si ukradnúť nádej!“ (EG 86).

A na inom mieste nás povzbudzuje: „Všetci sme povolaní, aby sme neustále rástli ako hlásatelia evanjelia… Všetci sme povolaní ponúknuť druhým jasné svedectvo o Pánovej zachraňujúcej láske. On nám aj napriek našim slabostiam ponúka svoju blízkosť, svoje Slovo i svoju silu a dáva zmysel nášmu životu. Tvoje srdce vie, že život bez neho nie je ten istý; a teda to, čo si objavil, čo ti pomáha žiť a čo ti dáva nádej – to je to, čo máš odovzdať druhým“ (EG 121).

Toto chceme nanovo objaviť a žiť aj v tomto Jubilejnom roku a tak byť nielen pútnikmi, ale aj misionármi nádeje.

Modlime sa: Pane Ježišu, posielaš nás do sveta, aby sme všetkým hlásali evanjelium. Napĺňaj nás svojim Duchom Svätým, aby sme svedectvom svojho života privádzali ľudí k tebe, prameňu našej nádeje. Amen.