Podcast:
Nedávno som si videl pekné video o záchrane malého vtáčika. Mladá pani sa bola bicyklovať, keď jej pozornosť zaujal malý vtáčik sediaci na okraji cesty. Neodletel, keď prešla popri ňom a tak jej to nedalo pokoj. Zastala, zosadla z bicykla a išla sa na neho pozrieť. Bol vo veľmi zúboženom stave. Zo zobáka my tiekla krv a na hrudi mal vytrhané perie. Jedno z krídel bolo zlomené a len tak voľne viselo. Prišlo jej ho ľúto, lebo si uvedomila, že ak mu nik nepomôže, neprežije. Rozhodla sa, že ho vezme domov a pokúsi sa ho zachrániť. Neuviedla, prečo nevyhľadala veterinára, aby poskytla vtáčikovi odbornú pomoc, čo by bolo asi najlepšie. Snažila sa mu pomôcť vo vlastnej réžii a preto sa najskôr pustila do získavania informácií, aby vedela, čo má robiť. Dala ho do tepla, začala dobre kŕmiť, dávať mu vitamíny a starať sa o neho. Niekedy vstávala aj v noci, keď mával záchvaty, pritúlila si ho k sebe a hladila ho. Stávalo sa, že mala pocit, že jej úsilie je márne. Zlepšenie prichádzalo len veľmi pomaly. Jej trpezlivosť sa však vyplatila. Vtáčikovi narástla na hrudi nová srsť a začal byť agilnejší. No jeho krídlo stále len viselo a preto si myslela, že už nikdy nebude lietať. Po šiestich mesiacoch to však prišlo. Vtáčik rozprestrel krídla a vzlietol. Mladá pani bola od radosti celá bez seba. Vtáčik aj trochu narástol, sfarbili sa mu krídla a chvost a stal sa „ozdobou“ jej domu.
Iste aj my sami poznáme príbehy, kde ľudia pomohli vtáčikom. Ak žijeme na vidieku, možno máme v záhrade aj vtáčiu búdku a v zime ich prikrmujeme. No rád by som sa zameral na čosi iné. Na krídla vtáka, bez ktorých nemôže lietať, čiže nemôže byť tým, čím vlastne je a prečo bol stvorený. Hoci sú aj nelietavé vtáky ako napr. pštros, predsa len väčšina je lietavých a krídla plnia v ich živote dôležitú funkciu. Pomocou nich dokážu vzlietnuť a lietať. Takto sa môžu veľmi ľahko vyhnúť mnohým prekážkam, ktorým my všetci, čo nedokážeme lietať, musíme čeliť a hľadať spôsoby, ako ich obísť či odstrániť. „Cestovanie“ je preto pre vtákov oveľa jednoduchšie a ľahšie, ako pre nás. Okrem toho ich krídla dokážu zaniesť do vzdialeností, o ktorých sa nám ľuďom ani nesníva. Len pre zaujímavosť. V októbri 2022 obletela svet správa, že vedci zaznamenali najdlhší neprerušený let vtáka. Jednalo sa o päťmesačného jedinca druhu brehár hrdzavý, ktorý preletel vzdialenosť 13.560 kilometrov z Aljašky v USA do Tasmánie v Austrálii. Trvalo mu to 11 dní a jednu hodinu. Ornitológ, ktorý tento let monitoroval, uviedol, že let bol mimoriadne riskantný, pretože tento druh nie je schopný pristáť na vode. Ak by sa o to pokúsil, zahynul by, lebo jeho nohy nie sú prispôsobené na odlet z vodnej hladiny. Ak by teda spadol od vyčerpania do vody, alebo by ho zlé počasie zhodilo do oceánu, bol by to je koniec. On to však dokázal.
O krídlach však čítame nielen v súvislosti s vtákmi či lietadlami. Iste sme sa stretli so slovným spojením: Pristrihnúť niekomu krídla. V prenesenom zmysle sa vzťahuje na ľudí a myslí sa tým obmedzenie ich slobody, aby nemohli robiť, čo chcú. Obrazne chápeme aj výraz: Nádej dáva človeku krídla. Chce sa tým naznačiť všetko to dobré a pozitívne, čo nádej človeku prináša: odhodlanosť nevzdať sa a silu ísť ďalej, nový pohľad na ťažkú situáciu a zmysel toho, čo prežíva. K tomu prichádza aj úžasná vnútorná sloboda, keď si človek uvedomí, že sa nemusí silou mocou pridŕžať toho, čo má, ale môže si to dovoliť aj zanechať. Nádej mu totižto dáva na vedomie, že aj keď čosi stráca, v podstate o nič nepríde. Boh mu všetko bohato vynahradí. Celá životná púť je totižto postupným „strácaním a zanechávaním“, rôznych dobier, aby sa človek oslobodil a celou svojou bytosťou zatúžil iba po jedinom Dobre, po Bohu. Kto si toto uvedomí, dostane akoby „krídla“, čiže povznesie ho to na duchu. Nádejou sa totižto spája s Bohom a preto v ňom pôsobí jeho sila.
Prorok Izaiáš používa tento krásny obraz nádeje, keď píše: „Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú“ (Iz 40, 31).
Nielen mladí ľudia majú súcit so zranenými vtáčikmi, a snažia sa im pomôcť, ale to isté robí aj Boh s nami. Nielen vtákom dal krídla, ale aj nám. Dáva nám nádej, čiže „orlie krídla“, na ktorých sa dostaneme veľmi ďaleko, až k nemu do neba.
Modlime sa.
Dobrotivý Bože, v knihe Exodus čítame, ako si Mojžišovi povedal, že si svoj ľud niesol na orlích krídlach z Egypta do zasľúbenej zeme. Buď pri nás zvlášť v ťažkých chvíľach a pomôž nám oslobodiť sa od všetkého, čo nás pripútava k tejto zemi. Vezmi nás „na krídla“, aby sme zvládli nástrahy cesty a raz nás „prines“ do svojho kráľovstva. Amen.
Text: P. Peter Dušička SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

