POVOLANÍ BUDOVAŤ JEDNOTU

Podcast:

Milí priatelia, aj tento týždeň spoločne otvárame Božie slovo, ktoré nás pripravuje na slávenie Eucharistie. Nie preto, aby sme získali iba nové poznatky, ale aby sme dovolili Bohu prehovoriť do nášho života. Tentoraz sa zastavíme pri druhom čítaní zo slávnosti svätých Cyrila a Metoda, patrónov Európy, z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom.

Nie je náhodou, že práve na sviatok týchto veľkých vierozvestcov nám Cirkev predkladá text o jednote. Svätí Cyril a Metod neprišli medzi našich slovanských predkov iba odovzdať nové poznatky alebo vytvoriť hlaholiku. Ich najväčšou túžbou bolo, aby ľudia spoznali Ježiša Krista a aby sa evanjelium stalo živou súčasťou ich každodenného života. Nebáli sa naučiť jazyk národa, ku ktorému boli poslaní, spoznávali jeho kultúru a hľadali spôsob, ako Božie slovo priblížiť tak, aby mu ľudia skutočne rozumeli. Vedeli, že evanjelium sa nemá hlásať iba správnymi slovami, ale aj jazykom, ktorému človek rozumie svojím srdcom.

Aj dnes Cirkev stojí pred rovnakou výzvou. Nestačí hovoriť o Kristovi správnymi slovami. Potrebujeme hovoriť tak, aby ľudia mohli stretnúť jeho lásku. A ešte viac než slovami ju môžeme odovzdávať spôsobom života.

Apoštol Pavol začína veľmi osobnou prosbou: „Prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo.“ (Ef 4, 1) Tieto slová nie sú určené iba prvým kresťanom. Sú adresované aj nám. Apoštol nám nepripomína predovšetkým to, čo máme robiť. Najskôr nám pripomína, kým sme sa stali. Každý pokrstený dostal povolanie žiť ako Kristov učeník. A práve z tejto identity vyrastá spôsob, akým hovoríme, odpúšťame, slúžime a budujeme vzťahy.

Preto dnešné čítanie pokračuje slovami o pokore, miernosti, trpezlivosti a láske. Možno nás prekvapí, že práve tieto nenápadné postoje považuje Pavol za základ jednoty. Koľkým nedorozumeniam by sa dalo predísť, keby sme mali viac pokory priznať si vlastnú chybu, viac trpezlivosti počúvať druhého a menej potreby mať za každú cenu posledné slovo. Práve v takýchto každodenných rozhodnutiach sa rodí skutočné spoločenstvo. Pokora človeka nezmenšuje. Naopak, vytvára priestor, aby mohli rásť dôvera, vzájomná úcta a skutočné vzťahy.

Potom zaznievajú slová, ktoré patria medzi najkrajšie vyznania jednoty v celom Novom zákone: „Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých.“ (Ef 4, 5 – 6) Tieto slová nám pripomínajú, že jednota nie je výsledkom našej šikovnosti ani dobrej organizácie. Je darom, ktorý prichádza od Boha. Keď sa učíme žiť bližšie ku Kristovi, postupne sa mení aj náš pohľad na ľudí okolo nás. Prestávame ich vnímať ako súperov a objavujeme v nich bratov a sestry, ktorých nám Boh zveruje do cesty.

Pavol však pripomína aj ďalšiu dôležitú pravdu. Jednota neznamená, že všetci robíme to isté alebo že máme rovnaké schopnosti. Kristus obdaroval každého človeka iným spôsobom. Možno si niekedy myslíme, že veľké veci v Cirkvi robia iba kňazi, rehoľníci alebo tí, ktorých je vidieť. Apoštol však hovorí niečo iné. Každý dostal dar, ktorým môže budovať Kristovo telo. Niekto povzbudí dobrým slovom, iný pomôže v tichosti, ďalší sa modlí, učí, navštevuje chorých alebo vytvára pokoj vo svojej rodine. Pred Bohom nie sú malé ani veľké služby. Každá služba vykonaná z lásky má svoju nenahraditeľnú hodnotu. Boh totiž nemeria veľkosť služby podľa toho, koľko ľudí ju vidí, ale podľa lásky, s akou ju konáme.

Práve tak žili aj svätí Cyril a Metod. Nehľadali vlastnú slávu ani úspech. Celý svoj život zasvätili tomu, aby druhí spoznali Krista. Ich misia sa neskončila pred viac ako tisíc rokmi. Pokračuje vždy tam, kde kresťan prináša Krista do svojej rodiny, na pracovisko, do školy či medzi priateľov. Možno nie veľkými slovami, ale životom, v ktorom je vidieť pokoru, lásku a pokoj.

Možno práve dnes nám Boh ukazuje jedno konkrétne miesto, kde môžeme byť tvorcami pokoja, jednoty a nádeje. Môže to byť naša rodina, pracovisko, spoločenstvo či farnosť. Práve tam sa môže začínať misia, ktorú pred stáročiami začali svätí Cyril a Metod. Nie veľkými gestami, ale vernosťou v malých skutkoch lásky, služby a porozumenia.

Tri podnety pre náš každodenný život

• Prosiť Boha o pokoru a trpezlivosť pri budovaní dobrých vzťahov.
• Objavovať dary, ktorými môžeme slúžiť druhým vo svojej rodine, farnosti alebo spoločenstve.
• Poďakovať za odkaz svätých Cyrila a Metoda a svojím každodenným životom pomáhať druhým objavovať Krista.

Modlitba

Pane, ďakujeme Ti za svätých Cyrila a Metoda, ktorí priniesli našim slovanským predkom svetlo evanjelia.

Ďakujeme Ti aj za dary, ktorými obdarúvaš každého z nás.

Nauč nás žiť v pokore, budovať jednotu, slúžiť druhým s radosťou a svojím životom vydávať svedectvo o Tebe.

Nech aj naše slová, rozhodnutia i skutky pomáhajú budovať Tvoje kráľovstvo a privádzajú ľudí bližšie k Tebe. Amen.

Ďakujeme, že ste sa aj dnes nechali sprevádzať Božím slovom. Na webovej stránke verbisti.sk nájdete týždenné reflexie k liturgickým čítaniam, zamyslenia na každý deň, duchovné podnety aj aktuality zo života Spoločnosti Božieho Slova a našich misijných projektov. Reflexie a ďalšie duchovné podnety môžete počúvať aj na našich podcastových kanáloch:

Spotify: https://open.spotify.com/show/7FqjqP7n5wEBUQhaRgT1gR

Apple Podcasts: https://podcasts.apple.com/cz/podcast/verbisti/id1565505136?l=cs

Tešíme sa na ďalšie stretnutie pri Božom slove.

Nech Božie slovo prináša pokoj do vášho srdca.