PREKÁŽKY RADOSTI

Podcast:

Jedna psychologička raz spomínala zaujímavú udalosť zo svojej praxe. Prišla k nej mamička štyroch detí, ktorá sa sťažovala na prepracovanie a nedostatok oddychu. Starostlivosť o domácnosť a o štyri malé deti ju vyčerpávajú. Stále len upratuje, varí, perie, nakupuje a tak to ide dokola. Veľmi by chcela byť ako jej suseda, ktorá býva oproti, na druhej strane ulice. Tá je slobodná, má v dome poriadok a kľud, je si paňou svojho času, chodí si po večeroch do divadla, na koncerty a jednoducho si užíva život. Po tejto mamičke prišla asi o týždeň k psychologičke jedna slečna. Sťažovala sa na to, že jej život nevyšiel, lebo nenašla takého muža, za ktorého by sa vydala. Chýba jej blízky človek. Keď príde z práce domov, nik ju nečaká, neprivíta, nemá sa ani s kým porozprávať. Hľadieť len stále do televízora alebo stretať pri rôznych večerných akciách cudzích ľudí ju už nebaví. Najradšej by si to vymenila so svojou susedou. Tá má manžela, deti a v ich dome je stále živo a veselo. Potom, čo si ju psychologička vypočula, čosi jej nedalo pokoj a pozrela sa na adresy bydliska oboch žien, ktoré u nej nedávno boli. Jej tušenie sa naplnilo. Obe bývali na jednej a tej istej ulici. Boli susedkami, ktoré sa jej zdôverili so svojimi problémami. Porovnávanie sa s druhými je jednou z prekážok radosti. Vždy sa nám zdá, že ten druhý má lepší život, ako máme my. Ak stojíme v obchode pred pokladňou, máme dojem, že rad pred druhou pokladňou sa hýbe rýchlejšie, ako ten náš. To, čo majú druhí, považujeme vždy za lepšie, krajšie, ako to naše. Takéto presvedčenie vedie potom k nespokojnosti so sebou samými, a teda aj k tomu, že sa nevieme radovať. Neuvedomujeme si, že takéto porovnávanie nezodpovedá vo väčšine prípadov skutočnosti. Keby sme mali možnosť porozprávať sa s osobou, s ktorou sa porovnávame, spoznali by sme, že to nie je u nej až také ružové, ako sme si to mysleli. Ak sa už mám s niekým porovnávať, tak by som odporučil iba dve osoby. Tou prvou je Ježiš Kristus. Ak sa chceme niekomu podobať, tak sa máme snažiť žiť tak, aby sme sa podobali jemu do takej miery, aby sme so sv. Pavlom mohli povedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20). S ním sa máme porovnávať, aby sme odstránili zo seba všetko, čo nás od neho odlišuje a osvojili si to, čo nás s ním spája. Takto sa otvoríme aj prúdu radosti. 

Druhou osobou, s ktorou sa máme porovnávať, je vždy ten, kto je na tom horšie, ako sme my. Čítal som o chlapcovi z Afriky, ktorý plakal, že nemá topánky, kým nestretol iného chlapca, ktorý nemal nohy; odtrhla mu ich mína. Rýchlo zabudol na topánky a uvedomil si, ako veľmi je obdarovaný; že má oveľa viac, ako ten, koho stretol. Inou prekážkou je závisť. Ak závidím druhému, sám si zatváram dvere pred radosťou. Ak je radosť blížneho mojím smútkom a jeho úspech mojím problémom, potom som na tom veľmi zle, lebo som dovolil závisti, aby mi ničila život. No ani škodoradosť nie je pravou radosťou. Božie slovo nás pozýva k presnému opaku: „Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi“ (Rim 12,15). 

Podobne ma oberá o radosť aj akýkoľvek hriech, slabosť či závislosť – čiže všetko, čo narúša harmóniu medzi mnou a Bohom.  Iba keď sa snažím zosúladiť svoj život s Božou vôľou a snažím sa o čisté svedomie, budem mať „otvorený kohútik“ radosti, ktorá prúdi z Boha. Prekážkou radosti je aj nedostatok sebaúcty, čiže vedomia vlastnej hodnoty. Ak neviem doceniť sám seba, ak sa neustále podceňujem a neverím, že aj mňa Boh obdaroval talentami a darmi, bude mi ťažké uveriť, že Boh mi ponúka aj radosť. Snaha o objavenie Božej lásky voči mne a zakorenenie sa v tejto láske je cestou, aby som objavil aj krásu svojho života a tešil sa z neho. Teraz si môžem položiť pár otázok: Ako je to so mnou? Nenachádzam v sebe niektoré z týchto prekážok radosti? Čo robím, aby som ich odstránil? 

Modlime sa:

Všemohúci Bože, daj nám milosť, aby sme objavili talenty a dary, ktorými si nás obdaroval a rozvíjali ich na tvoju väčšiu česť a slávu a pre dobro blížneho. Amen.