RADOSŤ EVANJELIA

Podcast:

Možno sme už počuli príklad, ktorý sa používa v kresťanskej apologetike, alebo aj v kázňach na ilustráciu toho, že ku kresťanskej viere sa nedá len hlásiť, ale ju treba aj žiť. Jedna verzia ma aj nasledovnú podobu.

Rozprávali sa dvaja muži; jeden bol kňaz a druhy neveriaci politik. Politik hovorí: „Kresťanstvo neprinieslo veľa dobrého, však? Len sa pozrite okolo seba. Aj v krajinách, kde sa ku kresťanstvu hlási väčšina obyvateľov, je stále veľa podvodov, korupcie, nenávisti, arogancie, egoizmu, utrpenia – a to aj po toľkých rokoch kresťanstva. Keby bolo kresťanstvo naozaj pravdivé, nemal by byť svet už oveľa lepším miestom?“ Kňaz neodpovedal okamžite. Ako spolu kráčali, všimli si na lavičke muža, ktorý bol neumytý a neupravený. Kňaz hovorí: „Pozrite sa na tohto muža. Svet pozná mydlo už viac ako tisíc rokov. Dnes máme dokonca aj sprchy a ľudia sú stále neumytí. Čo na to poviete?“ Politik sa len tak nedá, a sebaisto hovorí: „No to je predsa jasné. Mydlo funguje len vtedy, keď ho používate!“ Kňaz na to hovorí: „Presne tak. Aj kresťanstvo funguje, len keď sa ‚používa‘, len keď sa žije.“

Kresťanstvo je vlastne živa viera v Ježiša Krista; život podľa evanjelia, ktoré nám Ježiš priniesol. Kto nielen spoznáva a počúva slova evanjelia, ale ich aj uplatňuje, čiže ich žije a riadi sa nimi, ten objaví aj radosť, ktorú evanjelium so sebou prináša. Francúzsky spisovateľ Georges Bernanos pred asi sto rokmi napísal, že „poslaním Cirkvi je umožniť veriacim prístup k zabudnutým prameňom radosti.“ A uvádza aj konkrétne, čo mysli: „Evanjelium je radostná zvesť, zvesť o radosti z Božieho pôsobenia v Ježišovi Kristovi. Spiritualita, ktorá zabúda na radosť, odporuje evanjeliu Ježiša Krista. Cirkev preto nemusí ľudí vyzývať k tomu, aby sa radovali. Jej úlohou je viesť ich, aby znovu objavili pramene zabudnutej radosti.“

V tomto duchu sa nesie aj slogan, ktorý sa používa v nemecky hovoriacej časti Európy, a znie: „Frohbotschaft statt Drohbotschaft“, čo znamená, že ohlasovanie evanjelia ma byť ohlasovaním dobrej, radostnej a oslobodzujúcej zvesti, a nie hrozieb, vyhrážok a trestov.

O radosti evanjelia napísal pápež František aj celú apoštolskú exhortáciu s rovnomenným názvom: Radosť evanjelia. Započúvajme sa do jeho slov, cez ktoré preniká tato radosť: „Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie. S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť. Pozývam každého kresťana, nech už sa nachádza na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii, na nové osobné stretnutie s Ježišom Kristom alebo aspoň ochotne nechať sa stretnúť; na každodenné, neprestajné hľadanie Krista. Niet dôvodu na to, aby si niekto myslel, že takéto stretnutie nie je preňho, pretože ‚nikto nie je vylúčený z radosti, ktorú daruje Pán‘. Evanjelium, v ktorom sa odráža slávny Kristov kríž, nás naliehavo pozýva radovať sa. Stačí niekoľko príkladov: „Zdravas’ – Raduj sa!“ je anjelov pozdrav Márii. Máriina návšteva u Alžbety spôsobila, že Ján poskočil radosťou v lone svojej matky. Vo svojom chválospeve Mária hovorí: „Môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi“. Keď Ježiš začína svoje verejné účinkovanie, Ján hovorí: „A táto moja radosť je úplná“. (porov. EG 1.3.5).

A v čítaní by sme mohli pokračovať, pretože z celej exhortácia sála kresťanská radosť. Kto ju číta, môže si všimnúť aj nápadný súvis medzi príchodom Ježiša a objavením sa radosti. S príchodom Krista prichádza aj radosť do života. Ježiš rozsieva nielen Božie slovo, ale aj radosť. Neviem, či sme to už objavili. Ak ešte nie, môžeme o to prosiť a hlavne začať žiť podľa evanjelia. Ono je skrytým prameňom radosti, ktorú prináša Kristus tým, ktorí jeho slovo berú vážne.

Modlime sa:

Pane Ježišu, pomôž mi veriť, že s tebou prichádza do môjho života aj radosť. Daj mi milosť, aby som tvoje slova nielen počúval, ale ich aj žil a tak objavil radosť, ktorú mi ponúkaš. Amen.