RADOSŤ V POHĽADE NAHOR

Podcast:

Na jednom rodinnom výlete vo vysokohorskom teréne prišla mladá rodinka s deťmi až k úseku, kde boli železné rebríky a pod nimi vodopád. Jedno z detí, dievčatko, dostalo strach a bálo sa ísť samo po rebríku. Otec ho nechcel vziať na chrbát, lebo dievčatko bolo už väčšie a preto ho začal posmeľovať slovami: „Neboj sa, zvládneš to! Len nepozeraj dole! Stále pozeraj hore! Ja pôjdem hneď za tebou, takže neboj sa!“ Ukázalo sa, že rada pomohla, lebo dievčatko sa osmelilo a opatrne sa pustilo stúpať hore rebríkom, a podarilo sa mu rebrík zvládnuť. Pre tých, čo majú strach z výšok, je lepšie nepozerať dolu, lebo to môže zapríčiniť paniku a stratu rovnováhy. Najlepšie je pre nich vyhýbať sa takýmto miestam, alebo ak sa im už vyhnúť nedá, treba pozerať hore. 

Princíp „pozerať hore“ má uplatnenie nielen pri vysokohorskej turistike, ale aj v duchovnom živote, konkrétne pri objavovaní radosti. Ako konkrétne? Všimnime si tri texty sv. Písma.  Sv. Pavol v liste Kolosanom vyzýva veriacich: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu“ (Kol 3,1-3). Pozýva kresťanov, aby pozerali hore, čiže mali upriamený pohľad na Krista, lebo len tak ho budú môcť verne nasledovať a požívať ovocie milosti a spásy, ktoré prináša. Pozerať „hore“, mať upriamený zrak na Krista, je potom aj prameňom radosti. Preto sv. Pavol pozýva k radosti v liste Filipanom: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ (Flp 4,4). Nemyslí tu však na nejakú nanútenú radosť, radosť len naoko, ale na pravú nefalšovanú radosť v Pánovi. Je to, akoby im chcel povedať: „Netvárte sa, akoby ste nemali žiadny dôvod na radosť. Máte ich veľa, veď som vám ich ohlásil, keď som vám zvestoval evanjelium a bohatstvo milosti, ktoré prišlo skrze Krista do nášho života. Len si to všetko pripomeňte, nezabúdajte na to. Majte Pána pred očami, pozerajte na neho a radosť naplní vaše srdce!“ 

Kto pozerá „hore“ a myslí na Krista, rozjasní sa mu pohľad, lebo vidí aj to, čo ho raz čaká – naplnenie Božích prisľúbení a večná radosť v spoločenstve s Bohom. Kto sa pozerá „hore“, na Krista, zisťuje, že ani tu „dole“ nie je na všetko sám; že Boh je pri ňom, miluje ho a ponúka mi svoju blízkosť a spoločenstvo. Toho však, kto nemá čas či záujem pozerať „hore“, ale sústreďuje celú svoju pozornosť len na to, čo sa deje „dolu“, čiže v jeho živote, spoločnosti a vo svete, môže sa ľahko zmocniť neistota, úzkosti, obavy a strach. Upriamiť však pohľad „hore“ na Krista – znamená objaviť aj v tomto nedokonalom svete Božiu prítomnosť a pomoc.  

Čosi podobné zažil sv. Peter apoštol. Stalo sa to v jedno včasné ráno, keď bol spolu s inými učeníkmi na loďke a priblížil sa ku nim Ježiš, kráčajúc po mori. Všetci sa zľakli, lebo ho nespoznali. Keď ich Ježiš ubezpečil, že je to on, Peter ho poprosil: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode“ (Mt 14,28). Ježiš súhlasil, a Peter vykročil na vodu a kráčal k nemu. Ale keď si všimol silný vietor, zľakol sa a začal sa topiť. Ježiš nato vystrel ruku a zachránil ho. Pápež František komentuje túto udalosť nasledovne: „Peter sa začína topiť vo chvíli, keď odvráti pohľad od Ježiša a nechá sa premôcť nepriazňou osudu, ktorá ho obklopuje. Pán je však vždy nablízku, a keď ho Peter vzýva, Ježiš ho zachraňuje z nebezpečenstva.“ 

Iste stretáme okolo seba veľa ľudí, ktorí sú priam ponorení do tohto sveta, do jeho politických, ekonomických či spoločenských napätí a konfliktov. Odráža sa to potom v ich vnútri: sú plní sklamania, znechutenia, obáv o budúcnosť. A stačí tak málo: pozdvihnúť svoj pohľad hore, na Krista, čiže objaviť jeho prítomnosť uprostred chaosu života. Tento „pohľad hore“ nie je únikom od tvrdej  reality života; nie tvárením sa, že sa nič nedeje. Je čímsi iným. Je uvedomením si, že vzkriesený Kristus je svojím Duchom prítomný aj v tomto zranenom svete, preniká všetko a prihovára sa nám slovami: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16,33). Keď sv. Pavol pozýva k radosti, pozýva práve k pohľadu „hore“, na Krista, o ktorého sa môžeme oprieť a s ktorým prichádza aj pokoj a radosť.  

Modlime sa. Pane Ježišu, dotkni sa nášho srdca a uzdrav naše oči, aby uprostred starostí života náš pohľad smeroval k tebe, prameňu našej útechy a radosti. Amen.