RADOSŤ V PRENASLEDOVANIACH

Podcast:

18. decembra 2024 pápež František v Ríme svätorečil skupinu bosých karmelitánok z Compiègne, ktoré zomreli pod gilotínou počas Francúzskej revolúcie 17. júla 1794. O ich mučeníckej smrti napísal známy francúzsky spisovateľ G. Bernanos knihu: „Dialogues des Carmélites – Rozhovory karmelitánok„, na základe ktorej bola vytvorená rovnomenná opera a nasledovalo aj filmové spracovanie ich života. Všimnime si len jednu scénu z filmu. Keď ich večer priviezli na voze na miesto, kde sa konala verejná poprava, zhromaždilo sa tam veľa ľudí. Na údiv všetkých, sestry, namiesto toho, aby kričali od strachu pred blížiacou sa popravou, začali spievať večernú pobožnosť presne tak, ako to zvykli robiť v tom čase v kláštore. Keď prvá vystupovala na popravisko, sestry začali spievať hymnus k Duchu Svätému – Veni Creator Spiritus. Spev hymnu však postupne slabol, keďže ich ubúdalo a jedna bola popravená za druhou. Nakoniec zostal už iba jeden hlas. Bol to hlas predstavenej, ktorá chcela zomrieť posledná, aby ako matka sprevádzala svoje sestry na tejto ceste vydania svedectva o Kristovi a večnom živote. Ak človek pozerá tento film, behajú mu zimomriavky po chrbte, hlavne keď sleduje posledné momenty života rehoľníčok, ktoré zostali verné Cirkvi a svojim rehoľným sľubom. 

Svojou smrťou, pri ktorej spievali duchovné piesne, sa pripojili k mnohým kresťanom prvotnej cirkvi, v ktorí v časoch krutého prenasledovania boli hádzaní pred divé zvery a podobne aj oni v týchto momentoch spievali Bohu piesne. Ich spev pripomína čosi aj zo života sv. Pavla apoštola, ktorý bol so svojím spolupracovníkom Sílasom vo väzení a v Skutkoch apoštolov o nich čítame: „O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.“ (Sk 16,25).

O radosti, ktorá súvisí s prenasledovaním pre vieru, hovorí sám Ježiš Kristus. Je to ôsme blahoslavenstvo, ktoré predniesol vo svojom kázaní na hore a znie takto: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5, 10-12).

Už výraz „blahoslavený – makarios (gr.)“ bol pre Ježišových poslucháčov v prvom storočí známym pojmom. Znamenal: šťastný, blažený, požehnaný. No na rozdiel od prchavého šťastia, závislého od priaznivých okolností je blahoslavenstvo, o ktorom hovorí Ježiš, spojené s hlbokou a neochvejnou radosťou zakorenenou v istote Božieho požehnania v prítomnosti aj v budúcnosti. Teda radosť je už obsiahnutá v samotnom slove „blahoslavený“. A Ježiš ju ešte zdupľuje, keď aj výslovne zakončí svoje blahoslavenstvá povzbudením: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi„. Tých teda, ktorých svet pre ich vieru v Krista a život podľa svedomia, prenasleduje, vylučuje zo svojho stredu a považuje za „lúzrov“, Ježiš vyhlasuje za požehnaných; za tých, ktorých čaká bohatá odmena v nebi. 

Nik asi nepochybuje o tom, že týmto blahoslavenstvom Ježiš dokazuje, že je realista; nerobí si ilúzie o svete a živote. Nasledovať ho, čosi stojí. Žiť podľa jeho evanjelia znamená žiť dôsledne, brániť pravdu, milovať, keď svet radšej nenávidí, odpúšťať, keď sa pomsta zdá ľahšia, žiť čestne, aj keď podvod je taký lákavý. Táto vernosť vedie častokrát k nepochopeniu, odmietnutiu, ba dokonca aj k prenasledovaniu a smrti. Ježiš to sám zakúsil na sebe, keď zomrel na kríži. Tomuto nemáme problém uveriť. Ak teda vnímame jeho slová učeníkom o „zapretí samého seba, nesení kríža, a nasledovaní ho“ ako realistické a pravdivé, podobne by sme mali vnímať ako pravdivú aj jeho výzvu k radosti a prísľub odmeny v nebi. Ježiš tým neponúka nejakú lacnú útechu, ale jednoducho zjavuje pravdu: kto s ním trpí, bude s ním aj žiť. 

Možno nikdy nezažijeme éru prenasledovania, ako to bolo či už v Rímskej ríši, alebo za komunizmu. No aj dnes, v modernej dobe, je kresťan, ktorý žije hodnoty evanjelia, častokrát odsúvaný na okraj a považovaný za človeka zo stredoveku, ktorý nerozumie životu a modernej spoločnosti. Ak toto zakúšame, môžeme si pripomenúť práve tieto slová Pána: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi„.

Modlime sa: Pane Ježišu, nazval si blahoslavenými tých, čo trpia pre tvoje meno. Daj nám milosť vernosti v skúškach a posilňuj nás nádejou na večnú odmenu v nebi.