RADOSŤ VIANOC

Podcast:

Blížili sa Vianoce. Vo vlaku sedeli pri sebe dve panie, ktoré sa pustili do rozhovoru na vianočnú tému. V rozhovore prebrali takmer všetko: kto čo bude doma piecť, variť, kde zoženú ryby, aké majú doma zvyky, s kým budú pri štedrej večeri… Potom, keď sa zdalo, že už vyčerpali všetky témy, a nič nove im neprichádzalo na um, jedna z nich sa celkom úprimne a otvorene priznala: „Viete, chápem malé deti, že sa tešia na Vianoce, na stromček, darčeky a celkovú atmosféru. Ale poviem Vám pravdu. Pre mňa to je len kopa práce a stresu. Po sviatkoch bývam unavená a som rada, že už je po nich.“

Zdá sa, že tato pani nie je sama a jej skúsenosť nie je ojedinelá. Aj ja som už viackrát na vlastne uši počul od ľudí, že sú radi, že je už po sviatkoch. Prečo je však tomu tak? Možno nevedia poprosiť druhých o pomoc a podeliť sa s prácou, alebo si berú na seba viac, ako zvládnu, alebo je to ich neschopnosť sústrediť sa iba na to podstatné a ostatne nechať bokom. Príčin môže byť viac. Ale pravdou je, že kresťanské sviatky sú preto sviatkami, aby nás vytrhli z dennej rutiny a kolobehu prace, a priniesli do nášho života čosi slávnostne, krásne a povznášajúce, čosi, čo nás vnútorne obohatí, posilní vo viere, utvrdí naše spoločenstvo s inými a povzbudí do ďalšieho života. Na sviatky sa mame tešiť a s radosťou ich prežívať. Je smutné, ak ovocím slávenia týchto krásnych kresťanských sviatkov by mal byť len stres, únava a túžba, aby už konečne bolo po nich.

Možno je dobre si tu aj pripomenúť, že jestvuje zdravá a nezdravá únava. Aj horolezec sa unaví, keď vystúpi na končiar, ale zážitok, ktorý dosiahne, mu za to stoji. Ak to, čo robíme, robíme radi alebo nám to dáva zmysel, je normálne, že sa pritom unavíme, ale vôbec nám to nevadí. Ak však čosi robíme nasilu, alebo v tom nevidíme zmysel, potom nám zostane iba únava. Ak je teda iba únava ovocím sviatkov, je to znakom toho, že sme sa nedostali k jadru sviatkov; neobjavili sme – to podstatne, o čo ide a čo slávime.

Vianoce nie sú iba pre deti. Nie sú z ríše rozprávok, ktoré deti radi počúvajú, keď sú malé, ale keď dospejú, potrebujú čosi iné. Vianoce sú aj pre dospelých, lebo nimi slávime skutočnú udalosť, ktorá sa týka každého človeka. Keď anjel oznámil betlehemským pastierom správu o narodení Spasiteľa, hovoril o veľkej radosti, ktorú im prináša: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť celému svetu. Dnes sa vám v meste Dávidovom, v Betleheme, narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,10.11). Tato radosť nebola určená iba pre pastierov, ale pre celý svet, pre ľudí všetkých generácii a pokolení až do konca sveta, teda aj pre nás. Prameňom tejto radosti je sám Spasiteľ. S nim prichádza aj radosť do nášho života. Je to radosť z Boha, ktorý nám vo svojej láske posiela svojho milovaného Syna, aby nás vykúpil z moci zla a otvoril nám nebo; radosť z toho, že Boh sa nám stal tak blízkym, len aby mohol byť s nami.

Cestou k vianočnej radosti je kontemplácia. Sme pozvaní kontemplovať Božie Dieťa, čiže pozerať naň očami viery a žasnúť nad týmto zázrakom Božej lásky. Kontemplovať Božie Dieťa znamená aj nechať na sebe spočinúť pohľad tohto Dieťaťa. Keď sa na matku či otca pozrie z perinky ich malé bábätko, a keď sa k tomu ešte aj usmeje, nielenže to vyčarí úsmev na ich perách, ale ich to aj zohreje pri srdci. Božie Dieťa si nerezervovalo svoj pohľad a úsmev iba pre svojich najbližších. Má ho aj pre nás; pre každého človeka dobrej vôle. Aj nám chce venovať svoj pohľad a zohriať láskou naše srdce. Nechajme spočinúť na sebe jeho láskavý pohľad a úsmev a uvidíme, ako sa nás to dotkne.

Kontemplovať Božie Dieťa znamená aj vstúpiť do radosti Panny Márie a sv. Jozefa. Oni ako prví v celej histórii ľudstva mohli byť svedkami obdivuhodného zázraku: vidieť Boha, ktorý prichádza na svet ako malé dieťa. Iste si uvedomili, že príchodom Syna Božieho začalo čosi úplne nové; že svet už nikdy nebude taký, ako predtým. V Božom Dieťati totižto navždy prišiel na svet prameň nového života, Božej blízkosti, nadeje, radosti a pokoja. Nik sa už preto nemusí cítiť sám, opustený, bez pomoci, lebo je tu Boží Syn, s ktorým môže každý počítať a o ktorého sa môže oprieť. Keď sa preto budeme chystať na najbližšie Vianoce, prosme o milosť, aby sme sa tešili z príchodu Syna Božieho, ktorý chce prísť aj ku nám a naplniť náš život svojou prítomnosťou. Buďme si istí: s nim príde aj radosť.

Modlime sa: Pane Ježišu, s tebou prichádza na svet prameň pravej radosti. Daj nám milosť, aby sme ju objavili aj pri slávení tvojho Narodenia, a aby naplnila naše srdce tak, ako naplnila srdce tvojej matky Márie. Amen.