RADOSŤ Z BOŽIEHO SLOVA

Podcast:

Istý kazateľ počas homílie položil veriacim nasledovnú otázku: „Aký je najväčší rozdiel medzi fanúšikom futbalu a kresťanom?“ Nečakal pritom na odpoveď, keďže si sám uvedomoval, že je trochu zvláštne porovnávať nejakého fanúšika s kresťanom. Preto si na otázku aj sám odpovedal: „Opravdivý fanúšik nejakého futbalového klubu je nadšený obdivovateľ svojho obľúbeného mužstva. Keď mužstvo hrá, ide ho podporiť na štadión, alebo, ak sa mu to nedá, sedí aspoň doma pred obrazovkou a sleduje hru. Kresťan, je mu v čomsi podobný. Aj ten obdivuje Ježiša Krista a snaží sa mu byť verný. Ale je tu predsa len rozdiel. Fanúšik sa nikdy nezapojí do hry, nikdy nevybehne na ihrisko a nehrá s hráčmi. Kapitán mužstva ho nikdy nepozve, aby išiel s nimi hrať. Fanúšik vždy zostáva len na tribúne, alebo pred obrazovkou. Je vždy iba pozorovateľ, obdivovateľ, ale nikdy nie hráč. No opravdivý kresťan, ten nikdy nezostane iba pri pozorovaní a obdive. Toho Ježiš pozýva, aby zišiel dolu a zapojil sa do hry.“

Myslím, že kazateľ takto trefne vyjadril to, čo od nás chce Pán Ježiš. Nechce len, aby sme ho obdivovali, ale aby sme aj žili to, čo nás učil; aby sa naša viera prejavila v konkrétnych skutkoch. A toto sa týka aj nášho vzťahu k Božiemu slovu. Nemáme ho len počúvať, ale aj uskutočňovať.

No ak chceme uskutočňovať a žiť Božie slovo, nedá sa to bez toho, aby sme si ho najskôr neobľúbili a netešili sa z neho. Platí to vlastne o všetkom, čo človek robí. Ak to robí neochotne, nasilu, len preto, že musí, bude mu to ešte ťažšie. Ale ak niečo robí s radosťou, čaká ho len polovičná námaha.

Vzorom v radosti z Božieho slova je sám Ježiš, ktorý miloval všetko, čo počul do svojho Nebeského Otca. Ak o niekom platí výraz: „Lipne niekomu na perách“, čiže nielenže pozorne počúva, čo mu druhý hovorí, ale priam túži po jeho slove, tak to v plnom zmysle platí o Ježišovi, ktorý takto s túžbou načúva svojho Otca. V evanjeliu sv. Jána nájdeme viaceré obrazy s emocionálnym podfarbením, ktoré Ježiš používa, aby vyjadril tajomstvo svojej hlbokej lásky k Otcovi a radosti z neho. Hovorí napr.: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo“ (Jn 4,34). Alebo: „Svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec“ (Jn 14,31). So slovom Otca sa dokonca naplno identifikuje a prijíma ho za svoje. „A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal“ (Jn 14,24). U Lukáša zas Ježiš plesá v Duchu Svätom, zvelebuje svojho Otca, lebo zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva a hovorí: „Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“ (Lk 10,21)

Radosť z Božieho slova poznal už aj prorok Jeremiáš, ktorý napísal: „Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Pane, Bože zástupov“ (Jer 15,16). Prorok zakúsil, že radosť do jeho srdca vstupuje aj cez Božie slovo, ktoré miloval a ohlasoval.

Kto chce nielen čítať Sväté písmo, čiže Božie slovo, ale chce sa ním aj živiť, objaví, že z neho pramení radosť Ducha Svätého. Božie slovo bolo totižto napísané z vnuknutia Ducha Svätého a kto sa otvára slovu, otvára sa aj pôsobeniu Ducha. Presvedčili sa o tom mnohí, ktorí si denne nachádzajú čas na stretnutie sa s Božím slovom, a to či už v osobnej meditácii, alebo pri sv. omši. Pápež František vyjadril túto skúsenosť slovami: „Božie slovo nás robí radostnými. Stretnutie s Božím slovom nás napĺňa radosťou a táto radosť je moja sila, je to naša sila. Kresťania sú radostní, pretože prijali, dostali Božie slovo do svojich sŕdc a neustále sa s týmto Slovom stretávajú, vyhľadávajú ho.“ Potom pridal k tomu aj stručné spytovanie svedomia: „Ako počúvam ja Božie slovo? Alebo ho jednoducho nepočúvam? Ako sa stretávam s Pánom v jeho slove, ktorým je Biblia? Som presvedčený, že radosť z Pána je moja sila?“

K záujmu o Božie slovo a objaveniu radosti, ktorú v sebe skrýva, nám môže pomôcť aj nasledovné prirovnanie. Každý z nás je rád, keď počuje dobré a láskavé slovo na svoju adresu. Podobne každý z nás má svoje obľúbené jedlo, na ktoré sa teší. Božie slovo je vlastne slovo lásky, ktoré nám Boh adresuje. Je zároveň aj pokrmom, ktorým nás Boh živí. Ak preto počujeme od niekoho slovo pochvaly či vďaky a poteší nás to, pomyslime si, že to isté nám robí aj Boh každý deň svojím slovom. A keď sa tešíme na naše obľúbené jedlo, prečo pritom nepoprosiť o milosť, aby sme ešte viac túžili po Božom slove?

Modlime sa. Pane Ježišu, učeníkom na ceste do Emauz horelo srdce, keď si im vysvetľoval Písma. Zapáľ aj naše srdce, keď počúvame tvoje slovo a daj nám silu, podľa neho aj žiť. Amen.