Podcast:
Počas svetového Eucharistického kongresu 2021 v Budapešti odznelo aj svedectvo Sophie Kuby o jej stretnutí sa Bohom v Eucharistii, a následnom obrátení. Bola tínedžerka, nemala žiadnu vieru, bavil ju nočný život, diskotéky. No kdesi hlboko v jej vnútri zaznievala otázka: „Je to všetko, čo mi život môže ponúknuť?“ Keď mala 17 rokov, veriaca priateľka jej mamy ju pozvala na púť. Nechcela ísť, ale nakoniec predsa len privolila. Súčasťou programu bola aj svätá omša na štadióne, kde bolo asi desaťtisíc ľudí. Vedela, že nemôže ísť na sv. prijímanie, lebo nebola pokrstená. Matka jej však povedala: „Môžeš ísť so skríženými rukami na hrudi a kňaz ti namiesto prijímania dá požehnanie.“ Keď prišiel moment sv. prijímania, aj ona sa postavila do radu. Keď však prišla pred kňaza, chcel jej dať sv. prijímanie. Ona mu však hovorí: „Ja nepatrím do tejto skupiny, nemôžem prijať sv. prijímanie.“ Nastalo ticho. Ani ona, ani kňaz nevedeli, čo robiť. Kňaz po chvíli ticha, zdvihol sv. Hostiu pred jej očami sa spýtal sa: „Veríš, že to je Ježiš Kristus?“ Uvedomila si, že by mala odpovedať: „Neverím!“ Nechajme však ju, nech povie, čo sa v tom okamihu stalo: „Zrazu sa tá konfrontácia medzi mnou a tým kúskom chleba stala stretnutím. Stretnutím, ktoré úplne zmenilo moje srdce. S nepredstaviteľnou, ale dokonalou istotou som kňazovi odpovedal: ‚Áno, verím!‘. Kňaz mi potom položil na jazyk sv. Hostiu. Bola som tak hlboko dojatá, že som sa začala triasť. Vrátila som sa na svoje miesto, kľakla som si a po tvári mi stekali slzy. Boli to slzy radosti. Slzy radosti žobráka, ktorý našiel domov. Radosť z Boha, ktorý povedal: ‚Sophia, si mi taká vzácna, že som za teba dal všetko.‘“
Je to radosť z Boha, ktorý prichádza k človeku, aby mu svojou prítomnosťou bol posilou, oporou, pokrmom, životom. Podobnú skúsenosť mal už starozákonný žalmista, ktorý síce nepoznal ešte Eucharistiu, ale vždy, keď sa blížil k Bohu, zakúsil radosť. Je to zrejmé zo slov Žalmistu: „I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím“ (Ž 43,4).
Prítomnosť a blízkosť Boha v eucharistickom tajomstve fascinovala aj sv. Tomáša Aquinského. Kto recituje či spieva jeho hymnus: „Klaniam sa Ti vrúcne, Bože večitý, pod spôsobom chleba z lásky ukrytý…“ môže vytušiť nielen hlboký obdiv a úctu, ktorú mal voči Eucharistii, ale aj jeho nesmiernu radosť z tohto daru lásky.
Pápež sv. Ján Pavol II vo svojej encyklike o Eucharistii Cirkev žije z Eucharistie a píše: „V rozmanitých podobách [Cirkev] s radosťou zakúša, ako sa neustále potvrdzuje prísľub: ‚A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta‘ (Mt 28, 20), no vo svätej Eucharistii, kde sa chlieb a víno premieňajú na Pánovo telo a krv, sa mimoriadne teší z tejto prítomnosti.“ (CE 1) Pápež spomína aj iný prísľub, súvisiaci s Eucharistiou: „Eucharistia je nasmerovaná k večnému cieľu a už teraz dáva zakúšať radosť z naplnenia Kristovho prísľubu.“ (CE 18) Aký je to prísľub? Sú to jeho slová: “Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná” ( Jn 15, 11).
Radosť z Eucharistie je teda veľký dar, ktorý sa ponúka každému jednému z nás. Kto ju zakúsi, zakúsi radosť Cirkvi, nevesty, ktorá sa teší zo svojho Ženícha, Ježiša Krista. Ak už túžime po nejakej radosti, mali by sme túžiť po radosti z Eucharistie, kde nám Pán do krajnosti zjavuje svoju lásku a nasycuje nás svojím predrahým Telom a Krvou. Koľkí z nás neľutujú peniaze na koncert slávneho umelca alebo hudobnej skupiny; sú ochotní cestovať ďaleko, ba aj do zahraničia na podujatie, ktoré sľubuje nejaký zážitok a predsa zatiaľ neobjavili, že ten pravý zážitok a radosť je tak blízko: v dennej sv. omši, na ktorej sa zúčastnia. Keď sa zhromaždíme ako Boží ľud, aby sme slávili Eucharistiu, je to milosť, ktorú sme dostali od Boha. Je to totižto on, ktorý nás pozval a preto sa môžeme cítiť ako milovaní, vyvolení, vykúpení, poctení a obdarovaní; je to už kus neba na zemi. Kto preto nespoznal radosť z Eucharistie, nespoznal, čo je pravá radosť. Ak som doteraz ešte neprosil o milosť spoznania tejto radosti, môžem o ňu poprosiť dnes.
Modlime sa: Pane Ježišu, tak veľmi si nás miloval, že si nám v Eucharistii daroval seba samého. Daj nám milosť, aby sme sa tešili z tohto daru a neprestávali ti zaň vzdávať vďaky. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

