RADOSŤ ZMŔTVYCHVSTANIA

Podcast:

Počul som príbeh o väzňovi, vrahovi, ktorý si až vo väzení uvedomil, čo urobil a ťarcha zločinu na neho doľahla tak, že sa celkom uzatvoril a neveril, žeby mu mohlo byť odpustené. Do väznice chodil aj kňaz. Stretal sa aj s ním, ale nedarilo sa mu; nevedel, ako mu pomôcť. Raz, keď k nemu prišiel na Veľkú noc, pri stretnutí mu povedal: „Prišiel som ti povedať, že Kristus vstal z mŕtvych – aj pre teba.“ Väzeň mlčal. Kňaz vytiahol malú sviečku, zapálil ju a položil ju na stôl. Chvíľu mlčky pozeral na plameň a potom povedal: „Oheň môže páliť, ale aj hriať. Záleží na tom, ako sa k nemu postavíš. Boh tu nie je preto, aby nás pálil, robil nám zle, – ale aby nás zahrial, uzdravil, postavil znovu na nohy.“ Väzeň počúval. Po chvíli pozrel na sviečku a potichu sa opýtal: „Myslíte, že aj ja môžem ešte začať žiť?“ Kňaz sa usmial: „Presne o tom je Veľká noc. Nie je pre tých, čo sú dokonalí. Ale pre tých, čo padli a túžia vstať. Aj my máme svoje hroby, svoje slabosti, trápenia, otázky, ale dnes nám Pán hovorí: ‚Vstaň aj ty. Zanechaj svoj hrob a vyjdi na svetlo. Nevolám ťa preto, aby som ťa odsúdil, ale aby som ti dal život. Tvoj hriech nie je tvoj koniec. Bolesť nie je tvoj osud. Hrob nie je tvoj večný domov. Pozri na môj prázdny hrob a neboj sa. Som živý. A aj ty môžeš žiť.‘“ Tu príbeh končí.

Veľká noc je o novom živote a zároveň aj o radosti. Ak sa už máme radovať v nejaký deň, tak je to práve na Veľkú noc, a ak sa máme z niečoho radovať, tak potom je to Ježišovo zmŕtvychvstanie. Sme vykúpení z moci zla, hriechu a smrti. Naše hriechy sú odpustené, brány neba otvorené a dostávame účasť na Božom živote. Z udalosti Pánovho zmŕtvychvstania prúdi radosť vykúpenia, radosť zo spásy, z nového života.

Ak by sme chceli jedným slovom vyjadriť atmosféru sviatkov Zmŕtvychvstania Pána, bolo by to slovo radosť. Slávnosť Veľkej noci je prameňom pravej radosti. Je ako fontána, z ktorej „nestrieka“ do povetria voda, ale veľkonočná radosť. Radosť sa odráža aj v téme veľkonočných piesní. Napr. „Raduj sa Cirkev Kristova, veselo prespevuj. Pán Ježiš Kristus z mŕtvych vstal, raduj sa duša raduj!“ (JKS 201) Alebo: „Radujte sa, ó, kresťania, – z víťazstva preslávneho, – z podivného zmŕtvychvstania – Krista, Syna Božieho….“  (JKS 202). Podobne ak pozorne počúvame veľkonočné prefácie – je ich päť, tak každá z nich končí slovami: „Preto ľudstvo po celom svete plesá nesmiernou veľkonočnou radosťou, ale aj anjelské zástupy neprestajne spievajú chválospev na tvoju slávu.“

Pán Ježiš prisľúbil radosť učeníkom už pred svojím utrpením, keď im povedal: „Vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme“ (Jn 16, 22). Tieto slová sa naplnili, keď sa Pán po svojom zmŕtvychvstaní zjavil svojim učeníkom.

Pozvanie k veľkonočnej radosti je pozvaním prijať život taký aký je; aj s jeho bolestnými momentami. Zároveň je to však aj pozvanie, pozrieť sa hlbšie „pod pokrievku života“ a objaviť tam prítomného Pána. Ježiš je totižto prítomný v našom živote. On sám vzal kríž na svoje plecia, trpel a zomrel. Tým vstúpil do ľudského utrpenia, posvätil a naplnil ho svojou prítomnosťou. Po troch dňoch vstal z mŕtvych a žije. Tým nám ukázal, že cesta kríža je cestou, kde ho môžeme stretnúť ako verného spoločníka, ktorý nás posilňuje, dvíha nás a kráča s nami. Zároveň je to aj cesta, ktorá vedie k zmŕtvychvstaniu a večnému životu.

Posolstvo veľkonočnej radosti preto znamená pre nás výzvu: Objav zmŕtvychvstalého Krista vo svojom živote! Uver, že je s tebou a ponúka ti život! Uver, že on dáva tvojmu životu zmysel, aj keď sa ti nedarí, silu, aj keď si slabý, a nádej, aj keď si myslíš, že je všetkému koniec! Uver, že on chce aj teba vyviesť zo všetkých tvojich hrobov a dať ti účasť na svojom živote! Uver, že s ním prichádza radosť do tvojho života!

Modlime sa: Pane Ježišu, pomôž nám pochopiť, že tvoje veľkonočné víťazstvo je aj našim víťazstvom. Daj nám milosť, aby sa radostné Aleluja stalo aj našou obľúbenou piesňou. Amen.