Podcast:
Nik z nás žijúcich na Slovensku asi nerieši otázku dostupnosti pitnej vody. Stačí nám doma otvoriť kohútik a môžeme sa osviežiť. No pravdou je, že to neplatí pre každého obyvateľa našej planéty. Podľa najnovších odhadov polovica svetovej populácie, čiže každý druhý človek nemá vo svojom dome prístup k zdravej, pitnej vode. Niektorí musia po ňu chodiť aj niekoľko kilometrov a jej kvalita sa nedá porovnávať s vodou, na ktorú sme doma zvyknutí. Preto jestvuje veľa projektov na vŕtanie studní, aby ľudia tam, kde žijú, mali prístup k pitnej vode. Ani misionári nestoja bokom a snažia sa aj takouto formou zvýšiť kvalitu života ľudí, medzi ktorými pôsobia. Stalo sa raz v jednej dedinke, že potom, čo sa tam zásluhou jedného misionára vyvŕtala studňa, náčelník aj so staršími mu prišli poďakovať a medzi inými povedali aj nasledovné slová: „Teraz, keď tu už máme studňu, náš život sa navždy zmenil. Už nebude taký, ako predtým; bude lepší.“
O pravdivosti týchto slov nik nepochybuje. Ak však prenesieme tento obraz studne s pitnou vodou do duchovného života, môžeme povedať, že nielen obyvatelia tejto dedinky dostali prístup k pitnej vode, ale celý svet dostal v Ježišovi Kristovi prístup nie k studni, ale k samotnému prameňu živej vody. Je to prameň, ktorý sa nikdy nevyčerpá a dokáže nasýtiť smäd človeka po živote. Ježiš sám povedal Samaritánke pri Jakubovej studni: „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života“ (Jn 4, 14).
Nielen tam, kde je vykopaná studňa, majú ľudia lepší život, ale všade tam, kde vierou otvárajú srdcia Kristovi a prijímajú ho do svojho života. Ľudia, ktorí sa vierou spájajú s Kristom, dostávajú nový život a novú budúcnosť; budúcnosť, ktorá sa nikdy neskončí a ktorej šťastie nik a nič nenaruší: budúcnosť vo večnom živote s Bohom. Kto uverí v Krista a stane sa jeho učeníkom, jeho život už nikdy nebude taký, ako predtým.
S Kristom dostáva môj život novú hĺbku a úplne iný rozmer. Môžem si povedať: „Už nie som sám, ale mám spoločníka o ktorého sa môžem oprieť, a ktorý ma nikdy neopustí. Môžem s ním počítať, môžem so mu so všetkým zdôveriť a zložiť na neho všetky svoje starosti. Preto aj uprostred neistôt a beznádeje tejto doby môžem nájsť pokoj a istotu. Nemusím sa báť, aj keď urobím čosi zlé, pretože mi vo sviatosti zmierenia ponúka odpustenie. Počas tragédií a choroby si nemusím klásť otázky „Prečo?“ a „Aký to má všetko zmysel?“, lebo si uvedomím, že Ježiš tým, že nevinne trpel a zomrel na kríži, naplnil momenty utrpenia svojou prítomnosťou a tak im dal zmysel. Nemusím sa obávať ani smrti, lebo tá nie je koncom, ale iba bránou do večného života. S príchodom Krista prichádza radosť a nádej do môjho života.“
Presvedčil sa o tom aj sv. Pavol, keď v liste Kolosanom píše, že Boh nielen Židom, ale aj svojim „svätým“ chcel dať poznať „bohatstvo slávy tohoto tajomstva medzi pohanmi, a ním je Kristus vo vás, nádej slávy“ (Kol 1, 27). Tým chcel veriacich ubezpečiť, že Kristus, ktorý v nich žije, je nádejou – preddavkom večnej slávy. Keď príde smrť, nemusia sa báť, lebo Kristus už nad smrťou zvíťazil. Nádej preto nie je iba nejaké abstraktné slovo či pojem. Je to osoba a má tvár i meno: Ježiš Kristus.
V tomto duchu povzbudzoval raz pápež František aj mladých Talianov: „Nakoniec mi dovoľte, aby som vám odovzdal to najdôležitejšie, pravdu, ktorá by pre kresťana nemala byť nikdy zamlčaná. Je to ohlasovanie, (…) ktoré musíme vždy znova počuť: „Boh ťa miluje, Kristus ťa zachraňuje“. Zlo, pesimizmus, skepsa nebudú mať posledné slovo. Keď sa človek stane kresťanom, na začiatku nie je etické rozhodnutie alebo veľký nápad, ale stretnutie s osobou, je to stretnutie s Ježišom, ktorý dáva životu nový horizont. Nádej … má pre nás kresťanov meno a tvár: tvár Pána, tvár Ježiša.“
Každý dúšok čerstvej vody, ktorý si dáme, môže byť preto pre nás pripomienkou, že je tu Kristus, ktorý nám dáva inú, živú vodu a je našou nádejou.
Modlime sa, aby sa aj na nás splnili slová sv. Pavla, ktoré adresoval Efezanom: „Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily, ktorú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a v nebi posadil po svojej pravici nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo a nad každé iné meno, ktoré možno vysloviť nielen v tomto veku, ale aj v budúcom“ (Ef 1, 17-21).
Text: P. Peter Dušička SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
