ÚVOD: STE CHRÁMOM DUCHA SVÄTÉHO

Podcast:

Spomínam si na jednu situáciu z mojich prvých rokov kňazského života. Chystali sme sviatosť birmovania a v rámci prípravy sme mávali náuky na rôzne témy. Raz sa stalo, že náhle vypadol katechéta, a mal som ho nahradiť. Priznám sa, že mi nebolo všetko jedno. Nerád totiž improvizujem a idem do niečoho nepripravený. Mal som síce základné znalosti o tejto sviatosti ako aj o Duchu Svätom, ale kvôli iným povinnostiam nebol čas narýchlo si čosi pripraviť. No nakoniec to predsa len dobre dopadlo. Iste to bolo riadenie Božej prozreteľnosti. Práve vtedy totiž prišiel ku mne na návštevu spolubrat, čerstvo vysvätený kňaz, plný entuziazmu. Povedal som mu, čo sa stalo a on bol ochotný ísť so mnou ku mladým. A tak to, čo zväčša bývalo nudnou teoretickou náukou, premenilo sa na príťažlivé osobné svedectvo o pôsobení Ducha Svätého, ktorý je hnacou silou misie Cirkvi. Spolubrat sa chystal na misie do Bolívie, z čoho sa veľmi tešil. 

Po rokoch si spomínam na túto udalosť a uvedomujem si, že rozprávať o Duchu Svätom nie je jednoduché ani dnes. Akosi zostal na okraji nášho záujmu. Nie ani tak v zmysle, žeby sme ako veriaci zabúdali na Boha, ale skôr v tom, že častokrát venujeme viac pozornosti rôznym zjaveniam alebo svätcom, ako samotnej tretej Božskej osobe. Hoci výraz „duchovný život“ naznačuje, že ide o „život v Duchu“ predsa sa mi zdá, že sa na Ducha Svätého zabúda. Potvrdzuje to aj nemecký páter Hans Buob, keď v jednej svojej knihe dáva Duchu Svätému titul: Neznámy Boh. Preto si kladiem otázku: Keďže v kresťanskom živote je najdôležitejšia láska a Duch Svätý je zosobnená Božia Láska, nemalo by to nás viesť k tomu, aby sme sa začali viac o neho zaujímať? Iste by nebolo správne, keby sme sa tešili z rôznych darov milosti a nepoznali pritom samotného Darcu.

Čosi povzbudivé v tomto ohľade môžeme čítať v životopise sv. Arnolda Janssena. Píše sa tam aj o jeho otcovi Gerhardovi. Živil sa povozníctvom a roľníctvom a s manželkou vychovávali osem detí. Nemal žiadne teologické vzdelanie; vedel len to, čo si zapamätal z kázní a prečítal v zbožných knihách. No predsa ho jeho deti vnímali ako človeka, ktorý mal hlbokú lásku k Duchu Svätému. Jeden z jeho synov si na neho spomína takto: „Zvlášť si uctieval Ducha Svätého a k jeho cti sa zúčastňoval na pondelkových sv. omšiach. Nadšene a s úctou nám o ňom rozprával. Vysvetľoval nám, ako Duch Svätý udeľuje rodinám a dušiam pokoj, napĺňa naše srdce radosťou v Božej službe, povzbudzuje nás ku dobrým skutkom a žehná naše polia a role. My, deti, sme na neho hľadievali s údivom, keď nám to rozprával a povzbudzoval nás k uctievaniu Ducha Svätého.“ Je obdivuhodné, ako si tento jednoduchý človek dokázal vybudovať hlboký vzťah k tretej Božskej Osobe, a nájsť aj obrazy zo života, v ktorých spoznával jeho pôsobenie. Jablko nepadlo ďaleko od stromu. Arnold, jeho syn, ho v tomto nielen nasledoval, ale sa aj osobne zasvätil Duchu Svätému. 

Latinská múdrosť hovorí: Ignoti nulla cupido – to, čo nepoznáme, ani nemilujeme. Cieľom týchto mojich riadkov je preto ponúknuť pár úvah, ktoré nám môžu pomôcť na ceste objavovania a spoznávania Pánovho Ducha. Dovolím si dokonca parafrázovať slová Písma a tvrdiť, že on je nielen Duch Tešiteľ, ale aj sám sa poteší, keď aj o neho prejavíme záujem a zamilujeme si ho. Tak bude môcť v nás naplno pôsobiť a posväcovať nás. 

Možno to, čo si tu prečítame, opäť zabudneme. Ale to nevadí. Podstatné je, že práve počas čítania týchto riadkov môžeme stráviť chvíle s Duchom Svätým. A možno aj pritom objavíme, že nie je od nás až tak ďaleko, ale že je nám oveľa bližšie, ako sme si mysleli. Žije a dýcha v nás!