Aktuality

ADVENT 2018

Obnova v príprave na mimoriadny misijný mesiac október 2019

Pokrstení a poslaní

Advent

So začiatkom nového
liturgického roka sa opäť stretávame pri adventnej obnove. Už pred rokom pápež
František napísal list kard. Fernandovi Filonimu – prefektovi Kongregácie pre
evanjelizáciu národov – o tom, že 30. novembra 2019 uplynie presne sto rokov od promulgácie
apoštolského listu Maximum illud, ktorým
pápež Benedikt XV túžil dať nový impulz misijnej zodpovednosti za ohlasovanie
evanjelia. Pri tej príležitosti pápež František vyhlásil október 2019 za
mimoriadny misijný mesiac. Sme pozvaní sa naň pripraviť najmä uvedomením si
nášho misijného poslania, ktoré vyplýva z nášho krstu. Také je aj motto
prípravy, ponúknuté Kongregáciou pre evanjelizáciu národov: „Pokrstení
a poslaní“.

Uvažovať nad týmto
poslaním sa pokúsime vo svetle Božieho slova, biblických textov, ktoré na misijné
poslanie v duchu krstnej milosti poukazujú.

1. Poslanie Slova (Jn
1,1-18)

2. Krst ako počiatok
misie (Rim 6,1-14)

3. Ježišova i naša
misia na periférie (Lk 4,16-21)

4.
Zverenie spolupráce na Ježišovej misii (Mt 28,16-20)

Každé zamyslenie –
pripravené vždy iným verbistom, čiže zakaždým trochu iné – ponúka štyri prvky,
na ktorých stretnutie nad Božím slovom môže stavať: text Písma, zamyslenie, podnety na uvažovanie a konkrétne predsavzatie do ďalších dní (individuálne
alebo spoločné).

Pri stretnutiach
v skupinke je dobré začať zakaždým krátkou modlitbou alebo piesňou. Potom sa
dá priestor prečítaniu Božieho slova.
Následne je vhodné ponechať priestor
ticha. Zamyslenie možno prečítať nahlas, alebo si ho prečíta každý
v tichosti. Podnety na uvažovanie zas ponúkajú niekoľko otázok, ktoré môžu
viesť vzájomné zdieľanie prítomných.
Ono však nemusí byť prísne obmedzené uvedenými otázkami. V záverečnej
časti je dobré porozprávať sa o konkrétnom predsavzatí do ďalších dní, aby
Božie slovo našlo odozvu v každodennom živote. No a potom nech sa dá priestor modlitbe. Každý nech má možnosť
formulovať svoju vďaku, chválu či prosbu. Na zakľúčenie stretnutia možno
predniesť spoločne modlitbu Otče náš.

Prvé stretnutie

Poslanie Slova (Jn 1,1-18)

Text
Písma

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u
Boha a to Slovo bolo Boh.
Ono bolo na počiatku u Boha.
Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho
neprijali.

Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa
Ján.
Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.
On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.

Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého
človeka, prišlo na svet.
Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.
Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho
meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z
Boha.

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi
nami. A my sme uvideli jeho slávu,
slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto
je ten, o ktorom som hovoril:
Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“

Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť
za milosťou.
Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša,
milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca,
ten o ňom priniesol zvesť.

Zamyslenie

Možno ste už
počuli o čínskom bambuse, ktorý je veľmi vzácny a je snom mnohých botanických
záhrad. Dosahuje výšku až 40 metrov a je útočiskom pre vtáky, motýľov a iných
živočíchov. Tento bambus sa sadí ako malá rastlinka vysoká 20 centimetrov. Po
zasadení musí záhradník čakať niekedy aj niekoľko mesiacov. Bambus je v tomto
čase na pohľad stále rovnaký, nerastie ani sa nemení. Len záhradník – expert
vie, že za tento čas bambus pod zemou vytvára bohatý koreňový systém, ktorý
pripravuje rastlinu na malý zázrak. Po niekoľkých mesiacoch sa rastlina prebudí
a neuveriteľnou rýchlosťou začne rásť, niekedy vyrastie až pol metra za deň.
Rastie a mohutnie doslova pred očami a mení sa v nádherný bambusový strom.

Nachádzame sa v
období, kedy sa pripravujeme na príchod, čas veľkého zázraku, kedy Ježiš
Kristus prichádza, aby splnil túžbu svojho Otca. A svet čakal na tento veľký
zázrak, keď Boží Syn, večné Slovo, príde na našu zem. Aj keď nikto zo
starozákonného ľudu nevedel, kedy presne sa to stane, Boh svoj ľud neustále
pripravoval na tento veľký deň. Akoby vytváral ten bohatý systém koreňov,
pripravoval miesto, aby mohol Kristus naplno zažiariť, naplniť svet svojím
svetlom a darovať všetkým život. Evanjelista Ján píše: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí“. Ján slovo život používa najviac zo všetkých
evanjelistov. Chce zdôrazniť, že Ježiš Kristus je poslom prinášajúcim život naplnený
svetlom a nádejou pre celé ľudstvo a stvorenie. Pravý život, po ktorom ľudia
túžili. Boh do svojho plánu spásy pozýva aj človeka ako posla.

Ján Krstiteľ bol
poslom, ktorý pripravoval ľud na stretnutie s Ježišom. Bol tým bezprostredným
svedkom, ktorý priniesol svedectvo o Svetle ľuďom, s ktorými žil. No u neho sa
to nekončí. Každý z nás je pozvaný byť poslom a svedkom, ktorý prináša svetu
Krista. Boh nám dal tú veľkú milosť stať sa jeho deťmi. Vo sviatosti krstu sme
sa nimi stali… Prostredníctvom krstu sme sa zároveň stali svedkami jeho
života, šíriteľmi jeho svetla, ľuďmi prinášajúcimi nádej do tohto sveta. Krstom
začala naša misia: narodili sme sa z Ducha Svätého, ktorý má moc premieňať naše
vnútro. Keď sa Ním nechávame meniť, keď počúvame Slovo života a dovolíme, aby
nás prenikalo a konalo svoje dielo, môžeme byť skutočnými svedkami. Budeme
schopní plniť Božie poslanie. V krste sme dostali poslanie stať sa novým
stvorením. Byť novým stvorením znamená zriekať sa zla, mať biele rúcho a niesť
Kristovo svetlo, ktoré sa nám zverilo pri krste. Je povolaním byť svetlom na
ceste pre tých, ktorí sa nachádzajú v tme. Tak sa môžeme stať poslami života,
ktorým je Kristus. Keď máme úprimnú túžbu žiť s Bohom a nechať sa ním
zapáliť, On bude konať v nás svoje dielo. Aj keď ovocie možno nemusíme vidieť
rýchlo a hneď. No buďme si istí, že Boh koná, vytvára sieť koreňov, aby
prostredníctvom nás mohol naplno zažiariť ako svetlo sveta.

Podnety
na uvažovanie

Čo
vo mne vyvoláva vedomie skutočnosti, že Boh si ma vyvolil, aby som
spolupracoval na diele spásy?
Uvedomujem
si dar a povolanie, ktoré som dostal v krste – stať sa svedectvom o Svetle?
Túžim byť svetlom pre tento svet?
Čo
mi bráni, aby som bol autentickým svedkom evanjelia a pomáhal iným nájsť
svetlo, nádej a život?
Som
trpezlivý so sebou samým, verím, že Boh ma neustále mení, keď som v kontakte s
Ním?

Konkrétne
predsavzatie do ďalších dní

Druhé stretnutie

Krst ako počiatok misie (Rim 6,1-14)

Text
Písma

Čo teda povieme?
Budeme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vonkoncom nie! Veď sme
zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť? Alebo neviete, že všetci, čo
sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?

Krstom sme teda
s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych
Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa
mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že
náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme
už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.

Ale ak sme
zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus
vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel,
zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy:
že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.

Nech teda nevládne
hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani
nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako
živí, čo vstali z mŕtvych, a svoje údy dajte Bohu za nástroj spravodlivosti. A
hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.

Zamyslenie

Pravdepodobne
ste už niekedy zažili situáciu, keď napadalo mnoho snehu a vy ste sa
potrebovali niekam dostať. Ak niekto prešiel pred vami, ostali po ňom síce len
stopy, ale „predšliapal“ vám cestu. Aby brodenie snehom nebolo také náročné,
snažili ste sa aj vy vždy stúpiť tam, kde už bol udupaný sneh, alebo sa črtali
náznaky chodníka.

Podobne je to aj
s naším životom. Ježiš nám predšliapal cestu a pozýva nás k tomu, aby sme aj my
kráčali po tejto ceste – je to cesta, ktorá vedie k životu. Prijatím krstu sme
sa rozhodli, že sa budeme snažiť nasledovať Krista aj v náročnom teréne.
Napriek tomu, že kráčanie po tejto úzkej ceste nie je jednoduché, je správne.
Krstom sme sa zriekli starého človeka a starej cesty. Zriekli sme sa hriechu,
pre hriech sme sa stali mŕtvi a stali sme sa Kristovými. Už viac nie sme
otrokmi, stali sme sa slobodnými.
Dostali sme pozvanie, aby sme kráčali priamo za Ježišom, jeho cestou do
nového života a dostali sme tak účasť aj na poslaní, ktoré nám zveril. Kráčaním
za Ježišom sme sa všetci stali misionármi. Každý pokrstený kresťan má totiž
účasť na Kristovom kňazstve a preto sme všetci pozvaní ohlasovať svojím životom
Krista tam, kde žijeme. Sme pozvaní k tomu, aby sme žili svoju službu – svoju
misiu už tu a teraz. Byť misionármi, na to nemajú právo, len tí, ktorí sú na to
„vyškolení“ alebo vysvätení. Právo byť misionárom máme my všetci. Dennodenne
sme pozvaní, aby sme podávali svedectvo svojím životom, aby sme umierali v
hriechu, a naplno žili s Kristom.

Je našou
každodennou výzvou kráčať po Kristových stopách. Stále však máme možnosť
rozhodnúť sa, či sa budeme brodiť životom sami, ale takéto rozhodnutie nás
veľmi rýchlo vyčerpá a odvedie nás od tej správnej cesty. Na druhej strane je
cesta vyznačená Ježišom. Hoci je náročné kráčať presne po jeho stopách, je to
cesta života, kde nepanuje smrť. Možno sa počas nášho putovania mnohokrát
stane, že príde únava, ale nezabúdajme, že nás stále posilňuje Božia milosť.
Nebojme sa zanechať za sebou hriech a vykročme za Ježišom.

Podnety
na uvažovanie

Uvedomujem
si možnosti, ktoré s Kristom mám?
Ako
vyzerá môj život? Chcem žiť s Kristom?
Snažím
sa kráčať po ceste, ktorú mi vyznačil Kristus?

Konkrétne
predsavzatie do ďalších dní

Tretie stretnutie

Ježišova i naša misia na periférie
(Lk 4,16-21)

Text
Písma

Prišiel aj do
Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal,
aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša.

Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde
bolo napísané:

„Duch Pána je nado mnou,
lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

Potom knihu
zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na
neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve
počuli.“

Zamyslenie

Denne, ozaj
denne počujeme z rôznych médií a od ľudí okolo nás o mnohých zvláštnych
veciach. O osudoch ľudí, ktorí sa majú ťažko. O nespravodlivosti, ktorú konajú
politici vo svete i u nás. O krivde, ktorá sa udiala niekomu blízkemu. O
bolesti, ktorú zažívajú ľudia v našej tesnej blízkosti. A možno si často večer
pred spaním, pri spytovaní svedomia a prechádzaní dňa, v mysli povieme – toto
mi ublížilo. Toto sa ma dotklo. Prečo to musí byť tak ťažké?

Nemyslím si, že
by to nebola realita nášho života. Práve naopak. Dôverne to poznáme. Niekedy si
poplačeme, niekedy pohundreme. Inokedy sa posťažujeme a vyžalujeme. A ak
máme dostatok síl, pokľakneme pred Bohom a v modlitbe mu o tom hovoríme. O nás,
o druhých.

Ježiš vchádza v
sobotu do chrámu a očakáva sa od neho, že bude Boha velebiť. Že mu prinesie
obetu, zotrvá v modlitbe, poďakuje sa za dary z Božej dobroty prijaté. No on
otvára „knihu“ a hovorí, že dnes
nebude Boha len velebiť, ale ide naplniť slová Písma. Hovorí, že dnes je ten čas, keď sa musí meniť
kolobeh dejín. Hovorí, že dnes je
ten čas, v ktorom trpiaci majú nájsť útechu. Hovorí, že už dnes prichádza chvíľa nádeje. Dnes
je ten čas, v ktorom On ide konať. Dnes
je ten čas, v ktorom pozýva do služby Evanjeliu – do služby chudobným, zajatým,
slepým, utláčaným a tých, ktorí nezakúsili milosrdenstvo, práve mňa.

Pri mojom krste
rodičia opakovali slová modlitby obetovania, ktoré im predčítaval kňaz. Modlili
sa okrem iného, aby bol môj život „Bohu na slávu a svetu na osoh“. Už samotným
krstom som tak dostal misijné určenie – a mojou misiou má byť môj život. Ale už
dnes.

Je ľahké byť
sebecký a zahľadený do seba, človek sa pritom veľmi nenarobí. V podstate
dokonca vôbec nič nemusí. Ale to nie je Božia misia a misia Jeho Syna. To by
nemal byť ani môj život.

Anselm Grün
povedal „Ježiš prichádza na úsvite tvojho šedivého rána a oslovuje ťa, aby tvoj
život nebol dnes márny, aby sa ti dnes darilo, aby tvoj život nesmeroval do
prázdna a aby bol zdravý a plný.“ Preto chcem i ja prichádzať, spolu s Ním, na
úsvite šedivých rán do života druhých, aby nevideli len márnosť svojho života a
prázdnotu, ale aby mohli v čo najväčšej radosti a naplnení žiť svoj život.

Nebojme sa
vstúpiť na periférie dnešného sveta – k ľuďom, ktorí potrebujú práve moju
pomoc. Čaká tam na nás vzácna perla, ktorú možno doteraz nik neobjavil, lebo ju
práve tam nik nehľadal.

Podnety
na uvažovanie

Dokážem
vidieť potreby druhých a zamyslieť sa nad nimi? (Alebo si vtedy len poviem – ja
sám mám dosť starostí?)
Mám
strach a obavu vyjsť zo svojej „komfortnej zóny“ na perifériu života druhých?
(Čo mi v tom bráni?)
Spomínam
si na človeka, ktorý dokázal takto pomôcť mne? (Že vykročil ako prvý a kráčal
životom spolu so mnou?)
Vidím
nejakú konkrétnu potrebu, ktorú by som už dnes mohol začať napĺňať?
Naplnia
sa slová Evanjelia „Dnes sa splnilo toto
Písmo, ktoré ste práve počuli“ v mojom živote po tomto stretnutí? (Ja
mám dnes odísť domov obnovený – nový!)

Konkrétne
predsavzatie do ďalších dní

Štvrté stretnutie

Zverenie spolupráce na
Ježišovej misii (Mt 28,16-20)

Text
Písma

Jedenásti
učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli,
klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

Ježiš pristúpil
k nim a povedal im:
„Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a
krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko,
čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Zamyslenie

Božie slovo nás
dnes pozýva ísť za zmŕtvychvstalým Ježišom s jeho učeníkmi na vrch, aby sme aj
my zažili a osobne prežili moment misijného poslania (rozoslania), pretože jeho
misia ešte nie je na konci. Uisťuje nás: „Daná
mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Mt 28,18). Potvrdzuje, že je Božím
synom a skalou, na ktorej je všetko postavené. Ak staviame na ňom, staviame na
pevnom základe. A niet iného ako On. Vo svojej veľkosti a božskosti túži
pritiahnuť k sebe mužov a ženy každej doby a času, aby ich priviedol k Otcovi.
Ježiš túži po tom, aby sme budovali svoj život na pevnom základe jeho slova,
veď jeho slovo je On sám. Aby sme odpovedali na Božie volanie a snažili sa
napodobňovať všetko, čo On sám robil, aby sa jeho život stal naším životom a
jeho poslanie naším poslaním. Táto úloha nám bola zverená už v krste. Prijatím
krstu prišlo k jedinečnému spojeniu nášho života so životom Ježiša Krista.
Svätý Pavol píše: „Veď skrze vieru v
Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v
Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3,27) – teda stali sme sa Kristovi,
kresťanmi. V momente krstu bolo do nás zasiate semienko misionárskeho srdca.

Pri krste sme sa
stali adresátmi slov, ktoré Ježiš povedal svojim apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite
ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Pápež František v
encyklike Evangelii gaudium hovorí,
že sme povolaní byť „učeníkmi misionármi“. Sme učeníkmi ale aj misionármi –
teda povolaní ale aj poslaní do sveta. Ježiš od nás žiada, aby sme sa stali
jeho učeníkmi, misionármi, mužmi a ženami, ktorí vyžarujú pravdu, krásu a silu
evanjelia, ktoré mení život okolo nás. Máme pokračovať v jeho odkaze a poslaní,
ktoré zanechal apoštolom – stať sa predlženými rukami Boha na tejto zemi,
sprostredkovať ľudom Božiu milosť, jeho milosrdenstvo, dobrotu a pravdu. Bola
nám zverená misia samého Krista, aby sme vyžarovali a preukazovali radosť zo
svojej viery prostredníctvom slov a činov na mieste, kde sme – aktualizovať a
priblížiť prítomnosť Božieho kráľovstva okolo seba. Pápež František hovorí: „Kresťan je povolaný evanjelizovať – práve
krst nás robí misionármi. Pokrstený človek, ktorý necíti potrebu ohlasovať
Evanjelium, ohlasovať Ježiša, nie je dobrým kresťanom.“ Byť kresťanom
znamená byť autentickým misionárom samého Krista a pokračovať v tom, čo on
začal.

Sme tu a teraz.
A to si vyžaduje napĺňanie Ježišovej výzvy: „Choďte
a učte“ – doslova „robte mi učeníkmi“.
Vyžaduje si to túžbu a zaangažovanie každého pokrsteného. A potom tiež ísť
a ohlasovať evanjelium; to evanjelium s ktorým mám osobnú skúsenosť. Evanjelium,
v ktorom zakusujem Božiu zachraňujúcu lásku – Ježiša Krista. Pretože, ak sa
necháme Ježišom premeniť a nadchnúť pre jeho misiu, pre ohlasovanie a spásu,
budeme môcť zakúsiť i pravdivosť jeho prísľubu: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (28,20).

Podnety
na uvažovanie