ADVENT 2018
Obnova v príprave na mimoriadny misijný mesiac október 2019
Pokrstení a poslaní
Advent
So začiatkom nového liturgického roka sa opäť stretávame pri adventnej obnove. Už pred rokom pápež František napísal list kard. Fernandovi Filonimu – prefektovi Kongregácie pre evanjelizáciu národov – o tom, že 30. novembra 2019 uplynie presne sto rokov od promulgácie apoštolského listu Maximum illud, ktorým pápež Benedikt XV túžil dať nový impulz misijnej zodpovednosti za ohlasovanie evanjelia. Pri tej príležitosti pápež František vyhlásil október 2019 za mimoriadny misijný mesiac. Sme pozvaní sa naň pripraviť najmä uvedomením si nášho misijného poslania, ktoré vyplýva z nášho krstu. Také je aj motto prípravy, ponúknuté Kongregáciou pre evanjelizáciu národov: „Pokrstení a poslaní“.
Uvažovať nad týmto poslaním sa pokúsime vo svetle Božieho slova, biblických textov, ktoré na misijné poslanie v duchu krstnej milosti poukazujú.
1. Poslanie Slova (Jn 1,1-18)
2. Krst ako počiatok misie (Rim 6,1-14)
3. Ježišova i naša misia na periférie (Lk 4,16-21)
4. Zverenie spolupráce na Ježišovej misii (Mt 28,16-20)
Každé zamyslenie – pripravené vždy iným verbistom, čiže zakaždým trochu iné – ponúka štyri prvky, na ktorých stretnutie nad Božím slovom môže stavať: text Písma, zamyslenie, podnety na uvažovanie a konkrétne predsavzatie do ďalších dní (individuálne alebo spoločné).
Pri stretnutiach
v skupinke je dobré začať zakaždým krátkou modlitbou alebo piesňou. Potom sa
dá priestor prečítaniu Božieho slova.
Následne je vhodné ponechať priestor
ticha. Zamyslenie možno prečítať nahlas, alebo si ho prečíta každý
v tichosti. Podnety na uvažovanie zas ponúkajú niekoľko otázok, ktoré môžu
viesť vzájomné zdieľanie prítomných.
Ono však nemusí byť prísne obmedzené uvedenými otázkami. V záverečnej
časti je dobré porozprávať sa o konkrétnom predsavzatí do ďalších dní, aby
Božie slovo našlo odozvu v každodennom živote. No a potom nech sa dá priestor modlitbe. Každý nech má možnosť
formulovať svoju vďaku, chválu či prosbu. Na zakľúčenie stretnutia možno
predniesť spoločne modlitbu Otče náš.
Prvé stretnutie
Poslanie Slova (Jn 1,1-18)
Text Písma
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u
Boha a to Slovo bolo Boh.
Ono bolo na počiatku u Boha.
Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho
neprijali.
Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa
Ján.
Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.
On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého
človeka, prišlo na svet.
Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.
Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho
meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z
Boha.
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi
nami. A my sme uvideli jeho slávu,
slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto
je ten, o ktorom som hovoril:
Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“
Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť
za milosťou.
Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša,
milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca,
ten o ňom priniesol zvesť.
Zamyslenie
Možno ste už počuli o čínskom bambuse, ktorý je veľmi vzácny a je snom mnohých botanických záhrad. Dosahuje výšku až 40 metrov a je útočiskom pre vtáky, motýľov a iných živočíchov. Tento bambus sa sadí ako malá rastlinka vysoká 20 centimetrov. Po zasadení musí záhradník čakať niekedy aj niekoľko mesiacov. Bambus je v tomto čase na pohľad stále rovnaký, nerastie ani sa nemení. Len záhradník – expert vie, že za tento čas bambus pod zemou vytvára bohatý koreňový systém, ktorý pripravuje rastlinu na malý zázrak. Po niekoľkých mesiacoch sa rastlina prebudí a neuveriteľnou rýchlosťou začne rásť, niekedy vyrastie až pol metra za deň. Rastie a mohutnie doslova pred očami a mení sa v nádherný bambusový strom.
Nachádzame sa v období, kedy sa pripravujeme na príchod, čas veľkého zázraku, kedy Ježiš Kristus prichádza, aby splnil túžbu svojho Otca. A svet čakal na tento veľký zázrak, keď Boží Syn, večné Slovo, príde na našu zem. Aj keď nikto zo starozákonného ľudu nevedel, kedy presne sa to stane, Boh svoj ľud neustále pripravoval na tento veľký deň. Akoby vytváral ten bohatý systém koreňov, pripravoval miesto, aby mohol Kristus naplno zažiariť, naplniť svet svojím svetlom a darovať všetkým život. Evanjelista Ján píše: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí“. Ján slovo život používa najviac zo všetkých evanjelistov. Chce zdôrazniť, že Ježiš Kristus je poslom prinášajúcim život naplnený svetlom a nádejou pre celé ľudstvo a stvorenie. Pravý život, po ktorom ľudia túžili. Boh do svojho plánu spásy pozýva aj človeka ako posla.
Ján Krstiteľ bol poslom, ktorý pripravoval ľud na stretnutie s Ježišom. Bol tým bezprostredným svedkom, ktorý priniesol svedectvo o Svetle ľuďom, s ktorými žil. No u neho sa to nekončí. Každý z nás je pozvaný byť poslom a svedkom, ktorý prináša svetu Krista. Boh nám dal tú veľkú milosť stať sa jeho deťmi. Vo sviatosti krstu sme sa nimi stali… Prostredníctvom krstu sme sa zároveň stali svedkami jeho života, šíriteľmi jeho svetla, ľuďmi prinášajúcimi nádej do tohto sveta. Krstom začala naša misia: narodili sme sa z Ducha Svätého, ktorý má moc premieňať naše vnútro. Keď sa Ním nechávame meniť, keď počúvame Slovo života a dovolíme, aby nás prenikalo a konalo svoje dielo, môžeme byť skutočnými svedkami. Budeme schopní plniť Božie poslanie. V krste sme dostali poslanie stať sa novým stvorením. Byť novým stvorením znamená zriekať sa zla, mať biele rúcho a niesť Kristovo svetlo, ktoré sa nám zverilo pri krste. Je povolaním byť svetlom na ceste pre tých, ktorí sa nachádzajú v tme. Tak sa môžeme stať poslami života, ktorým je Kristus. Keď máme úprimnú túžbu žiť s Bohom a nechať sa ním zapáliť, On bude konať v nás svoje dielo. Aj keď ovocie možno nemusíme vidieť rýchlo a hneď. No buďme si istí, že Boh koná, vytvára sieť koreňov, aby prostredníctvom nás mohol naplno zažiariť ako svetlo sveta.
Podnety na uvažovanie
- Čo vo mne vyvoláva vedomie skutočnosti, že Boh si ma vyvolil, aby som spolupracoval na diele spásy?
- Uvedomujem si dar a povolanie, ktoré som dostal v krste – stať sa svedectvom o Svetle? Túžim byť svetlom pre tento svet?
- Čo mi bráni, aby som bol autentickým svedkom evanjelia a pomáhal iným nájsť svetlo, nádej a život?
- Som trpezlivý so sebou samým, verím, že Boh ma neustále mení, keď som v kontakte s Ním?
Konkrétne
predsavzatie do ďalších dní
Druhé stretnutie
Krst ako počiatok misie (Rim 6,1-14)
Text
Písma
Čo teda povieme? Budeme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vonkoncom nie! Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť? Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?
Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.
Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.
Nech teda nevládne
hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani
nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako
živí, čo vstali z mŕtvych, a svoje údy dajte Bohu za nástroj spravodlivosti. A
hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.
Zamyslenie
Pravdepodobne ste už niekedy zažili situáciu, keď napadalo mnoho snehu a vy ste sa potrebovali niekam dostať. Ak niekto prešiel pred vami, ostali po ňom síce len stopy, ale „predšliapal“ vám cestu. Aby brodenie snehom nebolo také náročné, snažili ste sa aj vy vždy stúpiť tam, kde už bol udupaný sneh, alebo sa črtali náznaky chodníka.
Podobne je to aj s naším životom. Ježiš nám predšliapal cestu a pozýva nás k tomu, aby sme aj my kráčali po tejto ceste – je to cesta, ktorá vedie k životu. Prijatím krstu sme sa rozhodli, že sa budeme snažiť nasledovať Krista aj v náročnom teréne. Napriek tomu, že kráčanie po tejto úzkej ceste nie je jednoduché, je správne. Krstom sme sa zriekli starého človeka a starej cesty. Zriekli sme sa hriechu, pre hriech sme sa stali mŕtvi a stali sme sa Kristovými. Už viac nie sme otrokmi, stali sme sa slobodnými. Dostali sme pozvanie, aby sme kráčali priamo za Ježišom, jeho cestou do nového života a dostali sme tak účasť aj na poslaní, ktoré nám zveril. Kráčaním za Ježišom sme sa všetci stali misionármi. Každý pokrstený kresťan má totiž účasť na Kristovom kňazstve a preto sme všetci pozvaní ohlasovať svojím životom Krista tam, kde žijeme. Sme pozvaní k tomu, aby sme žili svoju službu – svoju misiu už tu a teraz. Byť misionármi, na to nemajú právo, len tí, ktorí sú na to „vyškolení“ alebo vysvätení. Právo byť misionárom máme my všetci. Dennodenne sme pozvaní, aby sme podávali svedectvo svojím životom, aby sme umierali v hriechu, a naplno žili s Kristom.
Je našou každodennou výzvou kráčať po Kristových stopách. Stále však máme možnosť rozhodnúť sa, či sa budeme brodiť životom sami, ale takéto rozhodnutie nás veľmi rýchlo vyčerpá a odvedie nás od tej správnej cesty. Na druhej strane je cesta vyznačená Ježišom. Hoci je náročné kráčať presne po jeho stopách, je to cesta života, kde nepanuje smrť. Možno sa počas nášho putovania mnohokrát stane, že príde únava, ale nezabúdajme, že nás stále posilňuje Božia milosť. Nebojme sa zanechať za sebou hriech a vykročme za Ježišom.
Podnety na uvažovanie
- Uvedomujem si možnosti, ktoré s Kristom mám?
- Ako vyzerá môj život? Chcem žiť s Kristom?
- Snažím sa kráčať po ceste, ktorú mi vyznačil Kristus?
Konkrétne
predsavzatie do ďalších dní
Tretie stretnutie
Ježišova i naša misia na periférie (Lk 4,16-21)
Text Písma
Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša.
Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:
„Duch Pána je nado mnou,
lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Zamyslenie
Denne, ozaj denne počujeme z rôznych médií a od ľudí okolo nás o mnohých zvláštnych veciach. O osudoch ľudí, ktorí sa majú ťažko. O nespravodlivosti, ktorú konajú politici vo svete i u nás. O krivde, ktorá sa udiala niekomu blízkemu. O bolesti, ktorú zažívajú ľudia v našej tesnej blízkosti. A možno si často večer pred spaním, pri spytovaní svedomia a prechádzaní dňa, v mysli povieme – toto mi ublížilo. Toto sa ma dotklo. Prečo to musí byť tak ťažké?
Nemyslím si, že by to nebola realita nášho života. Práve naopak. Dôverne to poznáme. Niekedy si poplačeme, niekedy pohundreme. Inokedy sa posťažujeme a vyžalujeme. A ak máme dostatok síl, pokľakneme pred Bohom a v modlitbe mu o tom hovoríme. O nás, o druhých.
Ježiš vchádza v sobotu do chrámu a očakáva sa od neho, že bude Boha velebiť. Že mu prinesie obetu, zotrvá v modlitbe, poďakuje sa za dary z Božej dobroty prijaté. No on otvára „knihu“ a hovorí, že dnes nebude Boha len velebiť, ale ide naplniť slová Písma. Hovorí, že dnes je ten čas, keď sa musí meniť kolobeh dejín. Hovorí, že dnes je ten čas, v ktorom trpiaci majú nájsť útechu. Hovorí, že už dnes prichádza chvíľa nádeje. Dnes je ten čas, v ktorom On ide konať. Dnes je ten čas, v ktorom pozýva do služby Evanjeliu – do služby chudobným, zajatým, slepým, utláčaným a tých, ktorí nezakúsili milosrdenstvo, práve mňa.
Pri mojom krste rodičia opakovali slová modlitby obetovania, ktoré im predčítaval kňaz. Modlili sa okrem iného, aby bol môj život „Bohu na slávu a svetu na osoh“. Už samotným krstom som tak dostal misijné určenie – a mojou misiou má byť môj život. Ale už dnes.
Je ľahké byť sebecký a zahľadený do seba, človek sa pritom veľmi nenarobí. V podstate dokonca vôbec nič nemusí. Ale to nie je Božia misia a misia Jeho Syna. To by nemal byť ani môj život.
Anselm Grün povedal „Ježiš prichádza na úsvite tvojho šedivého rána a oslovuje ťa, aby tvoj život nebol dnes márny, aby sa ti dnes darilo, aby tvoj život nesmeroval do prázdna a aby bol zdravý a plný.“ Preto chcem i ja prichádzať, spolu s Ním, na úsvite šedivých rán do života druhých, aby nevideli len márnosť svojho života a prázdnotu, ale aby mohli v čo najväčšej radosti a naplnení žiť svoj život.
Nebojme sa vstúpiť na periférie dnešného sveta – k ľuďom, ktorí potrebujú práve moju pomoc. Čaká tam na nás vzácna perla, ktorú možno doteraz nik neobjavil, lebo ju práve tam nik nehľadal.
Podnety na uvažovanie
- Dokážem vidieť potreby druhých a zamyslieť sa nad nimi? (Alebo si vtedy len poviem – ja sám mám dosť starostí?)
- Mám strach a obavu vyjsť zo svojej „komfortnej zóny“ na perifériu života druhých? (Čo mi v tom bráni?)
- Spomínam si na človeka, ktorý dokázal takto pomôcť mne? (Že vykročil ako prvý a kráčal životom spolu so mnou?)
- Vidím nejakú konkrétnu potrebu, ktorú by som už dnes mohol začať napĺňať?
- Naplnia sa slová Evanjelia „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ v mojom živote po tomto stretnutí? (Ja mám dnes odísť domov obnovený – nový!)
Konkrétne
predsavzatie do ďalších dní
Štvrté stretnutie
Zverenie spolupráce na Ježišovej misii (Mt 28,16-20)
Text Písma
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.
Ježiš pristúpil
k nim a povedal im:
„Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a
krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko,
čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Zamyslenie
Božie slovo nás dnes pozýva ísť za zmŕtvychvstalým Ježišom s jeho učeníkmi na vrch, aby sme aj my zažili a osobne prežili moment misijného poslania (rozoslania), pretože jeho misia ešte nie je na konci. Uisťuje nás: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Mt 28,18). Potvrdzuje, že je Božím synom a skalou, na ktorej je všetko postavené. Ak staviame na ňom, staviame na pevnom základe. A niet iného ako On. Vo svojej veľkosti a božskosti túži pritiahnuť k sebe mužov a ženy každej doby a času, aby ich priviedol k Otcovi. Ježiš túži po tom, aby sme budovali svoj život na pevnom základe jeho slova, veď jeho slovo je On sám. Aby sme odpovedali na Božie volanie a snažili sa napodobňovať všetko, čo On sám robil, aby sa jeho život stal naším životom a jeho poslanie naším poslaním. Táto úloha nám bola zverená už v krste. Prijatím krstu prišlo k jedinečnému spojeniu nášho života so životom Ježiša Krista. Svätý Pavol píše: „Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3,27) – teda stali sme sa Kristovi, kresťanmi. V momente krstu bolo do nás zasiate semienko misionárskeho srdca.
Pri krste sme sa stali adresátmi slov, ktoré Ježiš povedal svojim apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Pápež František v encyklike Evangelii gaudium hovorí, že sme povolaní byť „učeníkmi misionármi“. Sme učeníkmi ale aj misionármi – teda povolaní ale aj poslaní do sveta. Ježiš od nás žiada, aby sme sa stali jeho učeníkmi, misionármi, mužmi a ženami, ktorí vyžarujú pravdu, krásu a silu evanjelia, ktoré mení život okolo nás. Máme pokračovať v jeho odkaze a poslaní, ktoré zanechal apoštolom – stať sa predlženými rukami Boha na tejto zemi, sprostredkovať ľudom Božiu milosť, jeho milosrdenstvo, dobrotu a pravdu. Bola nám zverená misia samého Krista, aby sme vyžarovali a preukazovali radosť zo svojej viery prostredníctvom slov a činov na mieste, kde sme – aktualizovať a priblížiť prítomnosť Božieho kráľovstva okolo seba. Pápež František hovorí: „Kresťan je povolaný evanjelizovať – práve krst nás robí misionármi. Pokrstený človek, ktorý necíti potrebu ohlasovať Evanjelium, ohlasovať Ježiša, nie je dobrým kresťanom.“ Byť kresťanom znamená byť autentickým misionárom samého Krista a pokračovať v tom, čo on začal.
Sme tu a teraz. A to si vyžaduje napĺňanie Ježišovej výzvy: „Choďte a učte“ – doslova „robte mi učeníkmi“. Vyžaduje si to túžbu a zaangažovanie každého pokrsteného. A potom tiež ísť a ohlasovať evanjelium; to evanjelium s ktorým mám osobnú skúsenosť. Evanjelium, v ktorom zakusujem Božiu zachraňujúcu lásku – Ježiša Krista. Pretože, ak sa necháme Ježišom premeniť a nadchnúť pre jeho misiu, pre ohlasovanie a spásu, budeme môcť zakúsiť i pravdivosť jeho prísľubu: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (28,20).
Podnety na uvažovanie
- Uvedomujem si svoje povolanie prijaté v krste – mať misionárske srdce?
- Aká je moja osobná skúsenosť s Kristom?
- Ako ohlasujem Krista vo svojom okolí (ako sa zapájam do novej evanjelizácie)?
Konkrétne
predsavzatie do ďalších dní
Tweet
