Našou métou nemá byť koniec, ale večnosť. Večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní. Všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie. (Carlo Acutis)
Carlo Acutis sa narodil 3. mája 1991 v Londýne. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do talianskeho Milána. Carlo študoval na jezuitskom lýceu. Zaujímalo ho programovanie, vytváranie webových stránok a strihal videá. Pre informatiku bol veľmi zapálený, jeho priatelia a niektorí informatici z tohto odboru ho považovali za génia.
V Carlovom živote sa naplno prejavila Božia milosť. Od momentu prvého svätého prijímaní, vo veku 7 rokov, si nenechal ujsť každodenné stretnutie s Ježišom vo svätej omši. Každý deň sa modlil ruženec. Snažil sa vždy aspoň na malú chvíľu adorovať Ježiša v Eucharistii, pretože bol presvedčený, že tráviť čas s Ježišom v Eucharistii vedie k svätosti. Pripravoval výstavu o eucharistických zázrakoch, ktorá má i dnes veľký úspech v Taliansku aj v zahraničí. Carlo hovorieval, že Božie slovo má byť naším kompasom, ku ktorému sa treba stále vracať. Uvedomoval si, že je potrené žiť evanjelium konkrétnym spôsobom, aj napriek prúdu tejto spoločnosti. Na cestu do neba však potrebujeme aj ďalšie špeciálne prostriedky – sviatosti a modlitbu. Pre Carla predstavuje Eucharistie stredobod života a je jeho „diaľnicou do neba“.
Staral sa o tých, ktorí zostali bez strechy nad hlavou, o chudobných, ktoré na svojich cestách stretával. Carlo zomiera na leukémiu 12. októbra 2006 vo veku 15 rokoch. Pochovaný bol v Assisi. Pred smrťou obetoval svoje utrpenie za pápeža a celú Cirkev. Krátko po jeho smrti sa začínajú ozývať hlasy po jeho blahorečení. Za blahoslaveného bol vyhlásený 12. októbra 2020 v Assisi. Zázrak potrebný pre blahorečenie sa týka uzdravenia ťažko chorého chlapca z Brazílie.
Carlo si často kládol otázku, čím to, že sú také fronty na rockové koncerty a do kina, ale žiadne fronty na Ježiša v Eucharistii? Keby ľudia vedeli, o čo prichádzajú, boli by kostoly preplnené na prasknutie! Často opakoval, že v Najsvätejšej Sviatosti je Ježiš prítomný úplne rovnako, ako tomu bolo pred 2000 rokmi za čias apoštolov. Vtedy ľudia za Ježišom museli utekať, dnes však na nás Ježiš čaká v akomkoľvek blízkom kostole. Hovorieval: „Tí, ktorí pristupujú každý deň k svätému prijímanie, idú priamo do neba.“
Carlo v druhých videl obraz Krista, každá osoba pre neho bola dôležitá, bola znamením Ježišovej veľkej lásky. Na prvé miesto vždy dával Boha a vedel, že Boh sa nachádza predovšetkým v potrebných, opustených, chudobných. Z vlastného vreckového kupoval veci pre chudobných.
Svoje znalosti informatiky si nenechával pre seba, ale delil sa o ne s kamarátmi. Aj toto je láska – jeho schopnosti mali byť predovšetkým „pre nebo“. O tom svedčí aj webová stránka, ktorú založil (miracolieucaristici.org). Internet bol pre neho Božím darom a prostriedkom pre ohlasovanie evanjelia.
Keď umieral, povedal, že mu neprekáža zomrieť tak mladý, pretože, mu neutekala ani minúta života robením niečoho, čo by netešilo Boha. „Byt vždy blízko Ježiša, to je môj životný plán.“
Blahoslavený Carlo Acutis, oroduj za nás!
Knihu Spytovanie svedomia pre deti s Carlom Acutisom nájdete na Zachej.sk.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
