ČO Z TEJTO RODINY ROBÍ „SVÄTÚ RODINU“?

Mám krásnu spomienku z obdobia môjho detstva (spomína P. Larry Nemer SVD z austrálskej provincie). Chodil som do farskej škole a pamätám si, ako zakaždým náš pán farár, keď nás navštívil tesne pred Vianocami, prišiel s rukou plnou svätých obrázkov. Každý z nás sme si vybrali jeden a poďakovali sme pánovi farárovi slovami „Boh Vás žehnaj“. I po toľkých rokoch si pamätám na tri typy obrázkov Svätej rodiny.

Podcast:

Bolo tam napríklad ako sv. Jozef, Mária a Ježiš utekali do Egypta na oslici
pričom malý Ježiško pojedoval chutné buble hrozna; ako panna Mária sedela s
otvorenou knihou a čítala malému Ježíkovi, ktorý stál pri jej kolene;
alebo ako Ježiš pracoval s Jozef  v stolárskej dielni, pričom vyrábal malé
krížiky. Až neskôr v seminári som si uvedomil, že tieto obrazy svätej rodiny sú
pravdepodobne ďaleko od toho, ako to skutočne vyzeralo vo svätej rodine, teda ako
ich poznáme z evanjelií. Náš učiteľ Svätého písma nám povedal, že Jozef a Mária
pochádzali z chudobných rodín, a preto sa Ježiš narodil v takej chudobe. Zároveň
dodal, že jeden z výkladov je, že Jozef, Mária a Ježiš pravdepodobne po
narodení Ježiša žili ešte istý čas v Betleheme, a až neskôr museli utiecť do
Egypta, keď Herodes nariadil zabiť všetky betlehemské deti do dvoch rokov.
(Herodes sa vždy bál, že stratí trón. Preto zabil každého, o kom si myslel, že
je pre neho nebezpečný. Zabil dokonca svoju manželku, ktorú miloval!). Tak sa z
Jozefa, Márie a Ježiša stali chudobní žiadatelia o azyl, ktorí hľadali bezpečie
v Egypte, kde nikoho nepoznali. Keď sa na naliehanie anjela vrátili do Izraela,
nešli do Betlehema, ale do Nazareta, bezpečného miesta ďaleko od kráľov, kde
žila ich širšia rodina. Žili chudobný a jednoduchý život, pretože Jozef musel
často cestovať, aby si našiel prácu. Ježiš sa nenaučil čítať od Márie, pretože
Mária bola s najväčšou pravdepodobnosťou negramotná, ani sa nenaučil tesárske
zručnosti od Jozefa (veď bol známy ako „syn tesára“, nie ako tesár). Mohol byť
veľmi dobre všímavým a samostatným dieťaťom, čo môžeme spozorovať pri návšteve Jeruzalema
po odchode jeho rodičov.

Vystupuje nám teda otázka: Takže, čo z tejto rodiny robí „Svätú rodinu“? Myslím si, že to bola ich ochota prijať s vierou všetko, čo sa im stalo, zachovať si dôveru v Boha, dokonca aj napriek nebezpečenstvu, a zjavnú lásku a starostlivosť o druhého. To je to, čo znamená byť svätou rodinou. Keď som si to uvedomil, vedel som, že som počas svojej služby stretol veľa rodín, ktoré by sa dali kvalifikovali ako svätá rodina. Prvá rodina, ktorá ma prinútila premýšľať inak o tom, kto je Svätá rodina, bola rodina, ktorá v nedeľu prichádzala do seminára so svojimi siedmimi deťmi na svätú omšu. Často som sa s nimi rozprával. Po vysvätení za kňaza ma pozvali, aby som prišiel požehnať ich domov. Bývali na drahom predmestí a určite bolo vidieť  prekvapenie na mojej tvári, keď som vošiel dovnútra, a nevidel som jednoduché koberce a iba najjednoduchší nábytok. Matka mi vysvetlila: „Myslime si, že je dôležitejšie, aby deti chodili do katolíckej školy, než aby mali doma dobrý nábytok.“ Za tie roky som dobre spoznal túto rodinu. Oslávil som s nimi svadbu jednej dcéry a sprevádzal som ich druhú dcéru v posledných mesiacoch pred smrťou na rakovinu. Školenie, ktoré deti dostali od rodičov, ich naučilo prijímať to, čo im Boh dal, a mať sa neustále radi a navzájom sa podporovať. Naozaj boli svätou rodinou. Ale rodina, ktorá ma ešte viac naučila o tom, čo to znamená byť Svätou rodinou, je rodina, ktorú som stretol a matka tejto rodiny bola tehotná so svojím piatym dieťaťom. Jej prvé dieťa sa narodilo s vážnym poškodením mozgu, druhé bolo vo všetkých ohľadoch normálne, tretie malo mierne poškodenie rovnako ako štvrté. Povedal som jej, že obdivujem jej vieru. Spýtal som sa, či sa niekedy pokúsili nájsť dôvod poškodenia mozgu. Povedala, že sa o tom s manželom rozprávali, ale obávali sa, že potom by mohla vstupiť do ich života nenávisť alebo obviňovanie. Zasmiala sa a povedala: „Sme šťastní z každého, koho nám Boh dá.“ Dal som jej relikviu svätého Vavrinca, aby ho mala počas piateho tehotenstva, a jej piate i  šieste dieťa sa narodili úplne zdravé. S manželom skutočne prijala každé zo svojich detí ako láskavý dar od Boha, a tak všetky deti vyrastali s rovnakou vierou a dôverou v Boha a s hlbokou láskou k sebe navzájom. Aj oni boli skutočne svätá rodina.

Text pripravil: P. Larry Nemer SVD