Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na
pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy proroka
Jeremiáša − Jer 31, 31-34
„Hľa, prichádzajú dni, hovorí
Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu;
nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich
vzal za ruku a vyviedol z egyptskej krajiny, a oni túto zmluvu
porušili, hoci ja som bol ich Pánom, hovorí Pán.
Takáto bude zmluva, ktorú po tých
dňoch uzavriem s domom Izraela, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich
vnútra a vpíšem ho do ich srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím
ľudom.
Nik nebude poúčať svojho blížneho ani brat brata slovami: ‚Poznaj Pána!‘, lebo ma budú poznať všetci, malí i veľkí, hovorí Pán. Odpustím im ich neprávosť a na ich hriech si už nespomeniem.“
Čítanie z Listu Hebrejom
− Hebr 5, 7-9
Kristus v dňoch svojho
pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby
a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný
pre svoju bohabojnosť.
A hoci bol Synom, z toho,
čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa
pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána
− Jn 12, 20-33
Niektorí z tých, čo sa cez
sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol
z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť
Ježiša.“
Filip šiel a povedal to
Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.
Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina,
aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne
do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto
svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje!
A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí
Otec.
Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám
povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som
prišiel. Otče, osláv svoje meno!“
A z neba zaznel hlas: „Už
som oslávil a ešte oslávim.“
Zástup, ktorý tam stál a počul
to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“
Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel
tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža
tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých
pritiahnem k sebe.“
To povedal, aby naznačil, akou smrťou
zomrie.
Úvod
Čítania piatej pôstnej nedele
nás sprevádzajú od prísľubu novej zmluvy, ktorý dal Boh prostredníctvom
Jeremiáša až po jej uzavretie Ježišom Kristom. Jeremiáš ohlasuje Pánovu reč
zloženú z dvoch častí. V prvej časti je uvedený dôvod pre uzavretie
novej zmluvy. Dôvodom je porušenie zmluvy, ktorú Pán uzavrel s Izraelitmi,
keď ich vyviedol z Egypta. Tým sa narušil vzťah vyvoleného ľudu
s jeho Bohom, lebo porušenie zmluvy znamenalo odvrátenie sa od Boha
a uctievanie modiel. Preto je potrebné, aby nová zmluva bola iná ako tá,
ktorá bola zrušená.
O tom, v čom sa
líši nová zmluva od predchádzajúcej, hovorí druhá časť Pánovej reči. Sú
v nej spomenuté tri odlišnosti medzi starou a novou zmluvou. Prvý
rozdiel spočíva v spôsobe ako je zmluva zaznamenaná. Zatiaľ čo prvá zmluva
bola napísaná na kamenných tabuliach, nová zmluva bude „vložená“ do vnútra
ľudí. Preto tí, ktorí uzavrú novú zmluvu s Bohom, nebudú vnímať Boží zákon
ako niečo cudzie, ale ako samozrejmú súčasť svojho života. Druhá odlišnosť je
v tom, ako sa Pán dá spoznať svojmu ľudu: nebude ich nikto musieť poúčať,
lebo Boh sa im dá priamo spoznať. Posledný rozdiel medzi starou a novou
zmluvou spočíva v spôsobe očisťovania. V dobe starej zmluvy bol
kladený dôraz na vonkajšie očisťovanie. V dobe novej zmluvy ide
o čistotu srdca človeka. Tú si človek nedokáže zabezpečiť sám. Preto Boh
sľubuje, že svojmu ľudu odpustí neprávosti. A nielenže ich odpustí, ale si
na ne už ani nespomenie.
Autor Listu Hebrejom nám
predstavuje toho, ktorý prišiel uzatvoriť novú zmluvu medzi Bohom a ľuďmi
– Ježiša Krista. Toto uzatvorenie zmluvy nebolo iba právnym úkonom, ale si
vyžadovalo prinesenie obety. Tú obetoval Ježiš Kristus, keď dal svoj život za
spásu sveta. Počuli sme, že to pre neho vôbec nebolo ľahké: so silným
výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohlo
zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný… Bol vypočutý nie tak, že bol
uchránený od smrti, ale tak, že dostal silu priniesť obetu svojho života
a tak splniť poslanie, ktoré mu zveril nebeský Otec. Autor Listu Hebrejom
hovorí, že Ježiš Kristus sa cez svoje utrpenie naučil poslušnosti
a v tejto poslušnosti dosiahol dokonalosť. Tým je protikladom Adama.
Adam bol Bohom stvorený ako dobrý, ale svojou neposlušnosťou voči Bohu narušil
dobro a stal sa hriešnikom. Ježiš Kristus dokonalou poslušnosťou nebeskému
Otcovi až po smrť na kríži odčiňuje Adamovu neposlušnosť a stáva sa pôvodcom
večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.
V evanjeliu Pán Ježiš
hovorí o obete, ktorou uzatvorí novú zmluvu medzi Bohom a ľuďmi.
Obetu svojho života prirovnáva k odumretiu pšeničného zrna. Dôsledkom
odumretia jedného zrna je nová veľká úroda. Tak aj Ježišova smrť prinesie nový
život všetkým, ktorí v neho uveria: „A ja, až budem vyzdvihnutý od
zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ Tí, ktorí sú pritiahnutí
k Ježišovi, si uvedomujú hodnotu nového života, ktorý získavajú do Boha na
základe novej zmluvy. Darovaný nový život si cenia viac ako doterajší pozemský
život. Ježiš k tomu hovorí: „Kto miluje svoj [pozemský] život, stratí ho,
a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.“ Ten, kto má motiváciu získať
večný život, berie vážne Ježišove slová: „Ak mi niekto slúži, nech ma
nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník.“
Božie slovo
Prvým krokom v procese prijatia
účasti na novej zmluve je očistenie vnútra človeka. Túžbu po takomto očistení
vyjadruje žalm 51:
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu
a očisť ma od hriechu.
Bože, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre
a neodnímaj mi svojho ducha svätého.
Navráť mi radosť z tvojej spásy
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
Poučím blúdiacich o tvojich cestách
a hriešnici sa k tebe obrátia.
Úvaha
S výnimkou záverečného
verša pozostáva žalm z prosieb. Úvodná z nich sa odvoláva na Božie
milosrdenstvo a zľutovanie. Človek nemôže sám očistiť svoje vnútro od zla,
ktoré spáchal. To je iba v Božej moci. Preto hriešnik prosí Boha: „znič
moju neprávosť“. Nestačí mu útecha v zmysle: Veď to, čo si
urobil, nie je až také zlé; iní robia aj horšie veci. Vie, že skutočný
pokoj nájde iba vtedy, keď bude úplne očistený od hriechu. Preto prosí: „znič
moju neprávosť“. O tom, že je to možné a že Boh chce takým
spôsobom preukazovať milosrdenstvo tým, ktorí s ním uzavrú novú zmluvu,
hovorí Pán ústami proroka Jeremiáša: „Odpustím im ich neprávosť a na
ich hriech si už nespomeniem.“
Nasledujúci verš rozvíja prosbu
o zničenie neprávosti hriešnika. Odstránenie neprávosti je predstavené ako
úplné zmytie viny a očistenie od hriechu. Po očistení možno pristúpiť
k ďalšiemu kroku, ako to vyjadruje tretia prosba. Boh má obnoviť vnútro
človeka. Obnova pozostáva z dvoch činností: zo stvorenia čistého srdca
a z obnovy pevného ducha vo vnútri človeka. Žiadosť o stvorenie
čistého srdca vychádza z uvedomenia si náklonnosti človeka k hriechu.
Nestačí iba očistiť vnútro. Je potrebné, aby človek dostal od Boha nové srdce,
ktoré túži po Bohu a silou tejto túžby bojuje proti pokušeniam Zlého. Aby
bol človek v tomto boji vytrvalý vyprosuje si okrem stvorenia čistého
srdca aj obnovenie pevného ducha.
V konečnom dôsledku je jedinou
istotou a zárukou spásy iba Boh. Preto človek prosí, aby mohol ostať
v jeho blízkosti a byť vedený a posilňovaný Božím duchom: „Neodvrhuj
ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého.“
Posledná dvojica prosieb sa zameriava na ovocie očistenia vnútra človeka,
ktorým je radosť zo spásy a ochota svedčiť o Božom milosrdenstve,
ktoré prináša spásu. Skúsenosť Božieho spásneho zásahu napokon vedie človeka k sľubu
„poučím blúdiacich o tvojich cestách“, aby sa aj iní
hriešnici mohli obrátiť k Bohu a prijať spásu.
Výzva Božieho slova pre nás
V dobe
starej zmluvy boli tabule s Božími prikázaniami uložené v arche
a tá bola v najsvätejšej časti chrámu. V nej prebýval Boh nad
archou a zjavoval svoju slávu. Do najsvätejšej časti chrámu mohol vstúpiť
iba veľkňaz v Deň zmierenia. Predtým ako vstúpil, obetoval zviera určené
na obetu za neho a s jeho krvou vošiel za oponu oddeľujúcu
najsvätejšiu časť od ostatného priestoru chrámu. Potom krvou obety pokropil
archu. To isté urobil s krvou obety za ľud. (Porov. Lv 16). Tak urobil
zmierenie svätyne za znečistenie Izraelitov a za priestupky, ktorých sa
dopustili.
Archou
novej zmluvy sú srdcia veriacich, v ktorých je vpísaný Boží zákon. Tak ako
k arche starej zmluvy uloženej v najsvätejšej časti chrámu mal
prístup iba veľkňaz, tak aj do nášho vnútra, ktoré je svätyňou archy novej
zmluvy, má mať prístup iba náš Veľkňaz – Ježiš Kristus. Tak si máme chrániť
archu nášho srdca pred poškvrnením. Nie vždy sa nám to darí. Preto potrebujeme,
aby naša svätyňa bola očistená krvou od všetkých priestupkov, ktorými sme sa
znečistili. Na naše očistenie bola vyliata krv Božieho Baránka. On je aj našim
Veľkňazom. Poprosme ho, aby vstúpil do svätyne nášho vnútra a svojou krvou
pokropil naše srdce; aby nás svojou krvou zmieril s Bohom a obnovil
našu zmluvu s ním. Tak budeme môcť cez veľkonočné sviatky stretnúť
víťazného Krista a prijať od neho dar pokoja a Ducha Svätého, aby sa
aj v našom živote zjavovala Božia sláva.
Otázky na uvažovanie
- Je moje srdce archou zmluvy, v ktorej je vpísaný Boží
zákon? - Snažím sa nasledovať Ježiša v poslušnosti, aby som
s jeho pomocou napredoval k dokonalosti? - Nakoľko je moje vnútro svätyňou, v ktorej prebýva
a zjavuje svoju slávu Ježiš Kristus?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať
ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Aké si dáme predsavzatie?
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo,
ktoré je pre nás slovom života a spásy.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
