Podcast:
V dňoch 14. – 15. marca 2025 sa vo farnosti Praha-Uhříněves konala duchovná pôstna obnova, ktorú viedol P. Marek Vanuš SVD, provinciál Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku.
Obnova sa začala piatkovou svätou omšou, po ktorej nasledovalo premietanie dokumentu o Spoločnosti Božieho Slova a diskusia s provinciálom. Sobota bola venovaná hlbokému rozjímaniu nad pôstom, jeho významom a duchovnými výzvami.
P. Vanuš uviedol obnovu myšlienkou, že pôst je kráčaním – cestou slobody, dozrievania a uzdravenia. Počas svojich prednášok sa predovšetkým opieral o Knihu Exodus, v ktorej je zaznamenaná cesta Izraela z otroctva k slobode. Ponúkol niekoľko myšlienok na reflexiu, ktoré nás pozývajú k hlbšiemu zamysleniu sa nad naším vlastným životom a vzťahom k Bohu.. Vychádzal pritom z posolstva pápeža Františka na pôstne obdobie, ktorý nás vyzýva: „Kráčajme spoločne v nádeji.“ Pôst je nielen individuálnou cestou obrátenia, ale aj výzvou na obnovu vzťahov a budovanie spoločenstva. Boh viedol Izraelitov náročnejšou cestou, aby sa odpútali od Egypta ako falošného symbolu istoty a naučili sa dôverovať Jemu. Sloboda prináša neistotu, no Boh nás volá k dôvere a vytrvalosti na tejto ceste.
Príbeh Vôd Mary ukazuje, že Boh premieňa horkosť skúšok na uzdravenie. Mojžiš hodí drevo do horkej vody a tá sa premení na sladkú. Sv. Justín v tomto dreve spatruje Kristov kríž, ktorý prináša uzdravenie duši aj telu. Skúšky púšte vedú k pochopeniu našej závislosti na Bohu a k prijatiu jeho uzdravujúcej milosti.
Ďalšou kľúčovou témou bola manna na púšti, ktorá bola pre Izraelitov skúškou dôvery. Museli sa denne spoliehať na Božiu starostlivosť. Tento princíp platí aj pre náš život: viera nie je jednorazový akt, ale každodenné nanovo rozhodovanie sa pre Boha. Manna bola predobrazom Eucharistie, skutočného chleba života. Tak ako Izraeliti zbierali manu deň po dni, aj my sme pozvaní prijímať Krista v Eucharistii a nechať sa ním premieňať. Podľa židovského Talmudu sa manna prvýkrát objavila šestnásteho dňa druhého týždňa – v nedeľu, deň Kristovho zmŕtvychvstania a deň slávenia Eucharistie. Boh nás učí úplnej závislosti na ňom a pripomína, že skutočný pokrm, ktorý dáva život, prichádza od Neho.
Izraeliti však opakovane reptali a porovnávali prítomné ťažkosti s idealizovanou minulosťou. Ako často si aj my idealizujeme minulé časy a zabúdame na Božie dobrodenia! Je ľahké dôverovať Bohu, keď všetko ide hladko, no keď prídu skúšky, na Jeho dary rýchlo zabúdame. Reptanie v Biblii súvisí s falošným pohľadom na minulosť – Izraeliti si nepamätajú otroctvo a útlak, ale len plné hrnce mäsa, ktoré možno ani nejedli. Podobne aj dnes človek často spomína na minulosť a nevidí, ako ho Boh vedie vpred. Pôst nás preto učí, že žiť s Bohom neznamená absenciu skúšok, ale istotu, že v nich nie sme sami.
Pokračovaním obnovy bola téma spravodlivosti a vzťahov. P. Vanuš vychádzal z biblických textov o cudzincovi, vdove a sirote, ktorých Boh v Písme zvlášť ochraňuje. Zdôraznil aj moderné otroctvo vo vzťahoch – keď si niekoho podrobujeme pre vlastné ciele, manipulujeme jeho túžbami či vytvárame nezdravé závislosti. Pôst nás preto pozýva prehodnotiť vzťahy a oslobodiť sa od nezdravých väzieb. Kto šliape po právach biednych, šliape po právach Božích.
V tomto kontexte má hlboký význam plášť chudobného. Dlžník mohol dať plášť do zálohy, ale musel mu byť večer vrátený, pretože v noci bývalo chladno. Plášť symbolizuje dôstojnosť človeka – vidíme to u Jozefa, ktorému bol vzatý a namočený do krvi, ale aj u slepca Bartimeja, ktorý odhadzuje plášť, keď ide za Kristom. Vrátiť plášť znamená vrátiť človeku dôstojnosť.
Táto myšlienka sa spája aj s odpustením. Boh nie je prísny veriteľ, ktorý vymáha dlhy, ale milosrdný Otec, ktorý odpúšťa. Ak chceme prijať Božie odpustenie, musíme sa aj my naučiť odpúšťať.
Duchovná obnova vyvrcholila svätou omšou v Kostole Všetkých svätých v Uhříněvsi, kde sa veriaci modlili, aby Božie slovo neostalo len počuté, ale stalo sa súčasťou ich života.
Pôst nie je len časom osobného obrátenia, ale aj príležitosťou na uzdravenie vzťahov a obnovu spoločenstva. Boh nás nevolá k životu v otroctve – či už vonkajšom, alebo vnútornom – ale k slobode, v ktorej kráčame spolu v nádeji a dôvere v Neho.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
