Ľudský život má tri fázy: minulosť, prítomnosť a budúcnosť. To, čo bolo, je predmetom spomienok., súčasnosť prežívame, budúcnosť je nám neznáma. Hľadíme do nej s nádejou keď sme ešte mladší a menej skúsení, s nadšením plánujeme. Vo veku vyspelejšom okrem nádeje do svojich úvah zahŕňame aj obavy o seba, príbuzenstvo, či celý svet. Z hľadiska kresťanskej viery však „kolónku“ budúcnosti dopĺňame o rozmer večného života. Stretávame sa aj so snahou upozorniť na to i v dostupnej svetskej literatúre. (Raymond Moody: Život po živote). Slovo Starého a Nového zákona túto kategóriu jednoznačne potvrdzuje, preto kresťania by svojim životným postojom – myšlienkou, slovom, skutkom mali na svojej čiare života napĺňať kritéria na prechod do blaženej večnosti. Snaha o obsiahnutie tohto cieľa, tak ako všetko dôležité v každodennom žití vyžaduje námahu, lebo „prejsť úzkou bránou tam, kde sa z očú zotrú všetky slzy“ vôbec nie je ľahké. Nie je ľahké, ale možné! Povzbudzujúce príklady normálneho svätého žitia sú v minulosti a iste aj okolo nás.
Ako však nebyť svätuškárom a prejsť hranicu smrti kvôli večnej odmene? Aj o tom bola reč pri duchovných cvičeniach – sv. misiách, ktoré sa v našej farnosti Bojná počas 8 dní konali od 26. októbra do 3.novembra t. r. Pátri misionári zo Spoločnosti Božieho Slova SVD ( verbisti) nás viedli „ po cestičkách“ poslania ženy a muža v rodine, rozhodovania sa či odpustiť alebo nie, dôležitosti pamätania na krstné i manželské sľuby. Téma utrpenia a pohľad na obetu Božieho syna a príležitosti k hriechu a k náprave hriešnika boli ďalšie míľniky toho vedenia. Nezabúdajúc pritom na vieru v prítomnosť Božiu v Eucharistii i v našom spoločenstve Katolíckej cirkvi. Výsledkom tohto „ ozdravujúceho procesu“ bolo poznanie, že najdôležitejší zákon „milovať Boha a jemu slúžiť –mysľou, dušou, srdcom a z celej sily a milovať blížneho ako samého seba “ je ozaj to normálne, ktoré sa vyžaduje pre naplnenie prísľubu večnej blaženosti.
Každodenný program pozostával s podvečerných modlitieb Korunky Božieho milosrdenstva, osobného rozjímania, spovede, sv. omše s príležitostnou kázňou aj videoprodukciou. Popri tom boli o. i. poklona krížu, kajúca pobožnosť, obnovenie krstných sľubov, adorácia s požehnaním chleba, Nikodémova noc… Kostol sa každým dňom napĺňal viac a viac . Po záverečnej nedeľnej sv. omši bolo požehnanie misijného kríža a rozlúčka s našimi milými hosťami.
Už sa to skončilo? Nie. Čaká na nás bežný – normálny život kresťana. Doniesli sme si z obnovy sviečku, ktorá nám pripomína vieru, kúsok chlebíka ako pripomienku blahoslavenstiev , misijný kríž čo pripomenie tento čas, alebo drobnú knižočku o živote.
Každý z nás niečo má…Všetci sme však dostali Slovo Pánovo. Je v ňom naša nádej, naša viera a Jeho i naša láska. Lebo Boh hľadá každého. Urobíme my aj zajtra a v budúcnosti kroky jemu v ústrety? Veď sme Božie deti…
O toto všetko bohatstvo ste sa s nami podelili počas 8 dní Vy – vdpp. Ján Kušnír, Pavol Baláž a Tomáš Tulung,. Patrí Vám naša srdečná vďaka. V tomto týždni sa Boh k nám znova priblížil. Ďakujeme nášmu vdp. farárovi Mons. Petrovi Paliatkovi za pozvanie misionárov a za celú organizáciu obnovy, aj všetkým, ktorí sa k tomu pridali.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
