V dňoch 6. až 9. apríla 2025 sa v Ružomberku konalo stretnutie mladých kňazov SVD, ktoré viedol P. Peter Dušička SVD. Účastníci sa venovali modlitbe, bratstvu a hlbšiemu formovaniu svojho misijného povolania.Spoločne sme sa zúčastnili aj krížovej cesty a slávenia svätej omše v Univerzitnom pastoračnom centre v Ružomberku, kde máme novo otvorenú komunitu.
Stretnutie pripomenulo 150. výročie založenia Spoločnosti Božieho Slova a kňazskej vysviacky sv. Jozefa Freinademetza. V centre pozornosti stála aj osobnosť prvého biskupa SVD – Johanna Baptistu Anzera (1851–1903), jedného z priekopníkov misijnej činnosti v Číne.
Spomenuli sme aj zosnulého pátra Josepha Guo Fude, SVD (†2024), ktorý zomrel vo veku 104 rokov. Tento svedok viery, viackrát väznený pre svoje presvedčenie, pri stých narodeninách napísal:
„Väzenie sa stalo miestom, kde som mohol premýšľať, modliť sa a duchovne rásť… Viera v Boha je jediným skutočným bohatstvom.“
Príbeh biskupa Anzera
Mladého Johanna Anzera hlboko zasiahlo, keď sa mu dostal do rúk Malý posol Božského Srdca – časopis, kde Arnold Janssen písal o potrebe založiť misijný dom. V liste z 8. februára 1875 vyjadril svoje hlboké volanie:
„Musím vám totiž povedať, že už viac ako šesť rokov cítim neodolateľné nutkanie zasvätiť svoj život pohanským misiám… Ó, s akou radosťou som preto čítal vo vašom mesačníku o založení nemeckého misijného domu!“
Po niekoľkých listoch a osobnom stretnutí s Arnoldom Janssenom sa Anzer 29. októbra 1875 pripojil k začínajúcej komunite v Steyle. Už o rok neskôr bol vysvätený za kňaza. Spolu s Jozefom Freinademetzom bol určený pre misie v Číne.
V Číne sa venoval štúdiu mandarínskej čínštiny, výučbe, pastorácii a budovaniu základov novej misie. V roku 1886 bol vysvätený za biskupa a stal sa apoštolským vikárom. Jeho biskupské heslo znelo: Esto Lux et Fortitudo mea (Duch Svätý, buď mojím svetlom a silou).
Pod jeho vedením sa misia rozrástla. Misionári zakladali kresťanské komunity, šírili vieru, vyučovali katechumenov, budovali školy, nemocnice, sirotince. Sám Anzer pracoval neúnavne. Ako svedčí jeho študent:
„Len čo si myslel, že jeho spoločník zaspal, znova zapálil zápalky a sviečku a písal… listy.“
Keď začínal, na jeho území žilo 158 katolíkov. O 21 rokov neskôr ich bolo 26 000, s ďalšími 40 000 katechumenmi a množstvom cirkevných inštitúcií.
Biskup Anzer zomrel náhle 24. novembra 1903 v Ríme. Je pochovaný na Campo Santo Teutonico pri Bazilike sv. Petra. Jeho srdce spočíva v kaplnke misijného domu sv. Gabriela pri Viedni. Po jeho smrti prevzal vedenie misie Augustin Henninghaus SVD.
Anzerova osobnosť nebola bez tienistých stránok. Pre svoju tvrdosť, problémy s alkoholom a napätia v komunikácii bol vnútorne rozporuplnou postavou. No snažil sa na sebe pracovať – stal sa abstinentom a usiloval sa o zmenu. Práve v tejto vnútornej snahe o rast sa zrkadlí jeho veľkosť.
Jeho príbeh je podnetom aj pre dnešok. Kladieme si otázky: ako viesť druhých s láskou a pevnosťou? Ako narábať so zraneniami vlastnej minulosti? Ako premeniť kríž na prameň služby? V tom všetkom je Anzer výzvou k úprimnosti a pravde.
Fr. Volpert o ňom napísal:
„Prvý biskup našej Spoločnosti, veľký apoštol Johann Baptist von Anzer, bol mužom Prozreteľnosti… Bez neho by sme vôbec nemali misiu v Južnom Šantungu.“
Sme vďační za dedičstvo viery, ktoré nám bolo zverené. Je výzvou, aby sme aj dnes žili svoje zasvätenie s odvahou, pokorou a túžbou po svätosti.
Nech žije Srdce Ježišovo v našich srdciach a v srdciach všetkých ľudí.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
