Indický arcibiskup Leo Cornelio na návšteve Slovenska

Indický arcibiskup Leo Cornelio na návšteve Slovenska

Začiatkom júna navštívil verbistické komunity na Slovensku arcibiskup Leo Cornelio. Okrem iného sa stretol s biskupom Viliamom Judákom v Nitre a navštívil nové pútnické miesto v žilinskej diecéze, horu Butkov. Odpovede na otázky misionárskych študentov prinášame tu:

Čo je podľa vás najdôležitejšie pre život misionára?

Byť misionárom vždy znamená mať pevnú vieru. Ježiš povedal, kto ma nasleduje, nech vezme svoj kríž. V dnešnom svete zakusujeme veľa krížov, veľa výziev. Keď máme vieru, vtedy dokážeme znášať a ísť aj cez ťažkosti a skúšky, ktoré nás stretávajú.

 

Ako by ste porovnali situáciu Cirkvi u vás v Indii a na Slovensku?

U vás na Slovensku má celá krajina 5,5 milióna obyvateľov. U nás v centrálnej časti Indie máme 9 diecéz, kde je 63 miliónov ľudí. Z týchto ľudí je iba 0,3-0,4 % kresťanov. Ale stále máme misionárov, ktorí idú do sveta, napríklad aj na Slovensko. Zvlášť Ján Pavol II. hovorieval, aby sme sa delili s vierou. Nie medzi bohatými, ale medzi chudobnými.

 

V čom vidíte výzvy pre kresťanov v západnom svete?

Dnešný človek chce byť sebestačný. A povie si, že sa bude deliť, až keď bude mať dosť on sám, teda z prebytku. Až keď bude mať dostatok darov, talentov, schopností, prostriedkov, tak ponúkne niečo aj iným. Tendencia je deliť sa iba s prebytkami, s tým, čo nám zvyšuje, a to nestačí. Robiť minimum nestačí. Robme niečo viac. Ako Ježiš povedal: „Keď ťa niekto prosí, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve.“  Je dôležité, aby sme zaujali ako veriaci kresťania správny postoj v týchto otázkach. Želám vám, aby ste boli schopní prispievať svojimi darmi a talentami naplno pre dobro Cirkvi a šírenie evanjelia.

 

Na čo sa máme sústrediť my, ktorí sa pripravujeme na misionárske poslanie?

Potrebujeme sa posilniť vo vedomí svojej identity, ktorú máme ako misionári Spoločnosti Božieho Slova vo svete, kde je toľko rôznosti. Veľa tvárí, ľudí z celého sveta aj v našej rehoľnej Spoločnosti, ale predsa jednota. Jedno srdce, jedna myseľ. Táto jednota pod vedením Ducha Svätého nám pomôže byť efektívnymi v napĺňaní misijných cieľov. Robiť niečo viac, nielen niečo, čo musím. To urobí rozdiel oproti bežne zaužívaným spôsobom, a to prinesie ovocie.

 

Kto je arcibiskup Leo Cornelio SVD ?

Arcibiskup Leo Cornelio SVD sa narodil 14. marca 1945 v Kukkunje, blízko pobrežného mesta Udupi v Karnatake. Po ukončení základnej školskej dochádzky vo svojom rodnom mieste v ranom veku, v trinástich rokoch, bol prijatý známym nemeckým misionárom verbistom Petrom Verhalenom, a bol prijatý do Rajeshwar Vidhyalaya, Mhow v Madhya Pradesh. Tam pokračoval v štúdiách od roku 1958 do roku 1962. Tieto štyri roky štúdia v prostredí hindčiny mu pomohli prehĺbiť sa v národnom jazyku.

Po ukončení dvoch rokov v junioráte Spoločnosti Božieho Slova v meste Mhow, kde študoval latinské a iné disciplíny zamerané na integráciu svojho života do duchovného a intelektuálneho vzdelávania, vstúpil do noviciátu SVD (1964-66), čo znamenalo duchovnú a náboženskú formáciu. Absolvoval filozofiu a teológiu na pápežskom Athenaeum v Pune v roku 1968 a v roku 1972. Po filozofických štúdiách bol pridelený na Inštitút v Goa na intenzívny rok výcviku. Počas tejto doby pomohol pri výstavbe seminára SVD a vyučoval študentov angličtinu a matematiku.

  1. novembra 1972 bol vysvätený za kňaza vo svojej rodnej farnosti na vrchu Rosary Church v Kallianpure. Vysvätil ho biskup Mangalore, biskup Basil S. D’Souza. Čoskoro po jeho vysvätení prišiel do Bombaja, aby pomáhal pátrovi George Proksch SVD, nemeckému misionárovi. Neskôr bol pridelený do mesta Dahode, kde pôsobil jedenásť rokov. Počas tejto doby sa aktívne zapojil do výučby, pastoračnej práce a mládežníckych aktivít.

Počas doby pôsobenia v Dahode získal magisterský titul z anglického jazyka na Štátnej univerzite a začal špecializované štúdium v ​​oblasti vzdelávania. Potom bol menovaný za farára v Dahode, kde svojou aktívnou účasťou pracoval medzi študentami a veriacimi. V Dahode, aby zabezpečil prácu nezamestnaným mladým ľuďom, zriadil tiež technickú školu s piatimi oddeleniami.

V júni 1983 cestoval do Ríma na duchovný a teologický kurz. Po svojom návrate do Indie v roku 1984 bol zvolený za provinčného predstaveného provincie SVD v strednej Indii so sídlom v Indore. O tri roky neskôr, v roku 1987, bol opätovne zvolený do rovnakej pozície.

V júni 1988 na generálnej kapitule SVD v Ríme bol zvolený za generálneho radcu. V tejto pozícii pôsobil dve obdobia po šesť rokov.

Ako generálny radca cestoval po mnohých krajinách Ameriky, Európy, Ázie a Afriky a zúčastnil sa mnohých medzinárodných stretnutí a konferencií.

 

Okrem toho, že dobre ovláda niekoľko indických jazykov a angličtinu, je tiež schopný používať taliančinu, španielčinu, francúzštinu, nemčinu a indonézčinu. Takmer na konci svojho druhého funkčného obdobia generálneho radcu ho pápež Ján Pavol II. ustanovil za biskupa diecézy Khandwy. Ako oddaný pastier podporoval vo veľkej miere duchovnú obnovu v diecéze, ako aj vzdelávací a sociálny rozvoj apoštolátu.

 

V roku 2000 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za člena Pápežskej rady pre migrantov a cestujúcich a v roku 2006 ho opätovne vymenoval pápež Benedikt XVI. v druhom termíne na tú istú pozíciu. Je tiež predsedom komisie CBCI pre mládež a predsedom indického katolíckeho hnutia mládeže (ICYM), ako aj YCS / YSM, a to na národnej úrovni, ako aj na úrovni Madhya Pradesh a Chattisgarh. Okrem toho je členom komisie CBCI pre sociálne komunikácie a tiež finančným správcom veľkých seminárov Madhya Pradesh a Chattisgarh v Bhopále a Ashte.