Misijná farnosť Kolín: Medzinárodné spoločenstvo viery a solidarity

Rubrika: Hlasy z domova

Hlasy 10/2025

TEXT: P. Michal Vrták SVD

Foto: archív Kolínskej farnosti

Keď sa povie misijná farnosť, nie vždy si vieme predstaviť o čo presne ide. Najskôr by sme takúto hľadali kdesi na misiách v Afrike, Amerike či Ázii. Pravdou však je, že každé spoločenstvo veriacich má byť aj misijné, pretože misia ako Kristov príkaz šíriť dobrú zvesť je pozvaním pre každého kresťana bez rozdielu.

A neďaleko od nás, v českom meste Kolín, je farnosť, ktorá hýri misijným duchom na každom kroku. Vedie ju páter Ján Halama, ktorý pochádza zo Slovenska. Na fare tvorí komunitu s ďalšími troma spolubratmi, misionármi. Sú to P. Jaroslaw Batóg z Poľska, P. Karolus Tefa z Indonézie a P. Pavol Dang Van Lang  z Vietnamu, ktorý pricestoval do Čiech tento rok a učí sa po česky. Táto medzinárodná komunita verbistov sa stará nielen o českých veriacich, ale poskytuje svoj čas a farské priestory aj komunitám iných národností, ktoré vo farnosti žijú.

Filipínci, Ukrajinci, Vietnamci

Farnosť bola v r. 2023 oslovená so žiadosťou o duchovnú službu pre filipínskych katolíkov priamo spoločnosťou Toyota, ktorá ich mala v pláne priviesť do Kolína a zamestnať vo fabrike. “Hneď po príchode prvej skupiny z Filipín koncom  r. 2023 sme dohodli pravidelnú sv. omšu v anglickom jazyku, ktorá sa koná v kostole Najsv. Trojice v sobotu večer. Postupne prichádzali ďalšie skupiny. Asi po roku sme zistili, že sú tu aj ďalšie skupiny Filipíncov, napr. rodina Karen Frias, ktorá pracuje a žije v neďalekej Velimi a žijú tu už viac rokov. My sme nevedeli o nich a oni nevedeli o nás, až sa jedného dňa objavili v Kolíne na sv. omši,” opisuje P. Halama začiatky spolupráce. Títo Filipínci dovtedy využívali duchovné zázemie v Prahe, v kostole Panny Márie Víťaznej na Malej Strane, ktorý je známy vďaka Pražskému Jezuliatku – alebo ako ho poznajú na Filipínach, Santo Niño. Rodina Karen sa v Prahe v tomto kostole zúčastňovala  na sv. omšiach v nedeľu na obed alebo o 14:00 v kostole sv. Tomáša. „Do Kolína chodíme s rodinou asi rok, ale už to tu funguje dlhšie,“ vysvetľuje Karen. O možnosti účasti na anglických omšiach v Kolíne sa dozvedeli prostredníctvom vládnej agentúry a od Chrisa Ryana, ktorý koordinuje stretnutia ich komunity vo farnosti už dva roky.

Ukrajinskí veriaci využívajú priestory kostola Najsv. Trojice  poskytnuté farnosťou na svoje bohoslužby vždy v nedeľu napoludnie, filipínska a vietnamská menšina sa schádza v soboty na sväté omše v angličtine (18:00 h) respektíve vo vietnamčine (19:30 h), po ktorých majú čas na bratské stretnutia a vzájomné zdieľania, ktoré im pomáhajú popasovať sa s mnohými kultúrnymi rozdielmi a životnými výzvami. Vietnamská komunita sa v Kolíne stretáva už tri roky a je súčasťou väčšej vietnamskej katolíckej komunity v Českej republike, ktorá má približne 1000 registrovaných členov a z toho okolo 40 ľudí priamo vo farnosti Kolín. „Sme silná a pevná komunita, držíme pohromade,“ vysvetľuje predstaviteľ vietnamskej komunity. Zároveň je to pre nich priestor ako udržiavať svoju kultúrnu identitu, aj keď sú tisíce kilometrov od svojej vlasti.

Ako hodnotí atmosféru spolupráce medzi rôznymi národnostnými skupinami v Kolíne správca farnosti? „Najskôr je treba povedať, že každá komunita si riadi svoj život sama. Ukrajinci majú svojho mladého gréckokatolíckeho kňaza, ktorý organizuje program bohoslužieb a ostatných aktivít. Vietnamská komunita má tiež svojho kňaza, nášho spolubrata verbistu, ktorý sem prichádza každý týždeň z Prahy, kde býva na fare s komunitou verbistov a okrem Kolína má na starosti pastoráciu vietnamských katolíkov v Plzni a v Chebe“.

Priamu duchovnú starostlivosť tu venujú filipínskym veriacim, pre ktorých majú bohoslužby v angličtine, striedavo P. Ján Halama a P. Karol Tefa. “Keď sme tu v Kolíne začínali, išlo najmä o sv. omše po anglicky. V budúcnosti by sme však chceli mať silnú filipínsku komunitu, ktorá by bola schopná byť nápomocná aj pre miestnu komunitu, aby sme to prvotné prijatie mohli oplatiť našou službou pre farnosť,” vysvetľuje Chris Ryan, koordinátor filipínskej komunity v Kolíne. P. Halama dopĺňa, že medzičasom nadviazali kontakt aj s filipínskym kňazom v Prahe, ktorý dochádza raz za mesiac a má bohoslužby vo filipínskom jazyku tagalok. „Počet prítomných veriacich sa pohybuje od 20 do 50 ľudí podľa toho, ako majú niektorí zmeny v automobilke Toyota“, dodáva Chris. Filipínci majú svojich vedúcich, ktorí sú veľmi nápomocní pri liturgii, ale tiež pri informovaní svojich rodákov o ďalších aktivitách. Najnovšie pripravujú brožúrku s anglickými piesňami. „Sami prišli s iniciatívou, zohnali projektor a plátno. Niektoré texty sa budú premietať, nebudeme ich musieť tlačiť, čo zatiaľ robíme. Predsa len, angličtina nie je rodným jazykom Filipíncov a každý má svoju vlastnú výslovnosť. Vytlačené liturgické čítania tak pomáhajú lepšie sledovať text. Okrem toho chodia na anglické sv. omše aj naši miestni veriaci a sú tu aj ľudia z iných krajín, pre ktorých je angličtina možnosťou ako pri bohoslužbe rozumieť“, vysvetľuje P. Halama.

Kultúrna rozmanitosť a výzvy, ktoré prináša

Na otázku ohľadom prítomnosti týchto národnostne rozmanitých skupín v Kolíne páter Halama odpovedá: „Každá zo spomenutých skupín má svoje dôvody, prečo žije v Kolíne alebo v okolí. Ukrajincov tu bolo veľa aj pred začiatkom vojny, ale od r. 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, sa počet Ukrajincov znásobil. Mnohí pracujú v automobilovej fabrike Toyota, ktorá zamestnáva viac ako 3000 pracovníkov a je jedným z najvýznamnejších zamestnávateľov v regióne. Ukrajinci v Kolíne žijú tým, čo sa deje na Ukrajine. Často organizujú zbierky a posielajú pomoc do svojej vlasti. Veľmi pekne prežívajú svoju vzájomnosť na Vianoce, Veľkú noc, keď slávia titul kostola alebo iné väčšie sviatky. Radi majú spoločné tradičné jedlo. Na svoje slávnosti nás kňazov vždy pozývajú. Ukrajinci sú veľmi pospolití, je to vidieť na ihriskách a v parkoch, kde sa deti spolu hrajú, sú vonku so svojimi mamami, ktoré zase debatujú o svojich radostiach a starostiach medzi sebou navzájom. České či slovenské deti už dnes na ihriskách a iných miestach pospolu takmer nevidieť. Ich čas je štruktúrovaný rôznymi povinnosťami, krúžkami a športom, takže nemajú čas len tak voľne byť vonku, takže po skončení aktivít idú jednoducho domov.“

Filipínski veriaci si zachovávajú svoje tradičné zvyky aj v Česku. „Na Filipínach máme zvyk vypýtať si požehnanie. Najmä od starších ľudí alebo rodičov a rovnako od kňaza ako prejav nášho rešpektu,“ vysvetľuje Karen Frias, pričom opisuje konkrétne gesto chytiac ma za ruku a vrchnú časť mojej ruky si priloží na čelo ako znak vypýtania si požehnania a pokračuje v rozprávaní: „Snažíme sa to žiť aj tu. Viera je pre nás dôležitá, a to preto, že ak sa spájate s Ježišom každý deň, v modlitbe či na svätej omši, nie je to len náboženstvo, je to vzťah s Bohom.“ 

Vietnamská komunita sa skladá z viacerých skupín. Celkovo asi 1000 vietnamcov katolíkov. „Nedávno sme mali veľké stretnutie v Prahe a stretli sme sa tam naraz všetky skupiny (Cheb, Brno, Ostrava, Kolín…) a oslavovali sme 25 rokov vietnamskej pastorácie v ČR,“ spomína člen vietnamskej komunity.

Na margo vietnamskej katolíckej  komunity P. Halama hovorí, že „sú v Kolíne dobre organizovaní, majú tu pravidelné bohoslužby v sobotu večer a prevzali zodpovednosť aj za kvetinovú výzdobu kostola Najsvätejšej Trojice.“ Veľké rozdiely v prežívaní liturgie nevnímajú: „Nemáme veľké odlišnosti, akurát počas Veľkej noci a na Vianoce máme po bohoslužbách veľkú hostinu. Stretáva sa vždy celá rodina, širšia rodina a dokonca i naši priatelia,“ opisuje Van Mau Tran, predstaviteľ vietnamskej komunity v Kolíne. Osobitne dôležitá je pre nich oslava lunárneho nového roka: „U nás známy ako čínsky nový rok – slávi sa 29. januára. Ten slávi spolu blízka rodina. Máme jedlo – Bánh chưng – slaný ryžový koláč, ktorý spolu pečieme a rozkrájame. Obsahuje lepkavú ryžu, žlté mango, fazuľu a bravčové mäso. Všetko pekne zabalené do listov rastliny Dong,“ vysvetľuje tradíciu prípravy tohto symbolického pokrmu, ktorý reprezentuje zem a harmóniu s prírodou. Na záver dodáva: „Sme veľmi radi, že máme medzi sebou vietnamského kňaza, ktorý nám môže slúžiť sväté omše v našom jazyku a sme za to veľmi vďační.“ Pre filipínsku komunitu je obzvlášť dôležité zachovanie tradícií spojených so Svätým týždňom: „Na Filipínach navštevujeme v tomto období, počas Svätého týždňa, všetky kostoly v okolí. Modlíme sa, zapaľujeme sviečky a trávime spoločne čas,“ opisuje Karen.

Kalendár aktivít

Kostol Najsvätejšej Trojice je jedným z troch kostolov v Kolíne, ktorý farnosť vlastní a používa. V tomto kostole majú svoje bohoslužby všetky tri národnostné skupiny. „Občas je tých aktivít toľko, že sme radšej zaviedli kalendár akcií, aby sme si navzájom neprekážali,“ komentuje P. Halama a dodáva: „Stalo sa mi, že sme mali naplánovanú birmovku a vietnamská komunita mi dosť neskoro nahlásila, kedy majú svoju púť ku sviatku sv. Matúša, apoštola, patróna komunity. Je to pre nich veľká udalosť, pretože na túto slávnosť pozývajú aj komunity vietnamských katolíkov z iných miest ČR – z Prahy, Ostravy, Chebu, Brna a ďalších miest. Pri tejto príležitosti si „požičiavajú“ veľký farský kostol sv. Bartolomeja. Celý proces púte im zaberie pol dňa, pretože najskôr prídu kostol vyzdobiť, potom nacvičujú bohoslužbu a pred sv. omšou je procesia so zástavami a sochou patróna danej komunity a nakoniec slávia svätú omšu. Po nej majú dlhé poďakovania, aby nakoniec zvyšok dňa strávili pri spoločnom jedle. Obvykle im prídu ako hostia dva i viac autobusov veriacich Vietnamcov z ostatných komunít v ČR. Keďže sme minulý rok mali birmovku v rovnakú nedeľu ako Vietnamci svoju púť, museli sa uspokojiť s menším kostolom Najsvätejšej Trojice a Ukrajinskú bohoslužbu sme museli presunúť do kostola sv. Víta v Kolíne na Zálabí. Teraz už plánujeme všetko s dostatočným predstihom a verím, že to bude klapať. Ukrajinci budú od budúceho roku sláviť Veľkú noc v rovnakom termíne ako my, takže to bude výzva dať každej komunite dostatočný priestor na liturgiu i ďalšie obrady (napr. požehnanie pokrmov pre Ukrajincov)“.

Duchovný život a spolužitie jednotlivých národností

Ako sa jednotlivé národnosti angažujú v živote farnosti? „Snažíme sa našu farskú komunitu s ostatnými komunitami prepájať. Ako som spomínal, najviac máme bezprostredný kontakt s filipínskou komunitou,“ vysvetľuje P. Ján Halama. Karen v mene filipínskej komunity vyjadrila vďaku za jeho ochotu a prijatie: „Vďaka pátrovi Jánovi sa tu aj my cítime prijatí. On nielenže spolupracuje s nami, ale sa o nás zaujíma a usiluje sa nás viesť. A cítime sa tu prijatí aj vďaka Chrisovi a ďalším priateľom z farnosti.“ Najväčším problémom pre filipínsku komunitu je jazyk a počasie: „…najmä zima. Ale záleží to od toho koľko, ako dlho tu žiješ. Po 8 či 10 rokoch sa asi dá zvyknúť si. A tiež reč, pretože je to výzva, ale musíme sa ju naučiť,“ priznáva Karen.  K spolužitiu vo farnosti P. Halama dodáva: „Minulý rok sme urobili spoločný farský deň, na ktorý sme pozvali všetky komunity. Každá národná skupina pripravila svoje jedlo, stretli sme sa na spoločnej sv. omši, a potom v komunitnom centre pri kostole na Zálabí, kde bol pripravený program pre deti aj pre dospelých. Myslím, že to bolo dobré podujatie.“ A samozrejme spolužitie duchovno jednotlivých skupín možno vnímať aj skrze službu. Filipínska komunita napríklad pomáha pri upratovaní kostola dvakrát za rok.

Nový domov pre Ukrajincov

„Keď vypukla kríza kvôli vojne na Ukrajine, v Kolíne bola veľmi operatívna farská charita, ktorá zorganizovala skupinu dobrovoľníkov a vytvorila pre Kolín a okolie centrálne miesto pre potravinovú pomoc a zbierku šiat. Myslím, že i s pomocou mesta a mnohých ďalších inštitúcií sme tejto výzve čelili dobre. Je treba si uvedomiť, že do ČR prišlo v r. 2022 kvôli vojne 400 tisíc osôb z Ukrajiny a najviac ich bolo ubytovaných, v prepočte na počet obyvateľov, v Prahe a v Kolíne. Po troch rokoch môžem povedať, že si tu väčšina našla svoje miesto, mnohí pracujú v Toyote, ale ženy aj v iných oblastiach, zvlášť v nemocniciach a v domovoch dôchodcov. Dnes mám pocit, že do Kolína patria a nie sú s nimi žiadne väčšie problémy,“ uzatvára P. Halama.

Pracovití Filipínci

Ohľadom samotnej prítomnosti Filipíncov vo farnosti páter Ján hovorí: „Prišli sem najmä cez pracovné agentúry a pracujú hlavne v Toyote v Kolíne a vo FoxCon-e v Kutnej hore. Mnohí bývajú na ubytovni v Kolíne. Ďalší priebežne prichádzajú. To všetko je dôsledok demografického úpadku, biznis sa točí a pracovať nemá kto. Filipínsku komunitu tvoria hlavne mladí muži, niektorí slobodní, iní ženatí, ktorí majú svoje rodiny doma na Filipínach. Pracujú poctivo, väčšina z nich by tu chcela ostať a časom si priviesť svoje rodiny. Filipínska skupina je dobre zorganizovaná, má svojich lídrov, ktorí sú veľmi nápomocní pri organizovaní liturgie, zapájajú sa aj do upratovania kostola a hlavne oslovujú ďalších Filipíncov, ktorí sem prichádzajú, aby chodili na bohoslužby. Bohužiaľ, zatiaľ sme medzi nimi nenašli nikoho, kto by hral na hudobný nástroj, preto nateraz hudobne sprevádza anglické sv. omše naša miestna organistka.“

Kňaz priamo z Vietnamu

Pre vietnamskú komunitu je mimoriadne dôležitá prítomnosť vietnamského kňaza. „Prítomnosť vietnamského kňaza nás veľmi utužuje. Sme veľmi radi, že máme kňaza z Vietnamu, ktorý hovorí vietnamsky, veľmi si to vážime. Nie vždy sme mali kňaza z Vietnamu. Prvý kňaz slúžiaci po vietnamsky, ktorého som stretol, bol Nemec, ale vedel po vietnamsky,“ vysvetľuje význam jazykového a kultúrneho porozumenia Van Mau Tran. Komunita sa aktívne stará aj o duchovný rast mladej generácie: „Každý týždeň máme v rámci komunity pre mladšie deti prípravu na birmovanie.“ Vietnamská komunita vyjadruje aj optimizmus pred budúcnosťou: „Výzvy v novej krajine sú rôzne a každá rodina sa potýka pri príchode do Čiech s inými vecami. Všetko je pre nich nové a veľmi odlišné. Ale prichádzajú sem kvôli rodine. Vietnamské páry vedia, že je krajina v Európe. Čechy sú pre založenie rodiny omnoho lepšie. Hoci je to na začiatku ťažké, obetujú to pre budúcnosť svojich potomkov,“ dodáva Van, a jeho slová ilustruje aj odhodlanie týchto komunít vybudovať si nový domov v okolí Kolína.

Kresťanská pohostinnosť a bratská pomoc

Každá komunita má teda svoj vlastný život, vietnamská a ukrajinská aj svojich kňazov, ktorí ich doprevádzajú a vedia sa im prihovoriť v ich rodnom jazyku. „Zatiaľ najviac potrebuje našu duchovnú starostlivosť komunita Filipíncov,“ hovorí P. Halama. Súčasný stav filipínskej komunity sa snaží vysvetliť aj Chris, koordinátor tejto komunity v Kolíne: „Nakoľko v tomto čase sa stále ešte usilujeme dať pevnejšie základy našej komunite a tiež stále čakáme na ďalších, ktorí by sa k nám pridali, je naše zapájanie sa do života farnosti obmedzené. Keď nás bude viac, vieme si predstaviť bližšie spolupracovať aj s kňazom vo farnosti.“ Nad prehĺbením spolupráce s filipínskou komunitou premýšľajú aj na fare: „Uvažujeme o tom, že by sme časom požiadali náš Generalát v Ríme, aby sem poslal spolubrata z Filipín, ktorý by sa mohol venovať tejto skupine viac efektívne a v ich jazyku. Zdá sa, že trend náboru pracovníkov zo zahraničia bude v ČR pokračovať aj v ďalších rokoch,“ hovorí P. Ján Halama a na záver dodáva: „Myslím si, že vďaka prítomnosti verbistov sme na túto prácu celkom dobre pripravení. Spolupráca medzi domácimi a prichádzajúcimi je vzájomne užitočná a osožná. Každá komunita má svoju duchovnú horlivosť. Nás to inšpiruje a povzbudzuje. Ako sa všetko bude vyvíjať ďalej, to neviem, ale myslím, že sme ako farnosť dôkazom kresťanskej pohostinnosti a bratskej pomoci. V tomto treba pokračovať a byť otvorení aj na nové výzvy.“

Toto je v skratke príbeh jednej misijnej farnosti. Rôzne národnosti nesmú byť pre nás prekážkou žiť skutočnú univerzálnosť Cirkvi. Koniec koncov, univerzalita je synonymom pre katolicitu. Nech nám je príbeh kolínskej farnosti zdrojom inšpirácie pre misijný rozmer aj v našich domácich farnostiach.

… z aktivít kolínskej farnosti

Komunitné centrum pre mládež

Miesto kde sa mládež môže stretávať v piatky či na iné príležitostné akcie pre mladých. Okrem toho sa tam stretávajú aj starší pri modlitbe ruženca či speváci pri nácviku spevu.

Farská charita

Projekt „Daruj jedlo“ pomáha sociálne slabším, vrátane prisťahovalcov. Vedie ho Mgr. Petr Zavřel.

Katolícka škola

Dvojročná katolícka škola a materská škola integruje postihnuté  deti a deti  zo sociálne slabších  rodín. Riadi ju Mgr. Alžběta Zvěřinová.

Omše v anglickom jazyku pre všetkých

Sväté omše sú otvorené pre každého, kto sa ich chce zúčastniť. Tie v anglickom jazyku priťahujú aj cudzincov, pre ktorých je tento jazyk zrozumiteľnejší ako čeština. Na druhej strane sa medzi veriacimi v kostole nájdu aj domáci. Niektorí možno len náhodou prišli na túto sv. omšu a iní, ako napr. Iveta, si ju vyberá cielene: „Najskôr som si chcela len zdokonaliť angličtinu, počúvaním toho, čo by som už mala vedieť, ale potom mi táto komunita prirástla k srdcu a chodím sem vždy, keď môžem.“