Misionár z Oravy medzi imigrantami v Kalifornii

Páter Pavol Sochuľák SVD pochádza z Novoti na Orave. V roku 1991 vstúpil k misionárom verbistom, teológiu študoval na Slovensku a v Nemecku. V roku 1999 bol vysvätený za kňaza. V tom istom roku odišiel na misie do Kolumbie. Po ročnej jazykovej príprave začal pracovať ako misionár v misijnej stanici Vigia del Fuerte.

Misia sa nachádzala v tom čase na povstalcami ovládanom území. Pavla Sochuľáka 23. septembra 2001 na ceste z Medellinu do Bogoty uniesla povstalecká skupina ELN – Národná oslobodzovacia armáda – aby ho využila ako rukojemníka. Po tom, ako sa do vyjednávania o Pavlovom prepustení okamžite zaangažovali medzinárodné organizácie vrátane jeho  najvyšších nadriadených v Ríme, povstalci misionára 27. septembra prepustili. Ďalší takmer celý rok strávil Pavol na Slovensku a v Nemecku. No na jeseň 2002 odcestoval späť do Južnej Ameriky, SVD ho vyslala do Panamy. Po polroku sa dozvedel, že ho potrebujú v „jeho“ niekdajšej kolumbijskej misii Vigia del Fuerte, kde pôsobil do roku 2007. Od roku 2007 pôsobí v Kalifornii, konkrétne v provincii SVD USA West. Najskôr pôsobil ako kaplán v Katedrále v San Bernardino, CA. Teraz pôsobí vo farnosti Nuestra Senora de Guadalupe v meste Ontario neďaleko Los Angeles.

Ako dlho pôsobíš v USA?

V Kalifornii pôsobím už 5 rokov. Prišiel som tu z Kolumbie. Predtým, ako som prišiel na túto farnosť, pôsobil som ako kaplán v katedrále v San Bernardino. Náš biskup Mons. Gerald R. Barnes mi zveril vedenie tejto farnosti, ktorá bola v tom čase bez kňaza. Teraz som tu už viac ako dva roky. Je tu najrušnejší deň v roku. Slávime sviatok Panny Márie Guadalupskej.

Ako tu slávite tento sviatok?

Celú noc a celý deň sme mali vo farnosti rôzne aktivity. Ľudia prichádzajú do kostola uctiť si Pannu Máriu Guadalupskú. Slúžime pre nich sv. omše. Teraz večer (v deň sviatku) je vyvrcholenie programu, kde budeme mať ešte dve sväté omše, ktoré budeme sláviť spoločne aj so slovenskými misionármi verbistami. Pred sviatkom sme mali novénu, ktorá trvala 9 dní a bola duchovnou prípravou na sviatok Guadalupskej Panny Márie. Sviatok sprevádzali pátri Ján Kušnír a Martin Štefanec. Každý večer sa konala pobožnosť, prednáška a sv. omša. Účasť na týchto duchovných aktivitách bola vysoká. Celých deväť dní sme sa pripravovali na tento veľký deň pre mexický ľud v našej farnosti.

Kto tvorí túto farnosť?

Farnosť Nuestra Senora de Guadalupe je hispánska farnosť. Skoro celú farnosť tvoria imigranti z Mexika, Guatemaly, Nikaragui, Hondurasu a Salvadoru. Je to väčšinou španielsky hovoriaca komunita. Starší ľudia rozprávajú iba po španielsky. Deti, ktoré chodia do školy, rozprávajú už aj po anglicky.

Aký je počet veriacich, pre ktorých slúžiš?

Je to obrovská komunita. Zaregistrovaných máme vo farnosti okolo 10 tisíc rodín. Popri tom nie je ešte veľa rodín zaregistrovaných. Keď rátame na každú rodinu v priemere 3-4 členov a tých, ktorí nie sú zaregistrovaní, odhadujeme, že farnosť má až do 60 tisíc veriacich. Mexičania sú väčšinou veriaci katolíci. Kostol býva stále plný. V nedeľu máme 6 svätých omší.

Pracuje vás tu viac kňazov?

V tejto farnosti pôsobíme dvaja. Ja a kaplán, ktorý je tiež verbista. Korene má vo Vietname, narodil sa tam, ale vyrastal v USA. Táto farnosť by si žiadala aj viac kňazov, ale kvôli nedostatku kňazských povolaní to musíme zvládnuť aj dvaja. Vo farnosti pôsobí rehoľná sestra z Bolívie, ktorá má na starosti náboženskú výchovu a organizovanie detí a mládeže. Spravovanie takejto farnosti si asi vyžaduje veľa námahy.

Čo ti zaberie najviac času?

Veľa času mi zaberie administratíva. Mám síce tri sekretárky, ktoré pomáhajú s administratívou, ale i tak je práce stále dosť. Som tu už tretí rok správcom farnosti a denne objavujem nové veci a stretávam nových ľudí. Každý týždeň mávam stretnutia, ktoré organizuje naša diecéza San Bernardino, týkajúce sa riadenia farnosti a práce s ľuďmi. Toto pomáha tunajším kňazom, ktorí sú zo zahraničia, riešiť požiadavky tej- ktorej farnosti a zabezpečiť plynulý chod každej nám zverenej farnosti.

Aké duchovné aktivity robíte vo farnosti?

Je tu veľký počet detí a mládeže. Prichádzajú na hodiny náboženstva, ktoré mávame v učebniach pri kostole. Pripravujú sa na prvé sväté prijímanie a na birmovku. Mávam aj program pre dospelých, zvlášť pre tých, ktorým chýbajú sviatosti a chcú si ich doplniť. Tento rok máme 56 dospelých, ktorí sa pripravujú na krst alebo na birmovku. Duchovná správa je tiež veľmi veľká. Mnohí ľudia prichádzajú na faru s najrôznejšími problémami: rodinné problémy, problémy týkajúce sa prisťahovalectva a legálneho pobytu v krajine a pod. V posledných rokoch bolo veľa ľudí rozdelených pre deportáciu. Určití členovia rodín sa museli vrátiť späť do Mexika alebo do iných krajín ich pôvodu. Veľmi veľa rodín sa takto rozdelilo kvôli imigračnému statusu. Keď sú rodiny takto rozdelené, vznikajú ďalšie problémy. Mnoho našich farníkov prežíva takúto krízu, lebo boli nútení rozdeliť sa ako rodičia. Máme tu rodiny, kde mama je v Mexiku a otec s deťmi je tu, v Kalifornii. Pri takomto veľkom množstve ľudí vysluhujeme veľa sviatostí, veľmi často nás volajú zaopatrovať chorých a umierajúcich.

Poznáš už ľudí vo farnosti? Sú ľudia ochotní pomôcť pri rôznych farských aktivitách?

Pre mňa to bola troška zmena dostať sa do tejto farnosti. Je to stabilná, obrovská a živá farnosť. Je tu veľmi veľa talentov. Keď potrebujeme sformovať nejaké farské skupiny, vždy nájdeme ľudí a nemáme problém zostaviť nejakú skupinu, ktorú potrebujeme. Ľudia hľadajú spoločenstvá, majú ochotu prehlbovať svoju vieru. Je tu aj veľa ochotných ľudí a dobrovoľníkov, ktorí svoje dary nezištne ponúkajú pre dobro celého spoločenstva. Malé spoločenstvá sú základom a jadrom aj tejto farnosti. Tisíce ľudí prichádzajú v sobotu a v nedeľu na sv. omše. Je to pre mňa nemožné poznať všetkých. V menších spoločenstvách mám však viacej možností spoznať sa s ľuďmi.

 Ako by si porovnal misiu v Kolumbii s misiou v Kalifornii na tejto farnosti?

Keď som pracoval v Kolumbii, bola to práca viac v džungli, takpovediac v stave „vojny“. Práca tam bola náročnejšia po fyzickej stránke. Musel som sa veľa presúvať peši po horách alebo člnom veslovať po rieke. Bývalo to často nebezpečné, čoho dôkazom je aj to, že ma vtedy uniesli. Na farnosti v Kalifornii je to po stránke fyzickej pomerne jednoduché, ale náročné zasa po stránke vedenia farnosti. Komunita farníkov je tu obrovská. Moji farníci- imigranti si tiež ešte zvykajú na život v Kalifornii. Práca na tejto farnosti je náročná na čas.

Stretávaš sa aj so Slovákmi žijúcimi v Los Angeles?

Keď som bol ešte kaplánom v San Bernardino, našli ma tu Slováci žijúci v Los Angeles. Sú združení v malom spoločenstve. Pravidelne sa stretávajú asi 4- krát do roka. Pozvali ma medzi seba a slúžievam pre nich aj sv. omše. Na Vianoce očakávame 200 Slovákov.

Obľúbil si si Kaliforniu? Myslíš, že tu zostaneš dlhšie?

Život v Amerike má určité odlišnosti, ktoré človek musí prijať a naučiť sa čeliť životu v tejto krajine. Keď si človek zvykne na túto krajinu, začne sa mu páčiť. Vo farnosti je veľa práce. Zatiaľ sa nemusím báť, že zostanem bez ľudí. Je tu veľký záujem o duchovný život, čo ma veľmi teší. Je tu život a cítim, že ľudia tu nás, kňazov, potrebujú. Teším sa z toho, že som tu a môžem pomáhať veriacim na ich ceste k Bohu.

Rozhovor pripravil: P. Martin Štefanec SVD

Text je možné nájsť v časopise „Hlasy z domova a v misií“ 2/2013

Alebo na linku: https://hlasy.verbisti.sk/archiv2013/hlasy_februar_2013.pdf