NOVÉ POVOLANIA V SRDCI VERBISTOV

NOVÉ POVOLANIA V SRDCI VERBISTOV

Úcta k blahoslavenému Titusovi Zemanovi a úmysel modliť sa za nové duchovné povolania priviedli misionárov Verbistov na 3. pondelok v mesiaci do Vajnor. Inšpirovaní životom blahoslaveného Titusa vyprosovali nové povolania pre slovenskú i svetovú cirkev na mieste, kde sa nachádzajú jeho ostatky.

„Tak ako Boh nemôže byť trochu dobrý a trochu zlý, Titus Zeman počas svojho života vedel jasne rozlíšiť a oddeliť, ktorá cesta vedie k zlu a ktorá k dobru. Nerobil kompromis so zlom, ale jasne sa od neho oddelil, pretože poznal Pravdu – Ježiša, ktorému uveril a odovzdal svoj život. Tým sa stáva skutočným učeníkom Ježiša Krista, ktorý nielen slovami ale predovšetkým svojimi skutkami a životom nasleduje a kráča v šľapajach svojho Majstra“, povedal P. Johny Georg Ambatu SVD vo svojom príhovore počas slávenia sv. omše.

Z Homílie na osobnú reflexiu:

Keď si pozrieme životopis blahoslaveného Tutusa Zemana, na začiatku vidíme akú veľkú rolu hrala jeho matka, ktorá ich naučila sa modliť, a otec ktorý vytváral atmosféru jednoty a lásky v rodine. Možno my sme nemali takých nábožných rodičov. Ale mali sme dobrých rodičov, ktorý nás naučili ako sa mame rozprávať s ľuďmi, ako si máme vážiť ľudí, aký mame mať postoj voči ľuďom. Čo chcem tým povedať je to, že sa naozaj potrebujeme vrátiť k tým dobrým a jednoduchým veciam, ktoré nás učili naši rodičia v našej rodine, preto, lebo to sú základy ľudského žitia a tiež aj piliermi duchovného života.A ku tomu môžeme pridať, aj tie jednoduché základné veci, ktoré nám povedali naši predstavení v našich začínajúcich rokoch.  Pretože, to sú základné pravdy o našej duchovnej rodine, ktoré sme prijali do srdca.

Vieme že potom ako bol vyzdravený, povedal „ja sa chcem byť kňazom – Panna Mária vypočula moje prosby, ktoré za mňa priniesli pútnici.“ Kedy bol ten moment, že som povedal aj  ja že sa chcem stať kňazom či misionárom?

Prišiel s tetou ako 12 ročný do Šaštína. Ale predstavený ho odhováral, lebo je príliš mladý a bude plakať za mamičkou, povedal že sa nebojí, lebo veď v Šaštíne má nebeskú matku. Moment pokúšania ako som to prekonal – pamätám si, čo som vtedy povedal?

Mladí ktorých on vychovával spomínajú na neho ako druhého otca. A študenti, ktorých on učil spomínajú na neho ako na zbožného saleziána a vynikajúceho profesora. Čo by o mne hovorili ľudia, ktorým som slúžil, slúžim, a prečo?

Keď odstránili kríže z tried v gymnáziu v Trnave Don Titus v noci pomocou iných ich vrátil do tried. Študentov saleziánov v skupinách sprevádzal tajne do zahraničia po barbarskej noci 1950.  Čo som urobil pre pastoráciu povolaní? Na to aby som pestoval v iných duchovné povolanie? Kedy som riskoval svoj život pre vieru, pre Božie Kráľovstvo?

Nič zlé nepovedal o svojich prenasledovateľoch. On sám im ešte dával silu. Slúžil väzňom.

Inšpirujúci život, pozývajúci urobiť aj z našich životov životodarné dielo.