Pôstna obnova 2020 / Druhá pôstna nedeľa

Pozývame Vás zastaviť sa na chvíľu s Pánom prostredníctvom Duchovnej obnovy 2020.

Modlitba

Prednesie
ju vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov.

Úvod

Pred
týždňom sme si urobili analýzu stavu, v akom sa nachádzame. Povedali sme
si, že potrebujeme urobiť zmenu v našom živote. Zmena je podobná putovaniu:
pútnik vyjde z miesta, kde žije a ide na miesto, kde očakáva, že sa
priblíži k Bohu. Putovanie si vyžaduje určitú námahu, ochotu prinášať
obety. Preto ak sa človek chce vydať na púť, potrebuje mať dobrú motiváciu, aby
dokázal prekonať všetky prekážky. Aj táto naša pôstna obnova je ako putovanie.
Zamyslime sa preto nad tým, aká je naša motivácia. V čítaní z Knihy Genezis
počúvame ako Pán hovorí Abramovi, aby odišiel zo svojej krajiny do krajiny,
ktorú mu ukáže. Pre Abrama to znamená opustiť svojich príbuzných a krajinu,
v ktorej žil v bezpečí a dostatku. Pán mu namiesto toho dáva
ponuku: „Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa, oslávim tvoje meno
a budeš požehnaním… V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ Ako
by sme sa my rozhodli na Abramovom mieste? Možno by sme si povedali, že je
lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Stačí nám to, čo si dokážeme zaistiť
vlastnými rukami. Nebudeme riskovať kvôli nejakému požehnaniu a možnému osláveniu.
Abram uvažoval inak. Pre neho bol Pánov prísľub dostatočnou motiváciou. Zanechal
dovtedajšie istoty a spôsob života. Odišiel zo svojej krajiny, ako mu
prikázal Pán.

V Druhom
liste Timotejovi píše sv. Pavol o tom, že ak chceme nasledovať Ježiša, ak
chceme ísť cestou obnovy, musíme byť pripravení trpieť pre evanjelium. Ale hneď
aj dodáva, že Boh nás nenechá odkázaných na seba samých, ale bude nás
posilňovať svojou mocou. Popri tomto uistení nám ponúka aj ďalšiu motiváciu:
Boh nás povolal, aby sme získali milosť v jeho Synovi, lebo kvôli nám
Ježiš Kristus zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom.
Tak nám sv. Pavol ukazuje, že naše putovanie za Ježišom síce vedie náročnými a neraz
aj bolestnými cestami tohto sveta, ale cieľ nášho putovania nie je v tomto
svete, ale vo večnom Božom kráľovstve, kde Ježiš Kristus pripravil miesto každému
pútnikovi, ktorý je ochotný nasledovať jeho príklad a evanjelium.

Aby
sme neostali ba pri dohadoch, čo znamená nesmrteľnosť, ku ktorej nás Ježiš
pozýva, on sám sa ukázal v sláve nesmrteľnosti svojim učeníkom Petrovi,
Jakubovi a Jánovi. Jeho slávu potvrdzujú dvaja veľkí muži Starého zákona:
Mojžiš a Eliáš, ako aj hlas z neba, ktorým nebeský Otec vydáva
svedectvo: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie: počúvajte ho.“
Apoštoli sú takí nadšení touto skúsenosťou, že chcú ostať na hore a vybudovať
tam stánky pre Ježiša, Mojžiša a Eliáša. Teraz však ešte nie je čas zaujať
miesto v sláve Božieho kráľovstva. Najskôr treba dokončiť púť, na ktorú sa
dali s Ježišom. Skúsenosť Ježišovho premenenia je pre nich motiváciou, aby
obstáli v skúškach, ktoré ich ešte čakajú.

Božie slovo

Nám Pán
tiež ponúka motiváciu na ceste pôstnej obnovy. Je vyjadrená slovami žalmu 33:

Pánovo
slovo je pravdivé
a verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a právo;
milosti Pánovej plná je zem.
Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja,
nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
aby ich zachránil pred smrťou
a v čase hladu nakŕmil.
Naša duša očakáva Pána,
on je naša pomoc a ochrana.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami,
ako dúfame v teba.

Úvaha

            Úvodné
slová žalmu sú uistením, že nie je žiadny rozpor medzi Pánovým slovom a jeho
konaním. To, čo Boh ohlási, sa aj uskutoční. Vernosť Boha jeho slovu je pre
všetkých, ktorí sa rozhodnú počúvať Božie slovo a byť mu poslušní, zárukou
že Boh v ich živote vyplní prísľuby, ktoré dal svojim verným. Ďalšou motiváciou
pre veriacich je skutočnosť, že Pán miluje spravodlivosť a právo –
hodnoty, ktoré tak veľmi chýbajú nášmu svetu. Jeho záľuba v nich nie je pasívna,
ale Pán „bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo
dúfajú“. Toto konštatovanie nabáda k bázni pred Pánom a k dôvere
v jeho milosrdenstvo. To je spôsob ako sa pripojiť k tým, nad ktorými
Pán bdie, „aby ich zachránil pred smrťou“. Odpoveď tých, ktorí sa dali
povzbudiť uistením o Pánovej vernosti a jeho záľube v spravodlivosti
a práve, je vyjadrená dvoma spôsobmi:

• túžbou stretnúť
  sa s ním: „Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc a ochrana.“
• prosbou
  o milosrdenstvo: „Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v teba.“

Výzva Božieho slova pre nás

            Božie slovo nás pozýva, aby sme sa vydali na cestu podľa
vzoru Abrama: s dôverou, že Boh je verný a plní svoje prísľuby.
Oproti Abramovi máme výhodu v tom, že nemusíme ísť neznámou cestou do
neznámej krajiny. Sme pozvaní ísť cestou, ktorou už pred nami prešiel Ježiš Kristus.
On je nám nielen príkladom, ale aj sprievodcom, ktorý je pripravený posilniť
nás svojou mocou. Svojim premením na hore nám ukázal slávu Božieho kráľovstva,
do ktorej nás chce priviesť. Nech sú pre nás tieto skutočnosti dostatočnou
motiváciou prekonať všetky prekážky na našej ceste za Ježišom, najmä tie, ktoré
sú v našom vnútri. Peter, Jakub a Ján to dokázali. Nech ani nás nič
neodradí od verného nasledovania Ježiša Krista, aby sme tiež došli až do slávy
Božieho kráľovstva.

Otázky na uvažovanie

1. Čo je pre mňa motiváciou pre účasť na tejto obnove? Je to zvedavosť, snaha lepšie spoznať Božie slovo, túžba vnútorne sa obnoviť, alebo niečo iné?
2. Je v mojom živote nejaká prekážka, ktorá mi bráni verne nasledovať Krista? Ak áno, dokážem sa vo chvíli krízy obrátiť na Ježiša s dôverou v jeho milosrdenstvo a moc?
3. Aká by bola moja odpoveď na dnešné Božie slovo, keby som ju mal vyjadriť slovami žalmu 33? Bolo by to vyjadrenie túžby: „Moja duša očakáva Pána, on je moja pomoc a ochrana,“ alebo skôr prosba: „Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nado mnou, ako dúfam v teba“?

Odpoveď a predsavzatie

Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.

Dáme si
nejaké spoločné alebo individuálne predsavzatie?

Záverečná modlitba