Pôstna obnova 2020 / Prvá pôstna nedeľa

Pozývame Vás zastaviť sa na chvíľu s Pánom prostredníctvom Duchovnej obnovy 2020.

Modlitba

Prednesie
ju vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov.

Úvod

Keď
chce človek uskutočniť nejaké významné dielo, potrebuje si najskôr urobiť dobrú
analýzu súčasného stavu, aby potom mohol robiť správne rozhodnutia
a dosiahnuť plánovaný cieľ. Pôstne obdobie má byť časom uskutočnenia
takých zmien v našom živote, ktoré nám pomôžu prijať spásu získanú Ježišom
Kristom za cenu jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Dnešné čítania nás
vyzývajú uskutočniť analýzu stavu, v akom sa nachádzame a ukazujú nám
možnosti, aké sa nám ponúkajú. List Rimanom nám načrtáva obraz dvoch ľudí. Prvý
znázorňuje človeka, skrze ktorého vstúpil do tohto sveta hriech
a s ním aj jeho následok: smrť. Toto je dedičstvo, s ktorým sa
rodí každý človek prichádzajúci na tento svet. Druhý náčrt predstavuje človeka
– Ježiša – prinášajúceho ľudstvu ospravedlnenie a život. Tento dar môže
prijať každý.

Čítanie
z Knihy Genezis a z Matúšovho evanjelia rozpracúvajú tieto dva
náčrty a dopĺňajú ich detailmi. Príbeh z Genezis hovorí o Božej
veľkodušnosti voči človekovi. Boh nielen vdýchol život človekovi, ale mu dal aj
všetko, čo potreboval pre život.  Za to
od neho žiadal iba jednu vec: aby ho poslúchal a nejedol zo stromu
poznania dobra a zla. Dodržanie tohto príkazu malo uchrániť človeka pred
smrťou. Ale človek viac dôveroval pokušiteľovi ako Bohu. Na jeho radu jedol zo
stromu a skutočne sa mu otvoril oči, ako mu to sľuboval pokušiteľ. Ale
druhá časť jeho sľubu sa nesplnila: človek sa nestal rovným Bohu. Práve naopak:
spoznal, že je nahý. Namiesto získania Božej slávy spoznáva svoju vlastnú biedu
a hriešnosť.

Perikopa
z Matúšovho evanjelia opisuje pokúšanie Ježiša na púšti. Pokušiteľ
(diabol) sa tri razy pokúša odviesť Ježiša od uskutočnenia jeho poslania. Ale
on vždy odhalí diablov úskok vo svetle Božieho slova. Nie Ježiš poslúchol
pokušiteľa, ale pokušiteľ musí poslúchnuť, keď mu Ježiš prikazuje: „Odíď satan,
lebo je napísané: Pánovi svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš
slúžiť.“ Toto víťazstvo Ježiša nad pokušiteľom je predobrazom jeho konečného
víťazstva nad diablom a smrťou, ktoré zavŕši na kríži. Ježišovo víťazstvo
nás povzbudzuje, aby sme sa nebáli vniesť svetlo do nášho vnútra a odhaliť
čo je potrebné zmeniť, aby sme odstránili prekážky brániace nám nasledovať ho
a napokon získať účasť na jeho víťazstve.

Božie slovo

V analýze
nášho stavu, ktorú si chceme urobiť na začiatku pôstneho obdobia nám môžu
pomôcť slová človeka, ktorý si takúto analýzu urobil a na jej základe
predniesol Bohu svoju modlitbu vyjadrenú žalmom 51:

Zmiluj
sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu
a očisť ma od hriechu.
Vedomý som si svojej neprávosti
a svoj hriech mám stále pred sebou.
Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé.
Bože, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre
a neodnímaj mi svojho ducha svätého.
Navráť mi radosť z tvojej spásy
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
Pane, otvor moje pery
a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

Úvaha

Téma
tohto žalmu je vyjadrená slovami responzória: „Zmiluj sa, Pane, lebo sme
zhrešili.“ Žalm začína prosbou: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou…“ Po nej
nasledujú dva výrazy, ktoré majú motivovať Boha k tomu, aby sa zmiloval
nad hriešnikom. Sú to výrazy:

• pre
  svoje milosrdenstvo
• pre
  svoje veľké zľutovanie.

Ten, kto sa dopustil hriechu a
„otvorili sa mu oči“, zbadal, že je „nahý“; že nemá nič, čo by mohol ponúknuť
Bohu ako odplatu za jeho zmilovanie. Stav, do akého sa človek dostal vzburou
proti Bohu, v ňom vyvoláva pocit hanby a straty ľudskej dôstojnosti.
Najradšej by sa pred Bohom skryl podobne ako Adam v raji, keď zbadal, že
je nahý. Jediný dôvod, prečo aj napriek svojej „nahote“ predstupuje pred Božiu
tvár s prosbou o zmilovanie, je Božia láska, ktorá je mocnejšia ako zlo.
Preto hriešnik môže prosiť: „Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od
hriechu.“

O tom,
ako veľmi ho ťaží jeho previnenie, svedčí vyznanie. „Vedomý som si svojej neprávosti
a svoj hriech mám stále pred sebou.“ Priznanie si vlastnej neprávosti je
prvým krokom na ceste spásy. Naproti tomu ten, kto zatvára oči pred svojou
hriešnosťou a odmieta ju priznať, nedokáže ani prosiť Boha
o zľutovanie. Ten však, kto má otvorené oči, vidí, že jeho neprávosť
zasahuje nielen jeho samého a iných ľudí, ale aj Boha. Preto mu vyznáva:
„Proti tebe samému som sa prehrešil…“ A tiež uznáva, že iba Boh má právo
určovať čo je dobré a čo zlé, ako vyjadrujú slová: „urobil som, čo je
v tvojich očiach zlé“.

Po
uznaní a vyznaní svojej hriešnosti môže človek predniesť prosbu: „Bože, stvor
vo mne srdce čisté a v mojom srdci obnov ducha pevného.“ Očistenie
srdca (vnútra) človeka je veľmi náročné. Nestačí na to túžba a snaha
človeka, ale dávajú priestor Bohu, aby zasiahol podľa prísľubu, ktorý dal
prostredníctvom proroka Ezechiela: „.. od všetkých vašich škvŕn a od
všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového
ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám srdce
z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra…“

Človek
je telo, duša a duch. Sv. Irenej hovorí, že kresťan je telo, duša
a Duch Svätý, lebo v krste sa stal Božím dieťaťom a preto
v ňom pôsobí duch Svätý. Hriech však narúša Božie pôsobenie
v človekovi a vyháňa Duch Svätého. Preto je namieste prosba
z dnešného žalmu: „neodnímaj mi svojho ducha svätého“. S tým sú
spojené aj nasledovné dve prosby o obnovenie účinkov pôsobenia Ducha
Svätého v človekovi:

• navráť
  mi radosť z tvojej spásy
• posilni
  ma duchom veľkej ochoty.

Ten, kto dáva priestor
pôsobeniu Ducha Svätého, sa snaží uskutočňovať Božiu vôľu s veľkou ochotou
a posilňovaný Duchom Svätým prekonáva všetky prekážky, ako nám to svojim
príkladom ukazujú svätí. Skúsenosť takéhoto pôsobenia Božej moci vedie človeka
k vydávaniu svedectva o Bohu, ako to vyjadrujú záverečné slová žalmu:
„… moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu“.

Výzva Božieho slova pre nás

            Analýza nášho stavu vo svetle Božieho slova nás priviedla
k poznaniu, že sme na ceste od Adama ku Kristovi; na ceste od človeka
hriešneho a búriaceho sa proti Bohu k Božiemu synovi / dcére
poslušnému Bohu vo všetkých životných situáciách. Ježiš nás svojim víťazstvom
nad pokušiteľom vyzýva, aby sme mali účasť na jeho víťazstve a tak opäť
získali život, stratený v dôsledku poslušnosti voči pokušiteľovi namiesto
poslušnosti voči Bohu. Toto je cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Prvým krokom
k nemu je uznanie a vyznanie svojej hriešnosti a otvorenie sa
pre Božie zľutovanie.

Otázky na uvažovanie

1. Viem rozpoznať situácie, keď sa človek stavia do pozície Boha a chce určovať, čo je dobré a čo zlé?
2. Prichádzajú niekedy v mojom živote chvíle, keď som v pokušení povedať si, že by bolo jednoduchšie prijať ľudské spôsoby riešenia niektorých problémov, aj  keď odporujú Božím prikázaniam alebo učeniu Ježiša Krista?
3. Ako vnímam sviatosť zmierenia? Je pre mňa nepríjemnou povinnosťou alebo stretnutím s milosrdným Bohom, ktorý mi prejavuje svoju nesmiernu lásku tým, že sníma zo mňa ťarchu mojich hriechov, očisťuje moje srdce a vracia mi svojho Ducha Svätého?

Odpoveď
a predsavzatie

            Kto
chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.

Dáme si nejaké spoločné alebo
individuálne predsavzatie?

Záverečná modlitba