Pôstna obnova 2020 / Štvrtá pôstna nedeľa

Pôstna obnova 2020 / Štvrtá pôstna nedeľa

Pozývame Vás zastaviť sa na chvíľu s Pánom prostredníctvom Duchovnej obnovy 2020.

Modlitba

Prednesie ju vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov.

Úvod

Ak chceme napredovať na ceste, na ktorú sme sa vydali, potrebujeme mať dobrý zrak a svetlo. O tom hovoria dnešné čítania. Keď Pán poslal Samuela pomazať nového izraelského kráľa spomedzi synov Izaiho, Samuel sa spočiatku riadil telesným zrakom. Ale Pán ho napomenul, že on sa pozerá na ľudí inak: „Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“ Až keď sa Samuel prestal spoliehať na to, čo videl a vnímal ako správne a začal sa riadiť podľa Božieho videnia, rozhodol sa správne a splnil poslanie, ktoré mu Pán zveril.

V evanjeliu počúvame o človekovi, ktorý bol od narodenia slepý. Ježiš mu potrel oči blatom a prikázal mu umyť sa v rybníku Siloe. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Ale Ježiš mu otvoril nielen telesné oči, aby videl svetlo tohto sveta, ale aj srdce, aby dokázal pozerať na svet a udalosti v Božom svetle. Preto dokázal v Ježišovi spoznať a uznať Božieho Syna. V protiklade k nemu sú tí, ktorí majú telesný zrak v poriadku, ale sú duchovne slepí. Príčina ich slepoty je rôzna. U farizejov ju spôsobuje pýcha a tvrdosť srdca. U rodičov uzdraveného človeka zasa strach. Títo všetci sa stretli s Ježišom alebo o ňom počuli a mali možnosť presvedčiť sa o pravdivosti jeho slov: „Kým som na svete, som svetlo sveta.“ Ale iba človek uzdravený zo slepoty bol ochotný prijať toto svetlo, ostatní a rozhodli ostať voči nemu slepí. Tak sa vypĺňajú Ježišove slová: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“

Sv. Pavol v Liste Efezanom píše: „… kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi“. Tým nám hovorí, že na tých ktorí uverili v Krista, sa vzťahuje prvá časť Ježišovej vety: „… aby tí, čo nevidia, videli…“ Oni patria medzi tých, ktorým Ježiš Kristus uzdravil duchovný zrak a povolal ich z tmy do svetla, podobne ako slepého človeka v evanjeliu. Preto majú nasledovať jeho konanie a svedčiť o svojom uzdravení. Tak budú žiť ako deti svetla.

Božie slovo

O tom, čo to znamená mať uzdravený duchovný zrak, čiže pozerať sa na svet vo svetle Božej pravdy a viac dôverovať Bohu ako sebe, hovorí žalm 23:

Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám,
dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch,
verný svojmu menu.
I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého,
lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie sú mi útechou.
Prestieraš mi stôl
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu
a kalich mi napĺňaš až po okraj.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom
mnoho a mnoho dní.

Úvaha

            Ten, kto sa nechá viesť Pánom, zakusuje jeho starostlivosť a ochranu. V žalme je Pán predstavený ako pastier zabezpečujúci všetky potreby tých, ktorých vedie. Obraz pastiera použil aj Pán Ježiš, aby vyjadril svoju veľkú lásku k tým, ktorí mu uverili a nasledujú ho: „Ja som dobrý pastier… Aj svoj život položím za ovce.“ Preto veriaci v neho môže byť naplnený pokojom vyplývajúcim z ochrany, ktorú mu Ježiš poskytuje vo chvíľach útokov zla. Pokoj, ktorý Pán dáva, je vyjadrený slovami: „Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje.“ Tiché vody, ku ktorým Pán vodí svojich verných, sú vodami života v protiklade k nepokojným morským vodám predstavujúcim nebezpečenstvo a mocnosti zla.

Ten, kto sa nechá viesť Pánom, svedčí: „Vodí ma po správnych chodníkoch…“ Preto aj keby mal ísť tmou; keby v živote zakusoval krízy a utrpenie, vie, že sa napriek všetkému môže spoľahnúť na Pána: „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ Symbolom Pánovej moci sú prút a palica. Nimi dobrý pastier odháňa vlkov a zlodejov, aby neškodil jeho ovečkám. Ale prút môže použiť aj na usmernenie tých ovečiek, ktoré odbočili zo správneho chodníka. Ten, kto sa pozerá na svoj život v Božom svetle, vidí, že choroby a utrpenie, ktoré prežíva, nemusia byť trestom, ale skôr prostriedkom na usmernenie človeka, aby neodbočil z chodníka, ktorým ho Pán vedie. V tom zmysle píše autor Listu Hebrejom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ť on karhá. Lebo koho pán miluje, toho tresce a šľahá každého, koho prijíma za syna.“

Ten, kto vytrvá v nasledovaní dobrého pastiera až do konca, bude mať účasť na hostine, ktorú pripravil. Hostina je obrazom plnosti života a šťastia v nebeskom kráľovstve. Pán dáva svojim verným zakúsiť z tejto hostiny už počas ich putovania po chodníkoch tohto sveta. Zakusujú ju v Eucharistii, keď sú počas svätej omše pozvaní k prestretému stolu Kristovho tela a krvi. K hostine patrí aj pomazanie olejom ako prejav veľkej priazne hostiteľa. Pomazanie je opísané slovami: „Leješ mi olej na hlavu…“ Olejom sú pomazaní pri krste tí, ktorí sú prijatí za Božie deti. Potom sú pomazaní pri sviatosti birmovania a sú naplnení Duchom Svätým, aby dostali všetky dary potrebné k nasledovaniu Dobrého Pastiera a vydávaniu svedectva ako svetlo sveta a soľ zeme. Tí, ktorí sú vyvolení, aby slúžili ako kňazi, sú pomazaní pre túto službu. A napokon sú pomazaní olejom aj tí, ktorým ubúdajú sily alebo sú chorí, aby sa posilnili a až do konca mohli nasledovať Dobrého Pastiera.

Tí, ktorí sa posilňujú na  hostine Eucharistie a prijímajú pomazanie ďalšími sviatosťami, dostávajú od Ducha Svätého jasný zrak, ktorý preniká za túto pozemskú skutočnosť a s nádejou hovoria: „Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní“ (navždy).

Výzva Božieho slova pre nás

            Dnes k nám zaznieva výzva: „Žite ako deti svetla!“ Je to výzva, aby sme ničím nezakrývali svetlo Božej pravdy a nechali ho, aby v prvom rade osvietilo naše vnútro. Možno sa obávame, že to svetlo je príliš ostré, ako keď človek po dlhom pobyte v tme vyjde na svetlo. Ale bez svetla nemôžeme žiť. Preto si farizeji, odmietajúci prijať svetlo Kristovo, museli vypočuť tvrdé slová: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty!“ Taká mŕtvolná nečistota je všade tam, kde nie je prijaté svetlo Božej pravdy.

Nedovoľme, aby Božie svetlo zakryla naša pýcha, strach, pohodlnosť alebo čokoľvek iné. Nenechajme vládnuť tmu smrti v našom vnútre. Dovoľme Božiemu svetlu, aby odhalilo naše vnútro a uzdravilo ho. Potom budeme žiť ako deti svetla a budeme aj svetlom sveta. V Božom svetle budeme kráčať po správnych chodníkoch vedúcich do domu Pánovho.

Otázky na uvažovanie

  1. Otváram svoje vnútro pre Božie svetlo? Ako to ovplyvňuje môj pohľad na udalosti, ktoré sa dejú v mojom živote?
  2. Snažím sa svoje plány robiť vo svetle tohto sveta alebo v Božom svetle?
  3. Je rozdiel, keď sa pozerám na ľudí okolo seba „ľudskými očami“, alebo keď sa ich snažím vidieť „Božím zrakom“? Aký?

Odpoveď a predsavzatie

Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.

Dáme si nejaké spoločné alebo individuálne predsavzatie?

Záverečná modlitba



Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie