Pôstna obnova 2020 / Tretia pôstna nedeľa

Pozývame Vás zastaviť sa na chvíľu s Pánom prostredníctvom Duchovnej obnovy 2020.

Modlitba

Prednesie ju vedúci stretnutia alebo
niekto z účastníkov.

Úvod

            Pre pútnikov môže byť smäd veľkým problémom a ak tento problém nevyriešia, môže im znemožniť dosiahnutie cieľa ich putovania. Počas nášho putovania pôstnym obdobím sa tiež potrebujeme vyrovnať s problémom smädu. Dnešné čítania nám hovoria, že je smäd, ktorý nás môže zničiť, ale je aj smäd, ktorý nás môže priviesť k zdroju života.

            V prvom
čítaní je opísané reptanie Izraelitov na púšti. Robia výčitky Mojžišovi: „Načo
si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok
umoril smädom?“ Ľud túži iba po uspokojení svojho telesného smädu. Kvôli tomu
by dal prednosť životu v Egypte pred krajinou, do ktorej ich chce priviesť
Boh. Nie je to však Egypt, ale Pán, ktorý ich na Mojžišov príhovor zachráni
a uhasí im smäd.

V evanjeliu je tiež reč o smäde. Najskôr Ježiš prosí Samaritánku, aby mu dala piť vodu z Jakubovej studne. Potom jej on sám ponúkne inú – živú – vodu. Samaritánka sa nazdáva, že jej ponúka pramenitú vodu. Preto Ježiš upresňuje, čo mieni slovami „živá voda“, keď dodáva: „… kto sa napije z vody, ktorú mu  ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Tieto slová vyvolajú v žene túžbu po živej vode. Ale keď požiada Ježiša, aby jej dal takej vody, on jej povie niečo, čo s tým zdanlivo vôbec nesúvisí: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ Žena žije s mužom, ktorý nie je jej manželom, a preto priznáva: „Nemám muža.“ Takto ju Ježiš upozorňuje, že ak chce získať vodu dávajúcu večný život, potom musí prestať uspokojovať iné druhy smädu. Lebo uspokojovanie smädu hriešnych túžob ničí večný život v človekovi. Pre ženu to bolo uspokojovanie smädu hriešnych túžob po vzťahu s mužmi mimo manželstva. Rozhovor Samaritánky s Ježišom prerušujú učeníci vracajúci sa z mesta. Tak ostáva príbeh otvorený. Nevieme, či sa žena rozhodla pre uspokojovanie smädu telesných žiadostí alebo smädu po živej vode prúdiacej do večného života. Ale evanjelista napísal drobnú poznámku: Žena nechala svoj džbán pri studni a odišla do mesta. To naznačuje, že sa rozhodla vzdať túžby uspokojovať smäd, ktorý vedie k smrti a namiesto toho prijať od Ježiša živú vodu prúdiacu do večného života.

O tom, že Boh je štedrý pri rozdávaní živej vody, píše sv. Pavol v Liste Rimanom: „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ Božia láska je tou živou vodou, ktorú nám Pán neodmeriava po troche, ale hojne ju rozlieva v srdciach, ktoré túžia ňou zahasiť svoj smäd.

Božie slovo

Usmernime aj my náš smäd tak, aby bol
smädom po živej vode. Urobme to s pomocou žalmu 95:

Poďte, plesajme v Pánovi,
oslavujme Boha, našu spásu.
Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár
a oslavujme ho žalmami.
Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh
a my sme ľud jeho pastviny
a ovce, ktoré vedie svojou rukou.
Čujte dnes jeho hlas:
„Nezatvrdzujte svoje srdcia
ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia;
skúšali ma, hoci moje skutky videli.“

Úvaha

            Úvodné
verše žalmu sú výzvou k oslave Pána; toho Pána, ktorý je našou spásou.
Pána máme oslavovať plesaním, chválospevmi a žalmami. Popri týchto
slovných prejavoch oslavy máme našu úctu voči nemu prejaviť aj telesnými
postojmi. Máme sa mu klaňať. Jeho veľkosť a vznešenosť máme vyznať tým, že
pred ním padneme na zem. Ďalším primeraným postojom je pokľaknutie pred Pánom,
našim Stvoriteľom.

Nasledujúce slová žalmu uvádzajú
dôvod pre takéto prejavy úcty. Je ním skutočnosť, že náš Pán je Bohom. Nie je
to Boh, ktorý je ďaleko od nás, ani mu nie je ľahostajný náš údel. Preto sa
rozhodol, že bude našim Pastierom. My sme ako ovce, ktoré vedie svojou rukou.
Je to ruka všemohúceho Boha, ktorý nás chce chrániť pred každým nepriateľom a zabezpečiť
nám všetko potrebné pre život, podobne ako sa dobrý pastier stará o svoje
ovce.

Preto je v ďalšej časti výzva
počúvať hlas nášho Boha. Túžba po vzťahu s ním je smädom privádzajúcim
človeka k vodám života. Ale oslovujú nás aj iné hlasy. Tie chcú odpútať
našu pozornosť od spásneho smädu k inému smädu – k takému, ktorý by nás
viedol k otráveným vodám vzbury proti Bohu a k odlúčeniu sa od
nášho Dobrého Pastiera. Preto nás záverečné slová žalmu varujú: „Nezatvrdzujte
svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde ma
pokúšali vaši otcovia…“

Výzva Božieho slova pre nás

            Dnes
sme pozvaní zvážiť, aký druh smädu je hlavnou hybnou silou v našom živote.
Okolo nás zaznieva veľa hlasov vyzývajúcich nás, aby sme uhasili svoj smäd. Sú
to hlasy reklám vyvolávajúce smäd po rôznych veciach. Nemravné časopisy,
televízne programy a internetové stránky nás nabádajú, aby sme
uspokojovali smäd telesných pudov a zvedavosti po škandáloch. Politické
strany nám sľubujú, že splnia naše túžby po blahobyte a spravodlivosti.
Tí, ktorí sa dajú zlákať takýmito a podobnými hlasmi a uspokojujú
smäd podľa ich rád a návodov, zisťujú, že ich smäd sa neuhasí, ale sa ešte
zväčšuje, najmä smäd ľudského srdca po plnosti života v láske. Tak nám
ponuky k uspokojeniu smädu namiesto živej vody ponúkajú vodu otrávenú,
ktorá odstraňuje z nášho srdca lásku a zatvrdzuje ho.

Popri mnohých hlasoch dávajúcich nám falošné návody na uspokojenie smädu, je tu ešte jeden hlas. Je to hlas nášho Dobrého Pastiera. K jeho počúvaniu nás pobáda dnešné Božie slovo: „Čujte dnes jeho hlas: Nezatvrdzujte svoje srdcia…“ Čo nám hovorí tento hlas? „… kto sa napije z vody, ktorú mu  ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Počúvajme tento hlas. Nedovoľme, aby ho prekričali iné hlasy, ktoré sa snažia upútať našu pozornosť. Prestaňme uspokojovať tie druhy smädu, ktoré ničia naše srdce a život. Namiesto toho poslúchajme hlas nášho Dobrého Pastiera a nechajme sa viesť jeho rukou, aby nás priviedol k prameňom vody prúdiacej do večného života.

Otázky na uvažovanie

1. Komu alebo čomu dávam najviac priestoru, aby ku mne hovoril
   a formoval moje zmýšľanie a srdce: Svätému písmu, televízii, tlači,
   priateľom…? K uspokojeniu akého druhu smädu mi dávajú návod?
2. Dokážem medzi mnohými hlasmi, ktoré ma denne oslovujú,
   rozlíšiť Boží hlas a počúvať ho? Čo mi k tomu pomáha?
3. Zakúsil som čo to znamená počúvať hlas Dobrého Pastiera
   a nechať sa ním viesť? Ako on uspokojoval môj smäd?

Odpoveď a predsavzatie

Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.

Dáme si nejaké spoločné alebo
individuálne predsavzatie?

Záverečná modlitba