Proste Pána žatvy

SKLADAL SATANISTICKÉ PIESNE A POSMIEVAL SA CIRKVI – DNES JEJ SLÚŽI AKO REHOĽNÝ KŇAZ

Príbeh povolania mladého kňaza z Nemecka, člena radu augustiniánskych kanonikov, je ďalším dôkazom pravdy slov Písma, že Bohu nič nie je nemožné. (porov. Lk 1,37)

Jeho meno je Dirk-Henning Egger. Vyrástol v Bavorsku v evanjelickej rodine. Bol síce pokrstený, ale jeho rodičia nepraktizovali vieru, takže v podstate bol skôr ateistom. O Katolíckej cirkvi nevedel síce nič, ale aj tak sa z nej vysmieval. Býval totiž s rodičmi v mestečku Mindelstetten,  čo bolo pútnické miesto sv. Anny Schäffer, jednoduchej ženy a mystičky, svätorečenej r. 2012. K jej hrobu prichádzalo veľa pútnikov. Keď cez okno domu videl, ako chodia pútnici do chrámu, s pohŕdaním sa na nich s rodičmi pozeral a uťahoval si z nich.

S rodinou sa viackrát sťahovali z jedného mesta do druhého, čo mu sťažovalo život. Jednak sa mu kvôli jeho červeným vlasom posmievali spolužiaci a okrem toho si nemohol nájsť stálejších kamarátov, v ktorých by našiel oporu. Nakoniec sa presťahovali do Berlína. Chcel sa stať lekárom a pomáhať ľuďom. Na to však musel zložiť maturitnú skúšku na výbornú – čo sa mu nepodarilo. Dúfal, že keď počká rok či dva, jeho šance študovať medicínu sa zlepšia. Dobrovoľnú sociálnu prácu si odpracoval v nemocnici a potom pôsobil aj v domove dôchodcov. Ani po troch rokoch sa však na medicínu nedostal. To bol pre neho šok, z ktorého sa nemohol dostať. Začal pociťovať osamelosť a uzatvárať sa do seba. Postupne upadol do krízy zmyslu života a začali ho mučiť aj samovražedné myšlienky. V tom čase sa stal fanúšikom heavy metalovej hudby – napísal dokonca satanistické texty pre jednu kapelu. Aby jeho život, ktorý osobne považoval za nudný, zapôsobil na pár tzv. priateľov, s ktorými sa stretal, vymýšľal si rôzne klamstvá a historky.

Hoci žil s rodičmi v Berlíne, nestrácal kontakt s Bavorskom.  To čo ho priviedlo na cestu obrátenia bol kontakt s jedným katolíckym priateľom v Bavorsku, ktorého pravidelne navštevoval. Vždy sa mu však zdalo, že pobyt v rodine priateľa, je až príliš idylický; akoby zinscenované divadlo.

Myslel som si, že to iba hrajú. Neveril som, že sú takí.“

Mýlil sa však. Zistil to potom, čo sa prihlásil strýkovi svojho priateľa, že mu príde pomôcť počas žatvy chmeľu. Strýko potreboval viacero brigádnikov a Dirk sa stal jedným z nich. Býval pritom v rodine svojho katolíckeho priateľa. Predpokladal, že teraz, keď bude v rodine bývať dlhšie a bude s nimi aj pracovať, ukáže sa opravdivý život tejto katolíckej rodiny. Avšak ani po tomto dlhšom pobyte nespozoroval, žeby sa nálada v rodine zmenila; bola pokojná a vyrovnaná. A tak sa začal čudovať, prečo je to tak. Odpoveď našiel v ich silnej viere.

Videl som, aký krásny by mohol byť svet, keby všetci dodržiavali Desať Božích prikázaní ako to robili členovia tejto rodiny. Medzi nimi som zažil krásu viery. Začal som sa aj ja zaujímať o Desatoro, ktoré som našiel v Biblii. A vo mne sa začalo čosi diať. Raz som si jedného dňa uvedomil, že som bol zapletený do siete veľkých klamstiev, len aby som vyzeral pred priateľmi zaujímavo. Nakoniec som sa rozhodol, že už viac nechcem klamať. Po tomto rozhodnutí naplnil moje srdce vnútorný pokoj, až to bolo ohromujúce. Takto som zvnútra spoznal, ako „funguje“ viera. Odrazu som vedel, že svet celý by bol lepší, keby ľudia dodržiavali Desatoro. Preto sa sám rozhodol aktívne žiť túto vieru: Chcel som sa stať katolíkom.

Hoci som nevedel nič konkrétne o rozdieloch medzi dvoma protestantmi a katolíkmi, predsa som sa cítil priťahovaný Katolíckou cirkvou. Nechcel som však kupovať „mačku vo vreci“ a preto som chcel spoznať, o čom vlastne táto cirkev je. Do rúk sa mi dostal Katechizmus Katolíckej cirkvi. Keď som ho otvoril, uvedomil si, že vo mne ešte stále tlie nedôvera a skepsa voči Katolíckej cirkvi, a že moja zvedavosť je sprevádzaná aj túžbou objaviť tam čosi nemoderné, hlúpe, nad čím by som len neveriacky pokrútil hlavou. Aké ma však čakalo prekvapenie! Vždy, keď som si prečítal niečo z Katechizmu, bolo to pre mňa ako zjavenie. Všetko logicky súviselo a nenašiel som tam nič, nad čím by som sa mohol len pohrdlivo pousmiať. Priam som „hltal“ to, čo som tam čítal.“

Dirk nakoniec konvertoval ku Katolíckej Cirkvi. Bolo to Zelený Štvrtok r. 2010. Odišiel z Berlína a presťahoval sa do Regensburgu v Bavorsku. Tu si pomocou svojho priateľa našiel kontakty na mladých ľudí a zapojil sa do Jugend 2000 – medzinárodného katolíckeho mládežníckeho hnutia. Na modlitbových večeroch, ako aj popri štúdiu katolíckej religionistiky a nemčiny sa pýtal znova a znova, čo je Božia vôľa pre jeho život; čo Boh od neho chce. Cítil, že Boh ho pozýva k čomusi viac. Motto, ktoré mu pomáhalo v rozhodovaní sa o ďalšej ceste života bolo: „Nikdy nemôžem padnúť hlbšie ako do rúk Božích.“

Nakoniec našiel cestu do rádu augustiniánskych kanonikov. V júni 2020 bol ako 31 ročný vysvätený v Regensburgu za kňaza. Momentálne si chce urobiť kurz pre magistra novicov, aby mohol byť nápomocný mladým rehoľníkom pri vstupe do zasväteného života.

Bohu naozaj nie je nič nemožné.

Text pripravil: P. Peter Dušička SVD

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie