ŽIVOT V MEDZINÁRODNÝCH KOMUNITÁCH
Zamyslenia nad záverečným dokumentom
18. generálnej kapituly SVD 2018, paragrafy 31 a 32.
Ak položíme ľuďom otázku: „Čo je to Spoločnosť Božieho Slova?“ často počujeme nasledovnú odpoveď. „Sú to misionári, pochádzajúci z rôznych častí sveta, ktorí žijú a pracujú spolu, sú šťastní a žijú s ľuďmi.
Žijeme a pracujeme spolu s radosťou, aj keď sme z rôznych častí sveta.
Téma takejto formy medzinárodného spoločenstva by bola zostala nepovšimnutá, nebyť nedávnej skúsenosti s pandémiou, ktorá nás uzatvorila do našich príbytkov, a prinútila nás žiť intenzívnejšie vo vnútri našich domovov.
Opäť sme pocítili radosť, že sme sa mohli spoločne modliť, striedať sa pri rozličných prácach v dome, ale i mať čas na delenie sa so svojimi plánmi a snami. Na druhej strane nás však aj unavovala denná rutina a narážali sme tak na vlastné limity, ako aj tých druhých.
Pre nás, misionárov Spoločnosti Božieho slova, je komunitný život poslaním a zároveň aj spoločnou zodpovednosťou všetkých jej členov. Komunita sa musí cieľavedome formovať a udržiavať ako priestor pre obnovu a premenu.
Stane sa to však iba vtedy, ak objavíme komunitu ako svoje duchovné prostredie. Rovnako ako si budujeme svoje vnútorné duchovné prostredie, musíme to robiť aj v našich spoločenstvách. Je to preto, že naša duchovnosť, čiže spiritualita, je komunitárna, ako je aj život v Bohu.
Semená obnovy a premeny potrebujú úrodnú pôdu pre svoj rast. Ak naše spoločenstvá nebudú takouto úrodnou pôdou, bude pre nás ťažké byť svedkami radostnej zvesti o Božom kráľovstve. Náš život v spoločenstve je vždy výrazom toho, kým a akí sme.
Ak chceme vytvárať z komunity duchovný a bezpečný priestor, kde má miesto odpustenie a zmierenie, musíme sa správať ku sebe ako opravdiví bratia. Nová doba si vyžaduje nové postoje. Verím, že práve terajší čas je vhodný na nové rozhodnutia, týkajúce sa dobra našich spoločenstiev. Inými slovami, opäť sa musíme rozhodnúť, že chceme, aby sa všetci mali v komunite dobre. Potom je potrebné prijať aj následky tohto rozhodnutia.
Je treba aj veriť, že priateľstvo medzi nami je možné; a že dialóg, učenie sa jeden od druhého a tímová práca sú nevyhnutnými prvkami nášho spolužitia a posilňujú puto, ktoré nás spája, čiže bratskú lásku.
Našou osobitnou známkou je interkulturalita, ktorá je súčasťou našej odpovede na naše Božie povolanie k misijnej činnosti. Naša komunita je nielen ohlasovateľom evanjelia, ale aj prijímateľom.
Prijať dobrú správu znamená privítať radosť, ktorú prináša Duch Svätý. Radosť bude plná do tej miery, do akej v nás bude láska, vyjadrená vo forme obetavosti, priateľstva a bratstva.
Potom sa naša komunita môže premeniť aj na priestor útechy, kde sa hoja rany.
Ak sme v tomto období neistoty a izolácie museli zostať doma vo svojich komunitách, alebo sme zostali kdesi mimo komunity a túžime sa do nej vrátiť, je to znakom toho, že chceme pokračovať v budovaní priestorov života a obnovy, ktoré sú súčasťou nášho misionárskeho svedectva.
Ľudia sú prekvapení a potešení, keď nás vidia že žijeme spolu, hoci pochádzame z rôznych častí sveta. Sú šťastní, keď vidia našu schopnosť vytvárať bratstvo, a vedia, či žijeme dobre alebo nie. Nech je naše svedectvo vždy povzbudením pre ľudí, ku ktorým sme poslaní.
Text: P. Anselmo Ribeiro SVD, Generálny radca, Rím
Tweet
