Liturgia 23. nedele v cezročnom období sa sústreďuje na tému „Božej priazne“, ktorá nám pomáha uvedomiť si, aké požehnanie máme v živote a v Kristovi. Život sa skladá väčšinou z bežných a opakujúcich sa udalostí s mnohými odtieňmi a farbami. Tieto farebné odtiene môžeme buď premeniť na krásnu dúhu, alebo nechať lúče, aby nás oslepili.
Podcast:
Zdá sa, že náš dnešný svet je plný najrôznejších utrpení, smrti, nešťastí, fyzických a duševných chorôb, nekonečných bolestí chorých na rakovinu a iné choroby. Tieto skúsenosti môžu byť desivé a skľučujúce a môže sa zdať, že Pán je ďaleko. Prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša nám však pripomína víťazstvo, ktoré máme v Bohu, pretože očakáva Kristov príchod. Jeho poslanie na zemi bolo začiatkom nového sveta, kde sa utrpenie môže premeniť na radosť, a smrť na život. Žiť v Božej priazni si vyžaduje odpovedať na Ježišovu prítomnosť uprostred nás.
Druhé čítanie z listu apoštola Jakuba nás pozýva k životu bez diskriminácie, v ktorom sa dáva prednosť tým, ktorí by inak neboli považovaní za dôležitých. Stáva sa, že ľudia sú diskriminovaní, pretože sú napríklad menej inteligentní, alebo majú málo peňazí, obliekajú sa ošumelo, nemôžu si dovoliť luxusný život, či nie sú dostatočne kultúrni. Jakub nám pripomína, že tak, ako sme našli priazeň u Pána, aj my musíme byť priaznivo naklonení k iným, bez ohľadu na ich postavenie. To znamená, uprednostňovať chudobných, neprejavovať zaujatosť, plniť prikázanie milovať blížneho, ako seba samého. Znamená to neodsudzovať druhých, ale prejavovať milosrdenstvo, pretože aj my sme dostali milosrdenstvo od Pána.
Kristovým poslaním bolo priniesť Božie kráľovstvo medzi nás. Kristovo kráľovstvo je kráľovstvom uzdravenia a spásy. V evanjeliu čítame o uzdravení hlucho-nemého človeka. Aj dnes Ježiš rozširuje svoje uzdravenie na nás, bez ohľadu na to, akou chorobou trpíme. Oslovuje nás v našich prekážkach, najmä keď máme problém počúvať Božie slovo a konať podľa neho.
Mnohí z nás považujú čítanie Písma za nudné a posvätný text za nepoužiteľný, alebo nepodstatný. Je to však naozaj tak? V liste Hebrejom čítame: „Božie slovo je živé a účinné“. Keď Ježiš uzdravil hlucho-nemého muža, ten opäť nadobudol schopnosť hovoriť a otvorili sa mu uši. V Božom slove je moc, a tým, že otvoríme svoje srdce, aby sme ho počúvali, môžeme byť aj my uzdravení a obnovení v Kristovi.
Ježišov uzdravujúci dotyk je prítomný aj dnes. Môžeme ho zažiť, ak umožníme Bohu pôsobiť v našich životoch; ak dovolíme Ježišovi, aby sa nás dotkol a uzdravil nás. Nech by nám Boh preukazoval akúkoľvek priazeň, vždy je potrebná naša odpoveď. Je potrebné odpovedať postojmi, ako je napríklad vloženie našej dôvery v Boha a prijatie Božej spásy, postojmi, ktoré nás môžu oslobodiť od akejkoľvek formy choroby, fyzických alebo duchovných prekážok, akejkoľvek formy otroctva alebo iných nerestí.
Boh nám preukázal priazeň, a to by nám malo pomôcť vložiť do jeho rúk svoju dôveru. Boli sme obdarovaní nie pre naše zásluhy, ale z Božej lásky. Táto láska by nás tiež mala podnecovať k tomu, aby sme konali, ako sprostredkovatelia a šíritelia Božej priazne pre iných.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
