„Nech sa ti páčia slová mojich úst i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ“ (Ž 19,15).
Podcast:
Slávenie Eucharistie a najmä eucharistická adorácia mali už od začiatku dôležité miesto v živote obyvateľov misijného domu v Steyli. Arnoldova spiritualita sa vyznačovala aj jeho neochvejnou vierou v prítomnosť Ježiša v Eucharistii ako i veľkou láskou k nemu. Preto P. Arnold už od začiatku zaviedol v Steyli časté, zvlášť nočné poklony pred Oltárnou sviatosťou, a rozširoval ich, kde len mohol. Zaviedol aj tzv. 40-hodinové adorácie, ktoré medzi kresťanským ľudom boli vtedy v obľube. Okrem toho aj sám pred spaním rád chodieval pred bohostánok, kde v modlitbe strávil dlhé chvíle, ba niekedy i celé noci.
Vo svojich prvých Konštitúciách z r. 1891 o poklone Najsvätejšej sviatosti napísal: „V Svätom písme sa píše: ‚Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona, lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela!‘ (Iz 12, 6). Tieto slová nachádzajú svoje naplnenie v Pánovi, ktorý napriek svojej velebnosti s veľkou pokorou a láskou zostáva prítomný v Oltárnej sviatosti. Naplnení radosťou z tejto veľkej lásky Pána k nám, uctievajme ho, lebo on sa pokoril kvôli nám, a venujme mu svoju lásku, pretože on nás miloval ako prvý. Mali by sme sa klaňať nielen Božiemu Slovu, ktoré zostáva v Najsvätejšej sviatosti, lež aj Otcovi a Duchu Svätému, ktorí sú tu takisto prítomní, hoci iným spôsobom.“
Počas adorácií P. Arnold vyprosoval so svojimi spolubratmi Božie požehnanie pre ich misijné dielo, ako i pomoc pre tých, čo to najviac potrebovali. Keď r. 1900 v Číne vypuklo ozbrojené povstanie a boli ohrození aj misionári, spoločenstvo v Steyli sprevádzalo ohrozených misionárov svojou modlitbou a zvlášť častými nočnými adoráciami.
Zakladateľ si uvedomoval, že misie nie sú len o činnosti, ale že potrebujú požehnanie modlitby. Preto založil aj Kongregáciu Služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony, ktorej poslaním je nepretržitá adorácia Najsvätejšej sviatosti.
V jeho prítomnosti
Ježiš povolal apoštolov, „aby boli s ním a aby ich posielal kázať“ (Mk 3,14). Okrem poslania, čiže konkrétnej misie, je tu dôležitý aj aspekt „byť s ním“, byť s Ježišom. Práve tento aspekt sa prehlbuje adoráciou Oltárnej sviatosti.
„Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jn 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým ´umenie modlitby´, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, potechu a podporu!“ píše sv. Ján Pavol II. (Cirkev žije z Eucharistie, 25)
Krásu a príťažlivosť Eucharistického Krista spoznala aj bl. Helena Stollenwerková, spoluzakladateľka SSpS. Rodičom domov zo Steylu píše: „Poklonu s vystavením a požehnaním Najsvätejšou sviatosťou mávame v pondelok, štvrtok a sobotu. V tom čase sa zhromažďuje naše spoločenstvo pri Ježišovi v Oltárnej sviatosti. Žijeme pod tou istou strechou ako on, pracujeme v jeho dome, blízko neho a pre neho. Ach, aké je to krásne, opravdivé nebo na zemi!“ (Stegmaier 1988, 24).
Hľadím na neho
Sv. Ján Mária Vianney, farár z Arsu, zvykol ukazovať na bohostánok a hovoriť: „Je tu“.
Zo života jeho farnosti v Arse sa spomína aj nasledovná udalosť: Istý sedliak pravidelne sedával vzadu v kostole. Sv. Ján Vianney ho dlhšie pozoroval a po čase sa ho spýtal, čo robí, keď je tak dlho v kostole. Sedliak odpovedal: „Ja hľadím na neho a on hľadí na mňa.“
Stoj blízko pri mne Pane
„Stoj blízko pri mne, Pane.
Vystri svoju ruku nad moju hlavu,
ale daj, aby som aj ja držal svoju hlavu pod tvojou rukou.
Prijmi ma takého, aký som,
s mojimi chybami, s mojimi hriechmi,
ale daj mi stať sa takým,
po akom ty túžiš a akým aj ja túžim byť. Amen..
Ján Pavol I.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
