Spiritualita Arnolda Janssena: ČÍNA

„Tí, čo obývajú zemské končiny, chvejú sa bázňou pred tvojimi znameniami, radosťou napĺňaš končiny východu i západu“ (Ž 65,9).

Podcast:

Pri uvažovaní o misijnom diele sv. Arnolda Janssena si Čína zaslúži osobitnú zmienku; možno povedať, že v tom čase jednoducho fascinovala misionárov. P. Arnold si uvedomoval, že táto obrovská ázijská krajina má zo strategického hľadiska veľký význam. Nebol pritom vôbec nejakým snílkom, keď napísal: „Čína so svojou populáciou zahŕňa tretinu celého ľudstva a je to veľký národ, po ktorom túži Ježiš Kristus.“ Preto v roku 1879 vyslal tam svojich prvých dvoch misionárov.

V druhej polovici 19. storočia panovala v Číne relatívna náboženská sloboda prejavujúca sa v otvorenosti voči zahraničným misionárom. Čoskoro sa však otvorenosť zmenila na nenávisť voči cudzincom, ktorá vyvrcholila v tzv. „povstaní boxerov“. Pre misionárov nastali ťažké časy. 1. novembra 1897 boli zavraždení dvaja mladí misionári Richard Henle a Franz Nies. Mladá Spoločnosť Božieho Slova tak oplakávala svojich prvých mučeníkov. Boh však žehnal prácu misionárov. Skupinka 158 kresťanov, ktorých misionári našli pri prevzatí  tohto obrovského územia, sa rozrástla tak, že ich r. 1945 bolo už 250 tisíc.

Veľké nádeje a úsilia sa vkladali aj do univerzity Fu-Yen v Pekingu. Keď však krajinu ovládli komunisti r. 1949,  znemožnili pôsobenie misionárov v Číne. Viac ako 300 misionárov Spoločnosti Božieho Slova a 400 misijných sestier Ducha Svätého muselo krajinu opustiť. Niektorým z nich sa podarilo v misijnej činnosti pokračovať na Taiwane. Tam sa preniesla aj katolícka univerzita Fu-Yen.

Zo slovenských misionárov pôsobil v Číne páter Štefan Zloch, ktorý v rokoch 1947 – 1951 bol docentom na katolíckej univerzite v Pekingu. V roku 1951 ho uväznili, mučili a po vyše ročnom väzení spolu s inými nečínskymi kresťanmi z Číny vyhostili. V rokoch 1952 a 1953 si liečil väznením podlomené zdravie v Nemecku a Anglicku. Potom opäť odišiel na misiu do Japonska, kde účinkoval v rokoch 1953 až 1958.

Cirkev v Číne

Cirkev v Číne je ako malá lodička uprostred veľkého oceánu. Z celkového počtu 1411 miliónov obyvateľov (2020) je katolíkov len 11 miliónov, čo je 0,79 %. Obrazne je to zhruba 8 veriacich na tisíc obyvateľov. Pri prežívaní a slávení svojej viery sa stretávajú s mnohými ťažkosťami, vyvolanými aktuálnou politickou situáciou. No i tak sa tamojší katolíci vyznačujú veľkým nadšením, zápalom a životaschopnosťou, čo sa prejavuje hlavne v krste mnohých dospelých a tiež v rozkvete povolaní pre duchovný život a kňazstvo.

Katolícka cirkev prišla do Číny pred 700 rokmi. V tejto súvislosti si môžeme položiť otázku: Prečo sa jej nikdy nepodarilo rozvinúť sa a mať väčší počet veriacich? Možné vysvetlenie nájdeme v polemike ohľadom prijatia rôznych čínskych tradícií a zvykov. Hľadala sa odpoveď, do akej miery by bolo možné s učením Cirkvi zosúladiť ich tradície, ako napríklad uctievanie Konfúcia alebo ich predkov. Na začiatku 17. storočia urobil jezuita Mateo Ricci dôležitý a úspešný krok k evanjelizácii Číny. Podobne postupoval aj jezuita Roberto de Nobili v Indii. Rozhodli sa rešpektovať ich tamojšiu kultúru, nie však náboženstvo, a pokúsili sa kultúrne prispôsobiť realitám Číny a Indie. Striktným rozlišovaním medzi náboženstvom a kultúrou proklamovali názor, že Ázijci by tak mohli praktizovať svoju kultúru, aj keď by z náboženskej stránky boli kresťanmi. Tento prístup bol dobrý, nebol však dostatočný. Pre Cirkev v tom čase to bolo niečo príliš nové; preto vzhľadom na možné nebezpečenstvá sa radšej od tohto prístupu upustilo.

Po zmene režimu sa katolíci v Číne r. 1951 rozdelili do dvoch skupín: „Oficiálnej“, vernej režimu, a „podzemnej“, vernej Rímu. Tá druhá je vystavená represáliám, viacerí biskupi a kňazi boli vo väzení. Vymenovanie nových biskupov bolo medzi Vatikánom a Čínou dlho hlavným sporným bodom. Svätá stolica a Čína r. 2018 podpísali v Pekingu o vymenovaní biskupov predbežnú dohodu, ktorej cieľom je podporiť život a jednotu Cirkvi v Číne, všeobecné dobro čínskeho ľudu a pokoj vo svete.

Konfúciova múdrosť

Konfúcius raz našiel ženu plačúcu nad hrobmi na úpätí hory Tai, jednej z posvätných hôr Číny. Na otázku, prečo plače, žena odvetila:

– „Na tomto mieste tiger roztrhal môjho svokra, manžela a syna.“

– „A ty si tu prečo? Nebojíš sa, že aj teba roztrhá?“

– „Pretože tu sa aspoň nemusím báť represívnej vlády,“  odpovedala žena.

Potom sa Konfucius obrátil k svojim učeníkom a povedal im:

– „Pamätajte na to: represívna vláda je horšia než tiger.“

(Konfucius bol veľký čínsky učiteľ a politický mysliteľ, ktorý žil od roku 551 do roku 479 pred Kristom. Vytvoril konfuciánsku školu myslenia, ktorá už 2 500 rokov vyvíja značný sociálny, politický a náboženský vplyv v Číne aj v susedných krajinách. Ľudskú osobu považoval za centrum vesmíru a „benevolenciu“ – čiže láskavosť či dobroprajnosť – za základ spoločenského spolunažívania.)

Budhistická prosba

Kiež by všetky bytosti celého sveta,

postihnuté utrpením tela a mysle,

zaplavil oceán šťastia a radosti.

Kiež by sa počas ich životného cyklu

nezmenšilo ich šťastie v tomto svete.

Tí, ktorí trpia chladom, nech nájdu teplo.

Tí, ktorí trpia horúčavou,

nech nájdu potrebné osvieženie

Kiež by sa zvieratá nemuseli báť,

že sa stanú potravou pre iných.

Kiež by boli všetci, ktorých desí strach,

oslobodení od všetkých hrozieb.

Kiežby slabí našli silu,

cestujúci radosť.

Nech netrpí žiadne stvorenie,

ani nech nikomu neubližuje

a nech nik neochorie.

Nech sa nenájde nik,

kto by sa bál, bol podceňovaný,

alebo by upadal na duchu.