„Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa“ (Sir 6,17).
Podcast:
Obdobím dospievania prešiel Arnold bez nejakých
veľkých výkyvov. Zdravé náboženské prostredie jeho vlastnej rodiny a mestečka
Goch, ako aj internátna škola, na ktorej začal študovať ako dvanásťročný,
rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili roky jeho rastu a dospievania. Svoju osobnosť formoval
prísnym vzdelávacím procesom, zameriavajúc sa na ľudské hodnoty, na náboženskú
orientáciu a na svedomité štúdium. Veľmi skoro sa v jeho srdci zrodila
túžba byť kňazom. Keďže mu štúdium robilo ťažkosti, musel vynaložiť veľké úsilie
a vytrvalosť, aby dokázal, že to zvládne. Podarilo sa mu to. Okolie ho vnímalo
ako jednoduchého a žoviálneho mladíka. Jeho brat neskôr o ňom napísal: „Boli
sme veľmi šťastní, keď Arnold prišiel domov na prázdniny. Medzi 16. a 17. rokom
začal s radosťou fajčiť fajku, ktorú nosieval so sebou. Mal aj iné vzásobe – pre priateľov, ktorí ho
prichádzali navštíviť. Mama a otec boli radi, že takto trávil svoje
prázdniny.“ Zvyk fajčenia z dlhých fajok bol v tej dobe a v tom kraji veľmi
rozšírený. Neskôr, keď Arnold začal budovať svoje misijné dielo, prestal fajčiť
a požadoval to aj od svojich spoločníkov. Konal tak z dôvodu šetrenia a askézy.
Vzhľadom na jeho mentalitu a spôsob výchovy, akej sa mu dostalo, treba povedať,
že Arnold bol dieťaťom svojej doby. Dôležitými charakteristikami jeho doby boli
politický a občiansky autoritarizmus štátu, vnímanie Cirkvi ako dokonalej
spoločnosti, ktorá chráni pred sociálnymi a politickými vplyvmi, a otvorenosť
voči „misiám“. Arnold však pod vedením Ducha nastúpi na nové cesty
a zavedie spôsoby, aké viac vyhovovali nárokom a požiadavkám
vtedajšej doby.
Priateľská láska
Marc Oraison, lekár a mysliteľ, išiel raz
navštíviť istý manželský pár. Domáca pani mu s veľkým znepokojením opísala
problémy, ktoré má so svojou dospievajúcou dcérou. Oraison jej pokojne
odporučil: „Madam, odložte všetky starosti, vy aj váš manžel; majte sa navzájom
radi a snažte sa, aby ste boli šťastní a tešte sa zo života!”
„Ale pozrite sa, veď máme problém s našou dcérou!”
ohradila sa domáca pani. „Áno, viem o tom. Ale pre vás je dôležité, aby ste sa
snažili tešiť z vášho života, neznepríjemňovať si ho a dobre si ho užiť.”
Adolescencia je štádiom nielen fyzického rastu, lež
predovšetkým aj rastu v láske. Dospievajúci necháva za sebou obdobie detstva, v
ktorom bol zvyknutý všetko dostávať, a začína sa učiť dávať a darovať sa.
Je to pomalý a niekedy aj bolestivý proces, vyžadujúci si dobré rodinné
prostredie, vyznačujúce sa porozumením, podporou, ocenením, láskou, radosťou,
ako aj prítomnosť priateľov, s ktorými sa dá žiť a prehlbovať priateľstvo.
Tak ako má láska k rodičom svoje miesto v období detstva a rodičovská láska v
období dospelosti, tak má priateľská láska svoje miesto v období dospievania.
Vďaka tejto skúsenosti sa dospievajúci učí milovať
prekonávaním narcistickej tendencie, ktorá sa ho snaží udržiavať v sebeckom
postoji a blokuje jeho správny vzťah k iným.
Narcis je postava z gréckej mytológie: Pohrdol láskou
istej nymfy a bohovia ho potrestali tým, že sa zamiloval do svojho vlastného
obrazu na hladine rieky. Zostal zahľadený sám do seba, videl iba sám seba a
nikoho nemal rád. Dospievajúcej osobe sa môže stať to isté, čo Narcisovi. Môže
zomrieť na smäd, hoci to, čo najviac potrebuje, je práve pred ním: láska. Práve
v láske je ukryté bohatstvo života a tajomstvo šťastia. Ježiš nám zanechal túto
múdrosť: „Blaženejšie je dávať,
než prijímať” (Skutky 20,35). Alebo jednoduchými slovami: Viac radosti nám
prinesie niečo darovať, než niečo dostať.
Orol
Ktosi
našiel orlie vajce a dal ho do hniezda k sliepke na dvore. Orol sa vyliahol s
kuriatkami a rástol spoločne s nimi. Celý život robil to, čo kurčatá na dvore.
Myslel si, že aj on je jedným z nich. Hrabal v zemi, hľadal červíky, kvokal a
kotkodákal, trepotal krídlami a občas aj pár centimetrov vzlietol.
Roky
ubiehali a orol zostarol. Jedného dňa uvidel vysoko nad sebou plachtiť
nádherného vtáka. Starý orol sa s úžasom opýtal: „Kto je toˮ? „To je orol, kráľ
vtákov,ˮ odpovedala mu sliepka vedľa neho. ˮAle nevzrušuj sa tým! Orol patrí
oblohe. My patríme zemi, sme sliepky.ˮ
A tak
orol žil aj zomrel ako sliepka, lebo sa celý čas pokladal za sliepku.
Anthony de Mello
Priateľ
Priateľ je človek, s ktorým si rozumiem bez slov;
priateľ je bytosť, čo vkráda sa mi do snov.
Keď sa potrebujem vyrozprávať a srdce si vyliať,
nebojí sa objať ma a moje slová prijať.
S porozumením v očiach počúva čo ma trápi
a upokojí ma slovami „Neboj sa, raz všetko zlé sa stratí!”
Priateľ mi povie vždy pravdu, čo si naozaj myslí,
veď úprimnosť je v priateľstve ako v pľúcach kyslík.
Priateľ je môj strážny anjel, s ním ničoho sa nebojím;
rany, čo mi krvácajú, úsmevom mi zahojí.
Radosť, ktorú prežívam, s ním sa stále znásobí,
a smútok, žiaľ či sklamanie na dvoje sa rozdelí.
Priateľ ma netúži zmeniť, nikdy mi nič nevyčíta,
keď chcem v noci ležať v tráve, hviezdy rád so mnou počíta.
Vždy ho chcem niečím potešiť, nič od neho nechcem brať,
nakoniec mi vždy dá viacej, než schopný som ja mu dať.
Vie o mojich nedostatkoch, vie čo ma vie rozosmiať,
vie kam si s ním rád zájdem, či akú kávu chcem si dať.
Posiela mi SMS-ky, o mňa sa zaujíma.
Keď napíše „Mám ťa rád”, veľmi ma tým dojíma.
Vďaka tvojej osobe veľa som sa zmenil,
netušil som, že raz môžem byť vnútri celkom iný.
Ďakujem ti za všetko i za to, že si pri mne stál,
za to, že ťa môžem poznať, a za všetko, čo si mi dal.
„Že som tu vždy pre teba”, moja bytosť povedať by chcela,
veď priateľstvo je jedna duša, žijúca v dvoch telách. [1]
[1] https://meli6.estranky.sk/clanky/basen/priatel.html
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
