Spiritualita Arnolda Janssena

Spiritualita Arnolda Janssena: DUCH SVÄTÝ

„Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde“ (Jn 4,24).

Podcast:

V čase, keď P. Arnold zakladal misijný dom, do popredia kládol uctievanie Božského Srdca. Ale už od prvého dňa založenia domu ráno sa modlil hymnus Veni Creator Spiritus. Tento zvyk zaviedol aj vo všetkých svojich misijných spoločnostiach. Zásluhou lazaristu P. Ferdinanda Meditsa uctievanie Ducha Svätého dostalo nové a silné impulzy.

P. Arnold dospel k presvedčeniu, že ak chce uskutočniť  poslanie, ktoré mu Boh zveril, musí sa naplno odovzdať vedeniu Ducha Svätého. Preto 3. októbra 1887 v kostole lazaristov vo Viedni sa osobne zasvätil Duchu Svätému. Píše o tom v zápiskoch z r. 1906: „Telom i dušou som sa mu (Duchu Svätému) úplne obetoval a prosil som ho o milosť, aby som mohol spoznať veľkosť jeho lásky a žiť a zomrieť len pre neho. Kiež by mi pomohol, aby som v tomto živote kráčal čistý bez hriechu a vo všetkom dokonale plnil Božiu vôľu.“

V Konštitúciách z roku 1891 nazýva Ducha Svätého „Otcom Spoločnosti“ a píše: „Naši spolubratia majú preukazovať Duchu Svätému zvláštnu úctu. On je Duch Otca a Syna a láskou obidvoch, ktorí nám dávajú seba ako náš najdrahocennejší dar… V ňom je všetka milosť, všetko naše bohatstvo. Od neho pochádza svetlo nášho rozumu a sila nášho srdca… Máme sa tiež snažiť – nakoľko len vládzeme – povzbudzovať aj iných k zvláštnej úcte Ducha Svätého.“

Dá sa povedať, že „dušou“ Arnoldovej spirituality bol jeho hlboký vzťah k Duchu Svätému. Bol hlboko presvedčený, že „Duch Svätý bude silnejšie zasahovať do udalostí ľudských dejín, ak ho budeme častejšie, horlivejšie a vernejšie vzývať.“ Píše: „V tom, kto žije po kresťansky, prebýva Duch Svätý spolu s Otcom a Synom. Duch Svätý premieňa naše srdcia na chrám svojej lásky.“ Prejavom tohto hlbokého vzťahu k Duchu Svätému bolo aj založenie dvoch ženských misijných kongregácií „Služobníc Ducha Svätého.“

Oheň Ducha

Keď sa novinár opýtal francúzskeho vedca a výskumníka Cousteaua, čo by zachránil z múzea v Louvre, ak by pri požiari mohol zachrániť iba jedinú vec, on odpovedal: „Oheň.“ Obrazy sú  umením, „zvečnením minulosti“, zatiaľ čo oheň je živý, je prítomnosťou.

Podobne možno povedať, že dnešný svet ako i Cirkev potrebujú ľudí, ktorí „horia“, ktorí sú „živým ohňom“. K tomu je potrebný oheň Ducha Svätého, aby nás inšpiroval, viedol a povzbudzoval tak ako prvotnú Cirkev, o ktorej čítame v Skutkoch apoštolov.

Ducha Svätého prisľúbil Ježiš učeníkom: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám“ (Jn 16,7). A trochu ďalej: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy“ (Jn 16,13).

Pekným príkladom pôsobenia Ducha Svätého v Cirkvi bolo aj zvolanie a priebeh Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965). Keď bol kardinál Roncalli r. 1958 zvolený za pápeža, nikoho ani len nenapadlo, žeby mohol so svojimi 77 rokmi ešte nejako zásadne ovplyvniť život Cirkvi. A predsa! Dva mesiace po svojom zvolení za pápeža ohromil vtedy už Ján XXIII.celú Cirkev zvolaním II. vatikánskeho koncilu. Jeho hlavným programom bolo „aggiornamento“ – otvorenie dverí Cirkvi, aby v nej nanovo zavanul Duch Svätý. Ján XXIII.vedel, že ak sa „otvoria dvere“, Cirkev sa obnoví a veriaci prijmú poslanie ísť do sveta s posolstvom evanjelia.  Veril, že vanutie Ducha Svätého môže zmeniť svet a že kresťanstvo má silu stvárňovať dejiny. Niet divu, že si ešte pred odchodom na konkláve do Ríma r. 1958 zapísal do svojho denníka: „Nie sme na tejto zemi ako správcovia múzea, ale máme sa starať o kvitnúcu záhradu života.“ Na začiatku konkláve v Ríme prosil, aby sa modlilo za nového pápeža, nech už ním bude ktokoľvek, aby mu išlo viac o obnovu trvalej mladosti Cirkvi než o zachovanie toho, čo tu bolo.

Pôsobenie zvnútra

Jedno krásne jarné ráno prišla vnučka ku svojej babičke. Babička ju vzala na prechádzku do svojej kvetinovej záhrady. Ukazovala jej rôzne kvety a vysvetľovala, ako sa o ne treba starať. Dievčatko zaujala jedna nádherná ruža. Prišla až ku nej a rukami začala jemne roztvárať jej lupene, aby ju mohla urobiť ešte väčšou. Aké sklamanie ju však čakalo! Vôbec jej to nešlo. Niektoré lupene roztrhla, iné pomliaždila, zas iné celkom odtrhla. Nakoniec sa sklamaná pýta babičky:

„Babi, ja tomu vôbec nerozumiem. Keď Pán Boh otvorí kvetinu, vyzerá tak krásne, ale keď o to skúšam ja, jednoducho sa mi rozpadne v rukách. Prečo je to tak?“

„No, zlatko,“ odpovedala stará mama, „to má svoj dôvod. Pán Boh to dokáže, lebo on nepôsobí na ružu zvonka, ale zvnútra“.

Takto pôsobí aj Duch Svätý v nás.

Zjednotení v Duchu

Zjednotení v Duchu, zjednotení sním,
prosíme, by jednota bola obnovená v nás.
Aby svet celý spoznal svedkov Kristových v nás,
aby svet celý uzrel lásku v nás.

Pôjdeme verne spolu, podaj mi svoju dlaň,
budeme ľuďom hlásať radostnú zvesť nádeje, 

že náš Pán kráča s nami, že náš Pán s nami je,

že nás všetkých nekonečne miluje!

Pán nám dáva poslanie posvätiť tento svet,
brániť dôstojnosť ľudskú, ktorou Boh obdaril nás, 

rozvíjať dary Ducha, rozvíjať viery jas,
šíriť lásku Krista, ktorý žije v nás.
Nech znie chvála Otcovi, ktorý stvoril náš svet.

Chvála buď Ježišovi, ktorý je náš Spasiteľ.
Duchu tiež vzdajme chválu, ktorý prebýva v nás, 

Duchu vzdajme chválu, ktorý býva v nás.

P. Schaltes – Južania, Z. Marcinová (zbor – SATB)

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie