„Zastaňte na cestách a viďte, skúmajte dávne chodníky; a kde je dobrá cesta, choďte po nej“ (Jer 6,16).
Podcast:
Jednou z kníh, ktorú máme v slovenčine o sv. Arnoldovi, je aj kniha jeho výrokov s názvom Božia vôľa nadovšetko. Tento názov má zdôrazniť, aký veľký význam v Arnoldovom živote malo hľadanie a plnenie Božej vôle. Sv. Arnold bol Božou vznešenosťou a jeho nesmiernou láskou voči nám unesený natoľko, že dospel k rozhodnutiu: „Chcem oslavovať najväčšieho Pána vesmíru a môjho života a slúžiť mu tým, že budem plniť jeho vôľu.” Arnoldovo vnútro odhaľuje aj modlitba, v ktorej vyjadruje svoje želania ako napr.: „navždy zostávať v spojení s Bohom“, „jedine Boha milovať“, „robiť všetko pre Boha“, „stále lepšie spoznávať Božiu vôľu“ a „neustále plniť Božiu vôľu“.
Ako však spoznával Božiu vôľu? Ako spoznal to, k čomu ho Boh pozýva? Jeho metóda by sa dala zhrnúť do nasledovných zásad:
o Normálna, čiže bežná cesta k poznaniu Božej vôle, spočíva v prihliadaní na okolnosti, situácie, podmienky a pomery.
o To, čo niekto nedokáže uskutočniť, nie je pre neho Božou vôľou.
o Plnenie si povinností, vyplývajúcich z nášho stavu či povolania, je znakom Božej vôle. Boh žiada iné od kňaza a iné od matky troch detí.
o Pre rehoľníkov je vôľa predstavených výrazom Božej vôle.
o Niekedy nám Boh bezprostredne vnukne, čo od nás chce. Je to okamih milosti, svetla, v ktorom je nám všetko jasné.
o Znakom pravej múdrosti je vyhľadávanie rady u druhých. Boh nám pomáha cez iných spoznať jeho vôľu.
Predpoklady správneho rozlišovania, čiže hľadania Božej vôle, sú nasledovné:
– spojenie s Bohom životom modlitby,
– čítanie Svätého písma,
– túžba nechcieť nič iné než iba spoznať a plniť Božiu vôľu a tak svojím životom vzdať Bohu náležitú česť a chválu.
Rozlišovanie Duchov
Ak chceme žiť podľa Božej vôle a rásť v dokonalosti, potrebujeme dar rozlišovania duchov. Nie všetko totiž, čo sa nám ponúka, slúži našej spáse. Diabol, tento „vlk v ovčej koži“, robí všetko, len aby nás oklamal a zviedol. Kto si to neuvedomuje, podobá sa naivnému človeku, ktorý chce behať bosý po ceste, kde niekto vysypal rozbité sklenené črepy.
Ako sa však dá rozlíšiť, čo je od dobrého a čo od zlého ducha? Pomôže nám v tom skúsenosť sv. Ignáca z Loyoly. Pozoroval svoje vnútro a všimol si, že keď čítal rytierske romány a fantazíroval, akým je slávnym rytierom, cítil sa najskôr veľmi dobre; no neskôr ho naplnil smútok. Keď však čítal životopisy svätých, prinieslo mu to radosť, ktorá ho už neopúšťala. Takto došiel k záveru, že jedny myšlienky ho robili smutným, iné radostným a pokojným. Zistil, že to, čo pochádza od Boha, prináša v konečnom dôsledku vnútorný pokoj, dáva životu plnosť a zmysel. Dobrý strom rodí dobré ovocie a zlý len zlé.
Sv. Ignác pri rozlišovaní dobra od zla opisuje rôzne formy účinkovania Božieho Ducha a taktiky zlého. Ak ide o osoby, ktoré idú z jedného ťažkého hriechu do druhého, tie zlý duch povzbudzuje a potešuje, len aby ďalej hrešili. Naopak, dobrý duch ich znepokojuje, spôsobuje im výčitky svedomia, lebo ich chce odvrátiť od cesty záhuby.
Ak ide o osoby, ktoré sa očisťujú od hriechov a kráčajú od dobrého k lepšiemu, tým zase zlý duch robí výčitky, kladie prekážky a znepokojuje ich, len aby ich odvrátil od napredovania v dobrom. Naopak, dobrý duch ich potešuje, dodáva im silu, odvahu a povzbudzuje k ešte zanietenejšiemu nasledovaniu Krista v láske k Bohu a blížnemu.
Jednoduchou pomocou pri hľadaní správneho rozhodnutia sú aj otázky: Čo by na mojom mieste urobil Ježiš? Ako by sa zachoval? Alebo krátka modlitba, ktorú sa pomodlím pred prijatím rozhodnutia: „Pane, ukáž mi cestu, ktorou mám ísť. Ukáž mi, čo mám urobiť a ako sa mám zachovať.“
Ten, ktorého kŕmiš
Medzi indiánmi koluje príbeh o dvoch vlkoch, v ktorom starý otec učí svojho vnuka dôležitú životnú múdrosť.
Hovorí: „Vnuk môj, v našom vnútri prebieha boj dvoch vlkov. Jeden z nich je zlý a druhý je dobrý. Ten zlý, to je hnev, závisť, žiarlivosť, smútok, chamtivosť, arogancia, namyslenosť, lakomstvo, smilstvo, lož, nenávisť a pýcha. Ten dobrý je radosť, pokoj, láska, nádej, pokora, láskavosť, zhovievavosť, empatia, veľkorysosť, pravda, súcit a viera.“
Vnuk pozorne počúva a po chvíli sa spýta: „Ktorý vlk vyhrá?“
Starý otec mu na to odpovie: „Ten, ktorého budeš kŕmiť.“
Cirkev
Cirkev je biedna,
ak Ježiš Kristus nie je jej bohatstvom.
Cirkev je neplodná,
ak v nej nevanie Duch Ježiša Krista.
Stane sa ruinou,
ak Ježiš Kristus nie je jej architektom
a Duch Svätý jej základom.
Nemá žiadnu krásu, ak neodráža
výnimočnú krásu tváre Ježiša Krista
a jej koreňom nie je jeho utrpenie.
Učenosť, ktorá je namyslená, je klamná
a klamná je aj múdrosť, na ktorej stojí,
ak obe neprivádzajú k Ježišovi Kristovi.
Drží nás v tieni smrti,
ak jej svetlo nie je „osvetľujúcim svetlom“,
pochádzajúcim výlučne z Ježiša Krista.
Celá jej doktrína je klamstvom,
ak neohlasuje pravdu, ktorou je Ježiš Kristus.
Celá jej sláva je márna,
ak nie je založená na pokore Ježiša Krista.
Jej samotné meno znie cudzo,
ak nám bezprostredne nepripomína jediné Meno.
Cirkev pre nás neznamená nič,
ak nie je sviatosťou, účinným znakom Ježiša Krista.
Kardinál Henri de Lubac
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
