„Viďte, že som nepracoval iba pre seba, ale pre všetkých, čo hľadajú pravdu“ (Sir 24,47).
Podcast:
Pre P. Arnolda boli misie srdcovou záležitosťou. Zasvätil im celý svoj život. Intenzívne sa zapájal do rôznych činností, aby zvýšil povedomie o svetových misiách a povzbudil ľudí k podpore misií. Jedným z hlavných zámerov, pre ktoré začal vydávať časopis Malý posol Božského Srdca, bolo šírenie misijnej myšlienky najmä medzi laikmi. Chcel robiť všetko preto, aby šírením misijného povedomia zapojil do misijného poslania Cirkvi aj nemecky hovoriacu časť Európy. V iných európskych krajinách už boli misijné semináre, v ktorých sa pripravovali misionári na misijnú službu po celom svete. Len v Nemecku také čosi chýbalo. Preto opustil Nemecko a prešiel do Holandska, aby tam mohol otvoriť svoj prvý misijný seminár. Celkovo založil tri rehoľné misijné spoločnosti, jednu mužskú a dve ženské.
Do služby šírenia misijného povedomia zapojil aj svoju tlačiareň a publikácie, ktoré začal tlačiť. Nimi sa snažil získať jednak laikov pre podporu misií a jednak aj nové povolania pre svoje spoločnosti.
V misijnom dome krátko po jeho otvorení začal dávať aj duchovné cvičenia. Tým tiež významne prispel k formovaniu misijného povedomia mnohých kňazov aj laikov.
Misijná cirkev
Misijná animácia je pre Cirkev tým, čím je duša pre telo: vdychuje život. Základnou motiváciou misijnej animácie je skutočnosť, že všetci členovia Cirkvi sú povolaní mať účasť na jej misijnom poslaní. Misijná animácia má teda pomôcť kresťanom a rôznym kresťanským spoločenstvám stať sa misionármi a tak žiť naplno identitu získanú krstom. Každý kresťan je teda misionárom. My všetci sme pozvaní byť svedkami viery slovom a príkladom života. Druhý vatikánsky koncil vyhlásil, že „Cirkev je svojou podstatou misionárska, keďže podľa rozhodnutia Boha Otca má svoj pôvod v poslaní Syna a v zoslaní Ducha Svätého” (AG 2). Pápež sv. Ján Pavol II. pozýva Cirkev „obnoviť svoj misionársky záväzok“ (RM 2). Niektorí teológovia, aby lepšie vyjadrili túto skutočnosť, hovoria: „Cirkev nemá misiu, lež misia má Cirkev“. Inými slovami: Je tu Ježišova misia, jeho poslanie, jeho evanjelium, jeho dobrá správa o Božom kráľovstve a Cirkev je v službe práve tohto Ježišovho poslania.
Misijná animácia predstavuje aj istý druh spirituality či spôsob bytia presahujúci rámec misijných aktivít a činností, ktoré s ním bežne súvisia. Preto nestačí misie len podporovať – modlitbou, obetou alebo finančnými prostriedkami. Cirkev nikoho nedišpenzuje od úlohy byť poslom Božej lásky a svedkom živého Krista, prítomného vo svete. Je preto potrebné mať „misionárskeho ducha“ a entuziazmom nadchýnať aj iných pre Božie kráľovstvo. Zapojiť každého vo farnosti či inštitúcii je dôležité, pretože každý má poslanie podeliť sa o radostnú zvesť a priviesť ostatných do Kráľovstva. V súčasnosti jednou z ciest misijnej animácie je aj podpora a rozvoj dialógu a úzka spolupráca misijných inštitútov s laikmi.
Pápež František hovorí v tejto súvislosti o Cirkvi, ktorá „vychádza“ a ide až na ľudské periférie: „Vyjdime, vyjdime všetkým ponúknuť život Ježiša Krista. Opakujem tu pre celú Cirkev (kňazom, rehoľníkom a laikom)…, je mi milšia ‚otlčená´ Cirkev, doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc, než Cirkev chorá z uzavretia sa a z pohodlnosti, z upätosti na vlastné istoty“ (EG 49).
Mudrc a perla
Indický mudrc raz našiel vzácnu perlu a rozhodol sa, že si ju ponechá. Raz k nemu prišiel chudobný muž z dediny a hovorí mu: „Včera v noci som mal videnie a počul som hlas, ktorý mi povedal, aby som ťa vyhľadal a vypýtal si perlu, ktorú máš, a tak sa stanem bohatým.” Mudrc bez váhania vybral vzácnu perlu a dal ju chudobnému mužovi. Dedinčan, celý natešený vzal perlu a utekal s ňou domov. Keď si po takom šťastnom dni ľahol večer spať, zaspať sa mu nedalo. Celú noc strávil len prehadzovaním sa a otáčaním z boka na bok. Hneď na úsvite preto vstal, vzal perlu a išiel k mudrcovi. Prišiel k nemu, ale ten veľmi pokojne a hlboko spal. Dedinčan ho jemne zobudil a hovorí mu: „Vezmi si perlu späť a daj mi bohatstvo svojho pokoja, ktoré ti umožnilo, aby si sa tak ľahko rozlúčil s perlou”.
Najväčšia chudoba
„Zistila som, že chudoba Západu sa odstraňuje omnoho ťažšie. Keď na ulici zodvihnem človeka, hladného, a dám mu tanier ryže, kus chleba – nasýtila som ho. Odstránila som hlad.
Lenže človek, ktorý je odrezaný, ktorý sa cíti nechcený, nemilovaný, ktorý bol spoločnosťou odvrhnutý – taká chudoba je bolestivá, a zistila som, že sa veľmi ťažko odstraňuje.
To, čo súčasný svet najviac potrebuje, je láska. Nedostatok lásky je tá najväčšia chudoba na svete…”.
Sv. Matka Tereza z Kalkaty
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
