Spiritualita Arnolda Janssena

Spiritualita Arnolda Janssena: MISIJNÉ SESTRY NA KOLENÁCH -SSpSAP

Spiritualita Arnolda Janssena: MISIJNÉ SESTRY NA KOLENÁCH -SSpSAP

„Poďte a pozrite na Božie diela; úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom“ (Ž 66,5).

Podcast:

Steyl v roku 1896

Prvé misijné sestry „Služobnice Ducha Svätého“ odchádzali do misií a mali veľa nových povolaní. Tvárou v tvár tejto expanzii a rastu P. Arnold začal jasne vnímať potrebu modlitby a kontemplatívneho rozmeru misijnej činnosti. Z tohto dôvodu sa v roku 1896 rozhodol založiť tretiu kongregáciu: Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony (SSpSAP). Motto novozniknutej kongregácie by sa jednoducho dalo vyjadriť slovami: „Modlite sa a pracujte, pracujte a modlite sa!“.

Hlavným cieľom tejto klauzúrnej kongregácie je neustála modlitba vyprosujúca od Ducha Svätého Božiu milosť pre misijnú  prácu, a to predovšetkým prostredníctvom ustavičnej poklony pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou. 

Sestry takto rozjímavým životom v stálej klauzúre, modlitbou, adoráciou, každodennou prácou a obetou vyprosujú milosti pre kňazov a pre svetové misie, zvlášť pre misionárov verbistov a misijné sestry SSpS. Zabezpečujú im takto duchovnú pomoc a slúžia misijnému poslaniu Cirkvi.

Kláštor SSpSAP v Steyli

Eucharistická adorácia bola srdcovou záležitosťou Arnolda Janssena. On sám nazval tieto sestry „misionárkami na kolenách” a bol stále viac a viac presvedčený o prednosti modlitby v misijnej práci. Úspechy misionárov boli pre neho čistou milosťou Ducha Svätého.

„Misionárky na kolenách“ alebo „ružové sestry“ (podľa ich rehoľného rúcha) sa aj napriek svojej kontemplatívnej a klauzúrnej charizme čoskoro rozšírili do rôznych krajín sveta: do Argentíny, na Filipíny, do Indie, USA a Brazílie. Dnes žije okolo 350 steylských sestier ustavičnej poklony v 22 kláštoroch na celom svete. V Európe majú v súčasnosti misijné domy v holandskom Steyli, nemeckom Bad Driburgu a v Berlíne, v poľskej Nyse a od r. 2008 aj v Nitre na Slovensku. Ich Konštitúcie hovoria: „Cítime sa predovšetkým povolané k aktívnej účasti na misijnej úlohe Cirkvi prostredníctvom modlitby a obety. Vieme, že je to Boh, ktorý ako odpoveď na naše modlitby posiela robotníkov do svojej žatvy, pripravuje srdcia nekresťanov na prijatie evanjelia a spôsobuje, že slovo spásy v nich prináša ovocie.“

Kontemplatívny život

Zo života španielskeho maliara El Greca sa spomína nasledovná udalosť: V jedno pekné, slnečné ráno ho navštívil jeho priateľ. Pri vstupe do miestnosti si všimol, že El Greco sedí v tichosti a potme so zatiahnutými závesmi. „Prečo neodtiahneš závesy a nevpustíš denné svetlo?“ – spýtal sa ho priateľ. „Teraz nie,“ zašepkal maliar, „narušilo by to svetlo svietiace vo mne.“ Nestalo sa to iba raz. Bol to jeho zvyk maľovať v tmavej izbe, pretože bol presvedčený, že denným svetlom sa ruší vnútorné svetlo v človeku.

Kontemplatívny zasvätený život dosvedčuje a prežíva radikálnym spôsobom to, čo by sme my všetci potrebovali: Pomocou nášho vnútorného svetla kontemplovať nesmiernu Božiu lásku voči nám, a to v modlitbe, pri meditácii, v liturgii, v každodennej práci, v radostiach spoločného života…

Pekne to vyjadrila sv. Terézia z Lisieux, ktorá bola nielen hlboko kontemplatívnou osobou, lež aj horlivou misionárkou. „Chcela by som osvecovať duše ako proroci a učitelia. Chcela by som prejsť celý svet, ohlasovať tvoje meno a zasadiť na nevernej zemi tvoj slávny kríž. Ale, môj milovaný, jedna misia by mi nestačila. Chcela by som v jednej chvíli ohlasovať evanjelium na všetkých piatich častiach sveta a na vzdialených ostrovoch… Nechcem byť misionárka len niekoľko rokov, ale chcela by som ňou byť od stvorenia sveta až do konca vekov.“ (Dejiny duše)

Sv. Terézia našla riešenie v tom, čo je vlastne podstatou jej kontemplatívneho života: byť láskou v srdci Cirkvi. Láskou, o ktorej v počiatkoch verila, že ju môže naplniť aj vlastným mučeníctvom. Ale postupne si vo svojej horlivosti uvedomila, že to nie je jej cesta: „Mučenícka smrť, to je sen mojej mladosti, ktorý rástol so mnou pod klenbami Karmelu… Avšak aj tu cítim, že môj sen je šialenstvom, lebo by som nevedela obmedziť svoju túžbu iba na jeden druh mučeníctva… ”.

Sv. Terézia pochopila, že mučeníctvo nemusí byť spojené iba s preliatím krvi za Krista, lež môže byť premenené na každodenné prinášanie malých obetí spojených s odovzdanosťou do Božej vôle; môže byť premenené na „mučeníctvo srdca“. Jej posledným želaním bolo „prežívať nebo konaním dobra na zemi”.

Prázdna stolička

Starý muž vážne ochorel. Jeho príbuzní zavolali kňaza. Keď kňaz vstúpil do izby chorého a sadol si, vedľa postele na opačnej strane si všimol ešte jednu stoličku. Bola celkom blízko pri posteli. Kňaz poznamenal: „Vidím, že nie som váš prvý dnešný hosť.“

Starý muž sa naňho pozrel. Chvíľu bol v rozpakoch. Potom však pokýval hlavou. Uvedomil si, že kňaz si všimol prázdnu stoličku na druhej strany postele. „Vysvetlím vám, prečo tu mám túto stoličku. Pred mnohými rokmi som zistil, že sa nedokážem modliť. Pretože ma to trápilo, šiel som za svojím kňazom. Povedal mi, aby som sa netrápil pre to, či mám pri modlitbe stáť, kľaknúť si, alebo zaujať nejakú inú zbožnú pozíciu. Namiesto toho mi poradil: ,Spokojne si sadni, polož oproti sebe stoličku a predstav si, že na nej sedí Ježiš. Potom sa s ním rozprávaj, akoby tam sedel tvoj najlepší priateľ.’“ Starý muž potom dodal: „A tak to aj robím. Hovorím s ním, počúvam ho a rozjímam nad tým, čo mi hovorí. Odvtedy pre mňa nebolo ťažké sa modliť.“

Od tejto návštevy ubehlo niekoľko dní a dcéra tohto starého chorého muža opäť volala kňazovi. Keď sa jej ozval, hovorí mu: „Práve som si chcela ľahnúť a hodinku si odpočinúť, pretože sa mi zdalo, že otec tak spokojne spí. Keď som však prišla celkom blízko k nemu, bol mŕtvy.“ Potom zamyslene dodala: „Zvláštne bolo len to, že hlavu mal položenú na prázdnej stoličke, ktorú mával vždy pri posteli. Nezdá sa vám to čudné?“

Kňaz odpovedal: „Nie, to vôbec nie je čudné. Rozumiem tomu.“

Kňaz poznal tajomstvo prázdnej stoličky a bol presvedčený, že tento muž na konci svojho života s dôverou spočinul v Pánovi.

(Tento príbeh môže byť pekným symbolom aj celibátu či zasvätenej čistoty pre Božie Kráľovstvo. Existujú ľudia, ktorí si myslia, že „stolička“ – čiže celibát kňaza alebo sľub čistoty zasvätenej osoby – je prázdna. Nie je to tak. Je to stolička určená na to, aby si tam sadol iba jeden jediný, Pán.)

Nasleduj ma!

Ľudia sa ma pýtajú: „Nepochyboval si?“

Ako by som len mohol pochybovať, keďže som Ťa cítil!

Bol si neutíchajúcim nepokojom,

horúcim železom si ma poznačil pre seba.

Bojoval som s tebou noci a dni,

chcel som zabudnúť na tvoju lásku,

ale nepodarilo sa mi to!

Po každej kríze si znova prišiel

a mocne volal: „Nasleduj ma“.

Nik ani len nepomyslí,

koľko som toho vytrpel.

Ty to však vieš, Pane!

Nechceš, aby som zabudol,

že celá dráma môjho života bola

„bojom lásky s Láskou“.

Cristina de Arteag

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie