Spiritualita Arnolda Janssena: NOVÉ PERSPEKTÍVY

„Nehovor svojmu blížnemu: ´Choď preč a (inokedy) príď!´ a ´Zajtra ti dám,´ keď máš naporúdzi (hneď)“ (Prís 3,28).

Podcast:

Keď mal P.
Arnold 33 rokov, zomrel jeho otec Gerhard Janssen. Krátko pred smrťou si dal
zavolať k sebe svoje deti a požiadal ich, aby nasledovali jeho príklad. Svoj
„duchovný testament“ im zanechal v dvoch bodoch: „Nevymeškajte
v nedeľu spievanú sv. omšu na slávu Najsvätejšej Trojice ako
poďakovanie za všetky milosti a dobrodenia, ktoré ste dostali počas týždňa.
Nikdy nevymeškajte sv. omšu ku cti Ducha Svätého v pondelok, aby ste si
vyprosili jeho požehnanie do nastávajúceho týždňa.“ Tieto slová
umierajúceho otca urobili na mladého kňaza Arnolda hlboký dojem. Duchovný závet
svojho otca zobral vážne.

Práve vďaka
modlitbe a rozjímaniu o tajomstve trojičnej lásky rástol aj jeho záujem o misie. Začal dokonca
aj povzbudzovať iných, aby sa modlili za misionárov. V dôsledku neustále
rastúceho záujmu o misie sa vo veku 36 rokov rozhodol zanechať svoje
postavenie učiteľa v Bocholte. Ešte mu nebolo jasné, ako sa to všetko vyvinie,
no predsa mal pocit, že musí niečo urobiť, aby dobre rozpoznal a aj rozvinul
svoju duchovnú a apoštolskú víziu. Z tejto doby jeho rozhodovania sa pochádza
nasledovná, veľmi výrečná epizóda. Ľudia, ktorí k nemu prišli na návštevu,
všimli si, že veľmi často a pozorne študuje obrovský atlas. P. Arnold takto
spoznával obrovské územia, nad ktorými ešte nezasvietilo svetlo viery.
A to spôsobovalo bolesť jeho srdcu.

Blížny

Gándhího nazývali v Indii „Mahatma“, čo znamenalo
„Veľká duša“. Získal nezávislosť svojej krajiny pomocou dvoch princípov – princípu
nenásilia a princípu sily pravdy. Pre svoje nenásilné protesty proti
nespravodlivosti a útlaku použil termín „satyagraha“, čo znamená „sila pravdy“.

Vďaka mužom a ženám ako bol Gándhí, ľudstvo
zisťuje, že sa nemôže rozvíjať vo svete, kde panuje násilie, a že iba vzájomný
rešpekt a láska k blížnemu môžu vytvoriť atmosféru mieru a solidarity.

Z tohto dôvodu Ježiš v podobenstve o milosrdnom
Samaritánovi (Lk 10, 25-37) neponúkol definíciu blížneho na základe rodinnej či
národnej príslušnosti, rasy, alebo náboženského vyznania. Išiel oveľa ďalej,
než určoval židovský zákon obmedzujúci kategóriu blížneho iba na členov Božieho
ľudu. Ježiš nám v podobenstve hovorí: „Si blížnym každého človeka
a máš milovať všetkých a slúžiť im!“.

Týmto spôsobom akoby skomplikoval náš pohodlný život,
pretože osamelý cestujúci z podobenstva, ktorého prepadli a nechali
polomŕtveho na ceste, má dnes tvár i meno. Môže to byť niekto z našej vlastnej
rodiny či komunity, farnosti či blízkeho okolia, a my si ho nevšímame. Môže to byť
narkoman, nezamestnaný človek, bezdomovec, migrant alebo starší človek. Sú to
milióny tvárí utečencov, podvyživených a chudobných detí vo svete. „Postaraj sa
o nich, a tak zmeníš svet a budeš žiť.“

Kedy
končí noc a začína deň

Starý
rabín sa raz pýtal svojich žiakov, podľa čoho sa dá presne rozoznať, kedy sa
končí noc a začína deň.

„Keď
už ľahko rozoznám psa od ovce.“

„Nie,“
povedal rabín.

„Keď
rozoznám datľovník od figovníka.“

„Nie,“
zopakoval rabín.

„Tak
teda kedy?“, naliehali žiaci.

Rabín
povedal: „Vtedy, keď pozrieš do tváre hocijakého človeka a spoznáš v ňom brata
alebo sestru. Dovtedy je v tvojom srdci noc.“

Farba nádeje

Viem, čo je v
tvojich očiach, len čo sa pozriem,

že si unavený z
neustáleho naháňania sa,

a pritom iba
prestupuješ na mieste.