Spiritualita Arnolda Janssena: NOVÉ PERSPEKTÍVY

Spiritualita Arnolda Janssena: NOVÉ PERSPEKTÍVY

„Nehovor svojmu blížnemu: ´Choď preč a (inokedy) príď!´ a ´Zajtra ti dám,´ keď máš naporúdzi (hneď)“ (Prís 3,28).

Podcast:

Keď mal P. Arnold 33 rokov, zomrel jeho otec Gerhard Janssen. Krátko pred smrťou si dal zavolať k sebe svoje deti a požiadal ich, aby nasledovali jeho príklad. Svoj „duchovný testament“ im zanechal v dvoch bodoch: „Nevymeškajte v nedeľu spievanú sv. omšu na slávu Najsvätejšej Trojice ako poďakovanie za všetky milosti a dobrodenia, ktoré ste dostali počas týždňa. Nikdy nevymeškajte sv. omšu ku cti Ducha Svätého v pondelok, aby ste si vyprosili jeho požehnanie do nastávajúceho týždňa.“ Tieto slová umierajúceho otca urobili na mladého kňaza Arnolda hlboký dojem. Duchovný závet svojho otca zobral vážne.

Práve vďaka modlitbe a rozjímaniu o tajomstve trojičnej lásky  rástol aj jeho záujem o misie. Začal dokonca aj povzbudzovať iných, aby sa modlili za misionárov. V dôsledku neustále rastúceho záujmu o misie sa vo veku 36 rokov rozhodol zanechať svoje postavenie učiteľa v Bocholte. Ešte mu nebolo jasné, ako sa to všetko vyvinie, no predsa mal pocit, že musí niečo urobiť, aby dobre rozpoznal a aj rozvinul svoju duchovnú a apoštolskú víziu. Z tejto doby jeho rozhodovania sa pochádza nasledovná, veľmi výrečná epizóda. Ľudia, ktorí k nemu prišli na návštevu, všimli si, že veľmi často a pozorne študuje obrovský atlas. P. Arnold takto spoznával obrovské územia, nad ktorými ešte nezasvietilo svetlo viery. A to spôsobovalo bolesť jeho srdcu.

Blížny

Gándhího nazývali v Indii „Mahatma“, čo znamenalo „Veľká duša“. Získal nezávislosť svojej krajiny pomocou dvoch princípov – princípu nenásilia a princípu sily pravdy. Pre svoje nenásilné protesty proti nespravodlivosti a útlaku použil termín „satyagraha“, čo znamená „sila pravdy“.

Vďaka mužom a ženám ako bol Gándhí, ľudstvo zisťuje, že sa nemôže rozvíjať vo svete, kde panuje násilie, a že iba vzájomný rešpekt a láska k blížnemu môžu vytvoriť atmosféru mieru a solidarity.  

Z tohto dôvodu Ježiš v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 25-37) neponúkol definíciu blížneho na základe rodinnej či národnej príslušnosti, rasy, alebo náboženského vyznania. Išiel oveľa ďalej, než určoval židovský zákon obmedzujúci kategóriu blížneho iba na členov Božieho ľudu. Ježiš nám v podobenstve hovorí: „Si blížnym každého človeka a máš milovať všetkých a slúžiť im!“.

Týmto spôsobom akoby skomplikoval náš pohodlný život, pretože osamelý cestujúci z podobenstva, ktorého prepadli a nechali polomŕtveho na ceste, má dnes tvár i meno. Môže to byť niekto z našej vlastnej rodiny či komunity, farnosti či blízkeho okolia, a my si ho nevšímame. Môže to byť narkoman, nezamestnaný človek, bezdomovec, migrant alebo starší človek. Sú to milióny tvárí utečencov, podvyživených a chudobných detí vo svete. „Postaraj sa o nich, a tak zmeníš svet a budeš žiť.“

Kedy končí noc a začína deň

Starý rabín sa raz pýtal svojich žiakov, podľa čoho sa dá presne rozoznať, kedy sa končí noc a začína deň.

„Keď už ľahko rozoznám psa od ovce.“

„Nie,“ povedal rabín.

„Keď rozoznám datľovník od figovníka.“

„Nie,“ zopakoval rabín.

„Tak teda kedy?“, naliehali žiaci.

Rabín povedal: „Vtedy, keď pozrieš do tváre hocijakého človeka a spoznáš v ňom brata alebo sestru. Dovtedy je v tvojom srdci noc.“

Farba nádeje

Viem, čo je v tvojich očiach, len čo sa pozriem,

že si unavený z neustáleho naháňania sa,

a pritom iba prestupuješ na mieste.

Viem, že sa dajú otvoriť okná a vyvetrať;

záleží to len na tebe, ale stojí to zato.

Vedieť, že sa môže chcieť to, čo sa môže,

zanechať obavy, vyhodiť ich von,

pomaľovať si tvár farbou nádeje

a srdcom sa dotýkať budúcnosti.

Lepšie je zablúdiť, než sa vôbec nevydať na cestu;

je lepšie sklamať sa, než nikdy nič nezačať,

aj keď je jasné, že začínanie nie je ľahké.

Viem, že sa dá dosiahnuť aj nemožné, 

že smútok jedného dňa zmizne 

a že sa život mení a raz premení.

Budeš cítiť ako duša lieta,

opäť budeš spievať;

je lepšie sám žiariť,

než iba hľadieť do Slnka.

Vedieť, že sa môže

chcieť to, čo sa môže,

zanechať obavy, vyhodiť ich von,

pomaľovať si tvár farbou nádeje

a srdcom sa dotýkať budúcnosti.

Diego Torres





Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom. (Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)