Spiritualita Arnolda Janssena: NOVÉ PERSPEKTÍVY
„Nehovor svojmu blížnemu: ´Choď preč a (inokedy) príď!´ a ´Zajtra ti dám,´ keď máš naporúdzi (hneď)“ (Prís 3,28).
Podcast:
Keď mal P. Arnold 33 rokov, zomrel jeho otec Gerhard Janssen. Krátko pred smrťou si dal zavolať k sebe svoje deti a požiadal ich, aby nasledovali jeho príklad. Svoj „duchovný testament“ im zanechal v dvoch bodoch: „Nevymeškajte v nedeľu spievanú sv. omšu na slávu Najsvätejšej Trojice ako poďakovanie za všetky milosti a dobrodenia, ktoré ste dostali počas týždňa. Nikdy nevymeškajte sv. omšu ku cti Ducha Svätého v pondelok, aby ste si vyprosili jeho požehnanie do nastávajúceho týždňa.“ Tieto slová umierajúceho otca urobili na mladého kňaza Arnolda hlboký dojem. Duchovný závet svojho otca zobral vážne.
Práve vďaka modlitbe a rozjímaniu o tajomstve trojičnej lásky rástol aj jeho záujem o misie. Začal dokonca aj povzbudzovať iných, aby sa modlili za misionárov. V dôsledku neustále rastúceho záujmu o misie sa vo veku 36 rokov rozhodol zanechať svoje postavenie učiteľa v Bocholte. Ešte mu nebolo jasné, ako sa to všetko vyvinie, no predsa mal pocit, že musí niečo urobiť, aby dobre rozpoznal a aj rozvinul svoju duchovnú a apoštolskú víziu. Z tejto doby jeho rozhodovania sa pochádza nasledovná, veľmi výrečná epizóda. Ľudia, ktorí k nemu prišli na návštevu, všimli si, že veľmi často a pozorne študuje obrovský atlas. P. Arnold takto spoznával obrovské územia, nad ktorými ešte nezasvietilo svetlo viery. A to spôsobovalo bolesť jeho srdcu.
Blížny
Gándhího nazývali v Indii „Mahatma“, čo znamenalo „Veľká duša“. Získal nezávislosť svojej krajiny pomocou dvoch princípov – princípu nenásilia a princípu sily pravdy. Pre svoje nenásilné protesty proti nespravodlivosti a útlaku použil termín „satyagraha“, čo znamená „sila pravdy“.
Vďaka mužom a ženám ako bol Gándhí, ľudstvo zisťuje, že sa nemôže rozvíjať vo svete, kde panuje násilie, a že iba vzájomný rešpekt a láska k blížnemu môžu vytvoriť atmosféru mieru a solidarity.
Z tohto dôvodu Ježiš v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 25-37) neponúkol definíciu blížneho na základe rodinnej či národnej príslušnosti, rasy, alebo náboženského vyznania. Išiel oveľa ďalej, než určoval židovský zákon obmedzujúci kategóriu blížneho iba na členov Božieho ľudu. Ježiš nám v podobenstve hovorí: „Si blížnym každého človeka a máš milovať všetkých a slúžiť im!“.
Týmto spôsobom akoby skomplikoval náš pohodlný život, pretože osamelý cestujúci z podobenstva, ktorého prepadli a nechali polomŕtveho na ceste, má dnes tvár i meno. Môže to byť niekto z našej vlastnej rodiny či komunity, farnosti či blízkeho okolia, a my si ho nevšímame. Môže to byť narkoman, nezamestnaný človek, bezdomovec, migrant alebo starší človek. Sú to milióny tvárí utečencov, podvyživených a chudobných detí vo svete. „Postaraj sa o nich, a tak zmeníš svet a budeš žiť.“
Kedy končí noc a začína deň
Starý rabín sa raz pýtal svojich žiakov, podľa čoho sa dá presne rozoznať, kedy sa končí noc a začína deň.
„Keď už ľahko rozoznám psa od ovce.“
„Nie,“ povedal rabín.
„Keď rozoznám datľovník od figovníka.“
„Nie,“ zopakoval rabín.
„Tak teda kedy?“, naliehali žiaci.
Rabín povedal: „Vtedy, keď pozrieš do tváre hocijakého človeka a spoznáš v ňom brata alebo sestru. Dovtedy je v tvojom srdci noc.“
Farba nádeje
Viem, čo je v tvojich očiach, len čo sa pozriem,
že si unavený z neustáleho naháňania sa,
a pritom iba prestupuješ na mieste.
Viem, že sa dajú otvoriť okná a vyvetrať;
záleží to len na tebe, ale stojí to zato.
Vedieť, že sa môže chcieť to, čo sa môže,
zanechať obavy, vyhodiť ich von,
pomaľovať si tvár farbou nádeje
a srdcom sa dotýkať budúcnosti.
Lepšie je zablúdiť, než sa vôbec nevydať na cestu;
je lepšie sklamať sa, než nikdy nič nezačať,
aj keď je jasné, že začínanie nie je ľahké.
Viem, že sa dá dosiahnuť aj nemožné,
že smútok jedného dňa zmizne
a že sa život mení a raz premení.
Budeš cítiť ako duša lieta,
opäť budeš spievať;
je lepšie sám žiariť,
než iba hľadieť do Slnka.
Vedieť, že sa môže
chcieť to, čo sa môže,
zanechať obavy, vyhodiť ich von,
pomaľovať si tvár farbou nádeje
a srdcom sa dotýkať budúcnosti.
Diego Torres
Tweet
