SPIRITUALITA ARNOLDA JANSSENA: PROFESOR

„Niektorý učiteľ je zbehlý a vyučuje
mnohých, ale sebe vie málo osožiť. Múdry učiteľ vie poučiť mnohých, aj sám sebe
osoží“
(Sir 37,21-22).

Mladého
kňaza Arnolda biskup pridelil na strednú školu v Bocholte, kde bude dvanásť
rokov vyučovať matematiku a prírodné vedy. Zachovali sa niektoré svedectvá
jeho študentov: „Rektor Janssen bol modliacim sa mužom. Nebol však veľmi
spoločenský a prístupný.“ Ďalší študent si neskôr spomenul: „Vedeli sme,
že trávieval noci v modlitbe. A keď sa raz stalo, že počas hodiny francúzštiny
zaspal, začalo sa v triede šuškať: “Včera v
noci Janssen nešiel spať.“ Stále nám
opakoval: ‚Modlite sa, stále sa modlite!‘ Vídali ho, ako sa modlieval pobožnosť
Krížovej cesty dvakrát denne. Myslím, že tu sa zrodil jeho apoštolský duch“. Jeho
kňazská horlivosť ho viedla k tomu, že sa vo farnosti zapájal aj do pastoračnej
služby, najmä cez víkendy. Navštevoval 
chorých, slávil sv. omšu vo väzení a bol vždy k dispozícii ľuďom. Avšak
jeho odhodlanie a záujem o vyučovanie bolo také veľké, že sa zdalo, že profesor
Janssen zostane po celý život profesorom. On si však aj sám kládol otázku: „Mám
zostať profesorom? Nebolo by lepšie pracovať tam, kde môžem urobiť viac dobra?
Biskup mi na to odpovedal: ´Všetko je v rukách Božej prozreteľnosti.´ To mi
stačilo. Neskôr, keď som založil misijný dom, presvedčil som sa, že som bol na
tom správnom mieste a že ma Boh takto pripravoval na moju novú úlohu.“

Náboženský
a morálny postoj

Louis
Evely raz dosť výstižným a šokujúcim spôsobom povedal: „Existujú dve
náboženstvá: falošné, založené na tom, čo my robíme pre Boha; a pravé, založené
na tom, čo Boh pre nás urobil a stále robí.“ Ide tu o dva rôzne postoje
kresťanskej spirituality a života samotného, ktoré by sa mali navzájom dopĺňať.
Jeden postoj môžeme nazvať morálny a druhý náboženský.

Náboženský
postoj vyjadruje taký vzťah medzi Bohom a človekom, kde všetko začína „od
Boha”. Boh je tu hlavným aktérom, a človek je tým, koho Boh pozýva k dialógu a
dáva mu úlohu pokračovať v jeho poslaní vo svete.

Morálny
postoj sa zameriava skôr na to, čo „my máme robiť”. Je to zoznam záväzkov voči
Bohu, voči ostatným, voči nám samým. Motivácie, prečo to máme robiť, môžu byť
pritom rôzne: pretože sa chceme páčiť Bohu, chceme plniť jeho vôľu, alebo sa to
tak patrí, v mene ľudskej dôstojnosti… atď.

Preto
existujú aj dva možné pohľady na životnú skutočnosť: náboženský a morálny. Pre
tých, ktorí majú náboženskú víziu života a sveta, všetko sa stáva „dobrou
zvesťou, evanjeliom“. „Boh nás zachraňuje, pretože nás miluje.“ A svet a život
sú jeho darom. V náboženskom pohľade ma posväcuje láska, ktorou ma Boh miluje.

Naopak, v
morálnom pohľade ma zas posväcuje moja láska k Bohu. Kresťanská morálka je
však náboženská morálka; je časťou toho, kým „je Boh sám o sebe”, a nie je len
tým, čo nám Boh prikazuje. Napríklad hlavný motív môjho odpustenia druhému by
nemalo byť to, že to Boh prikazuje, lež to, že si uvedomím, že Boh je Bohom
odpúšťania a milosrdenstva a že jedinou formou, ako ho milovať a nasledovať, je
byť ako on, odpúšťať.“ Preto nám Pán Ježiš hovorí: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36).

Život

Profesor filozofie sa na začiatku postavil pred katedru a zo svojej tašky vytiahol list bieleho papiera. V jeho strede bola jedna malá, čierna atramentová škvrna. List papiera držal pred sebou, aby ho študenti videli a spýtal sa ich: „Čo vidíte?“ „Atramentovú škvrnu,“ odpovedal
jeden z nich. „Správne,“ potvrdil profesor. Potom pokračoval. „Takíto sme my
ľudia. Všímame si iba škvrny, dokonca aj tie veľmi maličké, a prehliadame veľký
biely list papiera. Tým bielym papierom je sám život, a my máme príležitosť
napísať naň veľký príbeh lásky.

Modlitba
učiteľa

Pane, ty si učiteľ.

Odpusť mi, že aj ja vyučujem,

že nosím meno učiteľ,

ktoré si aj ty nosil tu na zemi. 

Urob ma vytrvalým v horlivosti a

spoločníkom rozčarovaných.

Nech sa ma nedotkne nechápavosť

a nech ma neznepokojuje zábudlivosť tých,

ktorých učím.

Dopraj, aby sa jedno z mojich detí

stalo mojím dokonalým veršom a

mohol som ti tak zanechať

najkrajšiu melódiu,

keď už moje pery prestanú spievať.

Daj mi jednoduchosť a hĺbku.

Zbav ma komplikovanosti a

otrepaných fráz pri dennom vyučovaní.

A nakoniec dopraj,

aby mi svetlo v obrazoch Velázqueza pripomínalo,

že vyučovať a milovať na zemi znamená

v posledný deň ako Longinus[1]

otvoriť kopijou bok plný vrúcnej lásky. 

Gabriela
Mistral

[1] Velázquez bol španielsky maliar. Namaľoval aj obraz trpiaceho Krista na kríži (link: https://www.museodelprado.es/coleccion/obra-de-arte/cristo-crucificado/72cbb57e-f622-4531-9b25-27ff0a9559d7). Longinus bol rímsky stotník, ktorý kopijou prebodol Pánov bok, z ktorého vyšli krv a voda.