SPIRITUALITA ARNOLDA JANSSENA: PROFESOR

„Niektorý učiteľ je zbehlý a vyučuje mnohých, ale sebe vie málo osožiť. Múdry učiteľ vie poučiť mnohých, aj sám sebe osoží“ (Sir 37,21-22).

Mladého kňaza Arnolda biskup pridelil na strednú školu v Bocholte, kde bude dvanásť rokov vyučovať matematiku a prírodné vedy. Zachovali sa niektoré svedectvá jeho študentov: „Rektor Janssen bol modliacim sa mužom. Nebol však veľmi spoločenský a prístupný.“ Ďalší študent si neskôr spomenul: „Vedeli sme, že trávieval noci v modlitbe. A keď sa raz stalo, že počas hodiny francúzštiny zaspal, začalo sa v triede šuškať: Včera v noci Janssen nešiel spať. Stále nám opakoval: ‚Modlite sa, stále sa modlite!‘ Vídali ho, ako sa modlieval pobožnosť Krížovej cesty dvakrát denne. Myslím, že tu sa zrodil jeho apoštolský duch“. Jeho kňazská horlivosť ho viedla k tomu, že sa vo farnosti zapájal aj do pastoračnej služby, najmä cez víkendy. Navštevoval  chorých, slávil sv. omšu vo väzení a bol vždy k dispozícii ľuďom. Avšak jeho odhodlanie a záujem o vyučovanie bolo také veľké, že sa zdalo, že profesor Janssen zostane po celý život profesorom. On si však aj sám kládol otázku: „Mám zostať profesorom? Nebolo by lepšie pracovať tam, kde môžem urobiť viac dobra? Biskup mi na to odpovedal: ´Všetko je v rukách Božej prozreteľnosti.´ To mi stačilo. Neskôr, keď som založil misijný dom, presvedčil som sa, že som bol na tom správnom mieste a že ma Boh takto pripravoval na moju novú úlohu.“

P. Janssen ako učiteľ v Bocholte.

Náboženský a morálny postoj

Louis Evely raz dosť výstižným a šokujúcim spôsobom povedal: „Existujú dve náboženstvá: falošné, založené na tom, čo my robíme pre Boha; a pravé, založené na tom, čo Boh pre nás urobil a stále robí.“ Ide tu o dva rôzne postoje kresťanskej spirituality a života samotného, ktoré by sa mali navzájom dopĺňať. Jeden postoj môžeme nazvať morálny a druhý náboženský.

Náboženský postoj vyjadruje taký vzťah medzi Bohom a človekom, kde všetko začína „od Boha”. Boh je tu hlavným aktérom, a človek je tým, koho Boh pozýva k dialógu a dáva mu úlohu pokračovať v jeho poslaní vo svete.

Morálny postoj sa zameriava skôr na to, čo „my máme robiť”. Je to zoznam záväzkov voči Bohu, voči ostatným, voči nám samým. Motivácie, prečo to máme robiť, môžu byť pritom rôzne: pretože sa chceme páčiť Bohu, chceme plniť jeho vôľu, alebo sa to tak patrí, v mene ľudskej dôstojnosti… atď.

Preto existujú aj dva možné pohľady na životnú skutočnosť: náboženský a morálny. Pre tých, ktorí majú náboženskú víziu života a sveta, všetko sa stáva „dobrou zvesťou, evanjeliom“. „Boh nás zachraňuje, pretože nás miluje.“ A svet a život sú jeho darom. V náboženskom pohľade ma posväcuje láska, ktorou ma Boh miluje.

Naopak, v morálnom pohľade ma zas posväcuje moja láska k Bohu. Kresťanská morálka je však náboženská morálka; je časťou toho, kým „je Boh sám o sebe”, a nie je len tým, čo nám Boh prikazuje. Napríklad hlavný motív môjho odpustenia druhému by nemalo byť to, že to Boh prikazuje, lež to, že si uvedomím, že Boh je Bohom odpúšťania a milosrdenstva a že jedinou formou, ako ho milovať a nasledovať, je byť ako on, odpúšťať.“ Preto nám Pán Ježiš hovorí: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36).

Život

Profesor filozofie sa na začiatku postavil pred katedru a zo svojej tašky vytiahol list bieleho papiera. V jeho strede bola jedna malá, čierna atramentová škvrna. List papiera držal pred sebou, aby ho študenti videli a spýtal sa ich: „Čo vidíte?“ „Atramentovú škvrnu,“ odpovedal jeden z nich. „Správne,“ potvrdil profesor. Potom pokračoval. „Takíto sme my ľudia. Všímame si iba škvrny, dokonca aj tie veľmi maličké, a prehliadame veľký biely list papiera. Tým bielym papierom je sám život, a my máme príležitosť napísať naň veľký príbeh lásky.

Modlitba učiteľa

Velázqueza : Cristo crucificado

Pane, ty si učiteľ.

Odpusť mi, že aj ja vyučujem,

že nosím meno učiteľ,

ktoré si aj ty nosil tu na zemi. 

Urob ma vytrvalým v horlivosti a

spoločníkom rozčarovaných.

Nech sa ma nedotkne nechápavosť

a nech ma neznepokojuje zábudlivosť tých,

ktorých učím.

Dopraj, aby sa jedno z mojich detí

stalo mojím dokonalým veršom a

mohol som ti tak zanechať

najkrajšiu melódiu,

keď už moje pery prestanú spievať.

Daj mi jednoduchosť a hĺbku.

Zbav ma komplikovanosti a

otrepaných fráz pri dennom vyučovaní.

A nakoniec dopraj,

aby mi svetlo v obrazoch Velázqueza pripomínalo,

že vyučovať a milovať na zemi znamená

v posledný deň ako Longinus[1]

otvoriť kopijou bok plný vrúcnej lásky. 

Gabriela Mistral


[1] Velázquez bol španielsky maliar. Namaľoval aj obraz trpiaceho Krista na kríži (link: https://www.museodelprado.es/coleccion/obra-de-arte/cristo-crucificado/72cbb57e-f622-4531-9b25-27ff0a9559d7). Longinus bol rímsky stotník, ktorý kopijou prebodol Pánov bok, z ktorého vyšli krv a voda.





Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom. (Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie