„V modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky!“ (Kol 4,2).
Podcast:
P. Arnolda môžeme považovať za horlivého mariánskeho ctiteľa. Jednou z foriem úcty voči Matke Božej bola aj modlitba posvätného ruženca, ktorú sa naučil už v detstve od svojich rodičov. Arnoldov rodný brat Viliam, ktorý sa neskôr stal kapucínom a prijal meno Jupiter, rozpráva o ich otcovi: „Náš otec bol silák, mocný chlap. Na ceste do Nijmegenu prenocúval v hostinci Tonessen v Hómene, na dve hodiny cesty od Nijmegenu. Domáca pani bola asi rovnakého veku ako otec. Neskoršie mi rozprávala: ,Viliam, máš zbožného otca, ktorý sa statočne lopotil. Keď bol ešte slobodný a u nás prenocúval, dom bol zvyčajne plný furmanov, ktorí sa večer zabávali pri kartách a tanci. Vtedy Gerhard Janssen, tvoj otec, šiel do svojej izby a modlil sa ruženec.‘“
P. Arnold sa ruženec nielen modlieval, ale povzbudzoval k tejto modlitbe aj iných. Napríklad: Tí, ktorí vstúpili do Apoštolátu modlitby, mali sa zaviazať aj k dennej modlitbe ruženca. Pre odberateľov jeho časopisu napísal aj špeciálnu brožúrku len o ruženci a zavádzal tzv. „živý ruženec“, známy aj u nás pod názvom „ružencová ruža“. Je to forma, keď sa 15 alebo 20 ľudí denne modlí jeden desiatok ruženca.
Pri kostoloch v Steyli a Sv. Gabrieli zriadil ružencové bratstvá. Keď do Steylu prichádzali veľké počty ľudí na duchovné cvičenia, zvykol dať každému na pamiatku ružence. Istý účastník spomína: „Zúčastnil som sa na duchovných cvičeniach v Steyli. Každý účastník – a bolo nás vtedy iste vyše dvesto – v záverečný deň pri raňajkách našiel na svojom mieste tucet ružencov ako dar. Ochotne som si ich vzal. Ale z obchodného hľadiska som to nevedel pochopiť.“
Páter Gier, Arnoldov druhý nástupca v úrade generálneho superiora, o ňom povedal: „Nebude ľahké nájsť človeka, ktorý by vo svojom živote rozdal toľko ružencov ako Arnold Janssen.“
Misijný ruženec
Pápež Pius XII. nazval ruženec súhrnom celého evanjelia. Sv. Ján Pavol II. sa zas vyznáva: „Ruženec ma sprevádzal vo chvíľach radosti aj vo chvíľach skúšok. Jemu som zveril množstvo starostí, v ňom som vždy našiel posilu… Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba. Je to nádherná modlitba! Koľko milostí som dostal za tie roky od Preblahoslavenej Panny prostredníctvom ruženca… Ruženec nás tajomným spôsobom stavia po boku Márie… To jej umožňuje formovať nás všetkých…, až kým v nás Kristus nie je úplne stvárnený (porov. Gal 4, 19)“ (RVM 2, 15).
Misijný ruženec je modlitba ruženca obetovaná za požehnanie misijnej činnosti na celom svete, ktorý má päť svetadielov; toľko, koľko má ruženec desiatkov. Každý z desiatkov ruženca je inej farby.
Zrnká zelenej farby symbolizujú Afriku, jej prírodu s pralesmi. V Afrike Cirkev rastie, ale africké národy trpia biedou, hladom, suchom, vojnami medzi kmeňmi, rôznymi chorobami.
Červená farba predstavuje Ameriku, konkrétne symbolizuje farbu pleti indiánskych národov a tiež krv mnohých misionárov a mučeníkov, ktorí položili svoje životy za vieru a ohlasovanie radostnej zvesti evanjelia.
Biela farba symbolizuje Európu, konkrétne ľudí bielej pleti, ktorí žijú na „starom kontinente“. Aj keď z Európy kedysi vychádzali misionári do celého sveta, predsa sa veľa zmenilo. Mnohí kresťania strácajú vieru, nádej a žijú svoj konzumný život bez Boha.
Austrália a Oceánia má modrú farbu. Je to farba mora obklopujúceho asi desaťtisíc ostrovov tohto kontinentu. Tu žijú tiež milióny ľudí, ktorí ešte nepoznajú Ježiša, pretože nikto im o ňom nerozprával.
Zrnká pre Áziu sú žlté. Žltá farba symbolizuje farbu pleti obyvateľov tohto kontinentu, kde žije väčšina obyvateľstva celého sveta. No napriek tomu je tu Ježiš takmer nepoznaný.
Zmena na Filipínach
Väčšina obyvateľov Filipín v druhej polovici 20. storočia trpela chudobou a biedou, zatiaľ čo prezident Marcos a jeho manželka Imelda žili v luxuse. Do dnešného dňa si ľudia robia vtipy o topánkach Imeldy Marcosovej, ktorá ich mala tri tisícky párov; okrem toho 15 norkových kožuchov, tisíc kabeliek a 508 ozdobných županov. Ľudia chceli zvoliť nového prezidenta, Benigna Aquina. Bol však zavraždený pred očami svojej manželky a rodiny, keď vystúpil z lietadla, aby sa uchádzal o úrad v Manile. Po tejto brutálnej vražde sa jeho manželka Corazon Aquino – Cory – aktívne zapojila do protestov proti režimu Marcosa. Ľudia sa dožadovali, aby na prezidenta kandidovala Cory. Keď jej predložili milión podpisov, ktoré ju k tomu vyzývali, splnila želanie ľudí.
Po voľbách 7. februára 1986 sa prezident Markos vyhlásil víťazom volieb, prevzal kontrolu nad médiami a vyslal armádu, aby potlačila akékoľvek protesty. Dôvodom protestov boli totiž vážne podozrenia z manipulácii volieb. Kardinál Sin, arcibiskup Manily, vyzval na mierový protest a katolícky ľud vyšiel v húfoch. Modlili sa ruženec a spievali náboženské piesne, obkľúčení tankami a vojakmi. V kostoloch sa konali sväté omše a modlitbové vigílie. Tento modlitebný protest pokračoval takmer týždeň, keď sa vojaci nečakane vzdali, zložili zbrane a pripojili sa k pokojnému davu.
Prezident Marcos 26. februára 1986 utiekol z krajiny a celý národ vyšiel do ulíc. Modlitby vďakyvzdania a sväté omše sa konali z vďačnosti Bohu, keď nová prezidentka Cory Aquino urobila veľké zmeny a Filipíny sa stali slobodnou a demokratickou krajinou.
Ruženec matke
Venček zrnkový
s krížikom z dreva
jak v poľnej tráve kvieťa
nech za mňa vysloví
lásku, čo život neodvieva,
najdrahšia,
svätá.
Samotná večerami,
keď doznie hurhaj hlasov
a kútik ticha zve ťa,
zohrievaš dušu jeho krásou,
kríž bozkávajúc v teplom prianí,
najdrahšia moja,
svätá.
„Takí sme doráňaní
(to šeptáš bez náreku)
i silní s Tebou, Kriste,
nám rany Tvoje svietia,
Posila, Útočište,
Kráľ budúceho veku,
Baránok, Spása sveta.“
Tak prosieva jej tvár,
čo pobrázdila bieda
a žiara večnosti
zázračne vyrovnáva.
Nech techou pohostí
ťa malý dar môj, dar,
Kráľovnej našej sláva,
s ktorou sa deň tvoj stretá,
najdrahšia moja,
svätá.
Ján Haranta
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!