„Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život“ (Jn 10,27-28).
Podcast:
Neočakávaný rýchly nárast počtu obyvateľov misijného domu, hlboká spiritualita a misionárske nadšenie, aké vládlo v dome, priviedli postupne P. Arnolda k presvedčeniu, že by sa z tohto spoločenstva mala stať rehoľno-misijná spoločnosť. Trvalo to však desať rokov, kým k tomu definitívne prišlo. Z misijného seminára sa tak stáva rehoľná spoločnosť, pozostávajúca z kňazov a laických bratov, a bude sa nazývať Spoločnosť Božieho Slova (SVD – Societas Verbi Divini). Týmto menom chcel P. Arnold vyjadriť, že cieľom novovzniknutej rehoľno-misijnej spoločnosti bude šírenie Božieho slova, a to najmä medzi nekresťanmi. Zároveň chcel týmto menom aj dať najavo, že ide pritom o účasť na misii, na poslaní vteleného Božieho Slova, ktoré bolo „misionárom”, čiže bolo poslané Otcom. P. Arnold musel bojovať aj o to, aby rímske úrady odsúhlasili tento názov. Podľa ich návrhu by to mala byť Spoločnosť „Ctiteľov Božieho Slova“. P. Arnold však trval na svojom: My chceme byť „spoločníkmi Božieho Slova – socii Verbi Divini.“ Pápež Lev XIII. nakoniec s Arnoldovým návrhom súhlasil.
Aj súčasné Konštitúcie Spoločnosti Božieho Slova nám dávajú vtelené Božie Slovo za príklad, ktorý máme nasledovať a tak sa podieľať na jeho poslaní čiže misii. Z tohto dôvodu sa snažíme vžiť do situácie ľudí; hľadáme dialóg so všetkými a zvlášť uprednostňujeme chudobných a utláčaných. „Pri voľbe našich misionárskych činností dávame prednosť takým miestam, kde je núdza mimoriadne výrazná, kde niet iných, čo by hlásali evanjelium, a kde ľudia preukazujú zvláštnu ochotu prijať Božie slovo” (Konšt. 102,1). „Ako spoločenstvo bratov rozličných jazykov a národov stávame sa živým znamením jednoty a bohatej mnohotvárnosti Cirkvi.” (Prológ Konštitúcií SVD).
Späť do Galiley
Niet zasväteného života ani povolania k nemu bez skúsenosti, ktorou prešli aj proroci. Ide tu o skúsenosť „volania“. Boh si vyhliadne človeka a zavolá ho po mene, aby mu bol k dispozícii a dal sa do jeho služieb. Boh je ten, ktorý volá; je to jeho iniciatíva.
Skúsenosť tohto Božieho hlasu či Božieho volania má v zasvätenom živote veľmi dôležité miesto. Z vedomia „som povolaný” sa musia živiť sny, ideály a obete. K tomuto okamihu povolania sa treba vracať vo chvíľach temnoty a krízy. Inými slovami, ide o návrat k prvotnej láske, čiže k okamihu, keď aj mne Kristus adresoval výzvu „Poď a nasleduj ma!“
To bol aj prípad učeníkov, ktorým vzkriesený Pán prikázal opustiť Jeruzalem a ísť do Galiley, aby sa tam s ním stretli (Mt 28, 10). Galilea bola pre nich miestom ich povolania, miestom ich „prvej lásky“. Tam na miestach pri Genezaretskom jazere môžu znova obnoviť svoju prvotnú lásku, zakúsiť radosť z viery a nadšenie z povolania, a stať sa pripravenými na misiu, ktorú im chce Ježiš zveriť.
To isté platí aj o zasvätenom živote. Aj tu treba mať svoju „Galileu“, kam sa dá vrátiť. Inými slovami, skúsenosť povolania je niečo veľmi osobné.
Osobná skúsenosť s Pánom je pre zasvätenú osobu veľmi dôležitá najmä v čase krízy, aby sa mohla vrátiť do svojej „osobnej Galiley“. Potom bude môcť znova žiť svoje poslanie s radosťou, dôverou a veľkodušnou oddanosťou.
Zoznámte sa s pastierom
Istý slávny herec bavil hostí pri večeri na anglickom hrade recitovaním Shakespearových textov. V prestávke ponúkol hosťom, že môžu navrhnúť báseň alebo nejaký iný známy text a on ho umelecky prednesie. Na večeri bol aj istý kňaz. Ten sa umelca spýtal, či by vedel zarecitovať žalm 23. „Áno, áno, zarecitujem ho pod podmienkou, že vy to urobíte po mne.” Kňaz trochu s nevôľou – pretože nemal taký krásny hlas – predsa len súhlasil. Umelec začal recitovať žalm „Pán je môj pastier, nič mi nechýba …“. Keď skončil, všetci mu nadšene tlieskali. Potom prišiel rad na kňaza. Kňaz tiež predniesol žalm. Keď skončil, nenasledoval potlesk, lež takmer hrobové ticho. Ba v očiach niektorých sa objavili aj slzy. Jeden z poslucháčov sa potom herca spýtal, čo spôsobilo tento obrovský rozdiel. Herec mu odvetil: „Ja síce poznám slová žalmu, ale tento kňaz pozná pastiera.“
Námornícka pieseň
Všetci sme námorníci,
námorníci, ktorí vedia dobre navigovať.
Všetci sme kapitáni,
kapitáni morí.
Všetci sme kapitáni
a rozdiel medzi nami
je iba v lodiach,
na ktorých sa plavíme po mori.
Námorník, námorník,
námorník … kapitán,
čo pokorne naviguješ loďku
na morských vodách …,
nemaj strach z mora,
pretože poklad, ktorý hľadáme,
nie je v prístave,
lež na morskom dne.
León Felipe
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
