Spiritualita Arnolda Janssena: ŠTVRŤHODINOVÁ MODLITBA

„Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe“ (Ž 139,1-3).

Podcast:

P. Arnold si vybudoval vzťah k modlitbe už od malička. Vedel sa nielen modliť, ale viedol k modlitbe aj iných. Vo svojich spomienkach z r. 1906 píše, že zložil večernú modlitbu pre svoju rodinu a jeho súrodenci sa ju modlievali: „Z mojich siedmich súrodencov ju päť alebo šesť vedelo naspamäť a traja sa ju modlili aj vtedy, keď sa oženili či vydali.” Nevieme presne, či ju zložil ešte ako študent gymnázia v Gaesdonck, alebo už ako mladý kňaz. Zaujímavé je však to, že súčasťou tejto modlitby sú aj vzývania zamerané na rast v troch božských čnostiach, viere, nádeji a láske, ktoré neskôr nachádzame aj v tzv. štvrťhodinovej modlitbe. Modlili sa ju každú štvrťhodinu a jej znenie je nasledovné:

Bože, večná pravda,

veríme v teba.
Bože, naša sila a spása,

dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota,

milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta.

Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna,

aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Štvrťhodinovú modlitbu zaviedol P. Arnold do všetkých troch misijných spoločností, ktoré založil. On sám sa ju modlil každú štvrťhodinu. Prerušil prácu, napr. diktovanie listov, sňal si z hlavy solideo a modlil sa so svojím sekretárom. Bol to výraz jeho snahy zotrvávať v stálom spojení s Bohom, alebo „kráčať v Božej prítomnosti“ ako to uviedol vo svojich prvých pravidlách, citujúc sv. Benedikta.

V misijnom dome SSpS v Steyli sa zachovali veľké mechanické hodiny odbíjajúce každú štvrťhodinu. Tenké lanká vedú z nich na každú chodbu, kde sú pripojené k malému zvonu, ktorý odbíjaním pripomína čas na modlitbu. Takto takmer všetci v dome môžu počuť hlas zvonu, pozývajúceho k modlitbe.

Neustála modlitba

Ježiš nás pozýva k neustálej modlitbe. Rastieme tak vo svätosti a v jednote s Bohom, za ktorú sa Ježiš modlil: „Aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno“ (Jn 17, 21).

Pápež František píše: „Svätec je človek s modliacim sa duchom, ktorý potrebuje komunikovať s Bohom, a uprostred svojich námah a svojho sebadarovania dychtí po Bohu… Svätý Ján z Kríža odporúčal ‚snažiť sa vždy kráčať v Božej prítomnosti…, tak ako to umožňuje vykonávaná činnosť‘. V pozadí toho je túžba po Bohu, ktorá sa nijako nesmie prestať prejavovať v našom každodennom živote: ‚Snaž sa byť vytrvalý v modlitbe, a neprestaň ani uprostred telesných úkonov. Či už ješ, piješ, hovoríš s druhými, alebo robíš akúkoľvek vec, vždy túž po Bohu a na neho upriamuj svoje srdce.‘

Pre každého učeníka je nevyhnutné byť s Majstrom, počúvať ho, učiť sa od neho, stále sa učiť… Preto sa odvážim spýtať: Sú chvíle, keď sa postavíš do jeho prítomnosti v tichu, keď zostávaš s ním bez náhlenia, a necháš ho, aby sa na teba díval? Necháš, aby jeho oheň zapálil tvoje srdce? Ak mu nedovolíš, aby v ňom živil teplo jeho lásky a nežnosti, nebudeš mať oheň, a potom ako budeš môcť svojím svedectvom a slovami zapáliť srdce druhých? A ak sa pred tvárou Krista nedokážeš nechať uzdraviť a premeniť, tak prenikni do jeho vnútra, vojdi do jeho rán, pretože v nich má svoje sídlo Božie milosrdenstvo.

‚Ruský pútnik‘, ktorý kráčal v neustálej modlitbe (stálym opakovaním zbožného vzdychu: Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym), hovorí, že táto modlitba ho neodlučovala od vonkajšej skutočnosti:‚Keď som sa stretával s ľuďmi, zdalo sa mi, že boli všetci príjemní, ako by boli mojou vlastnou rodinou… A toto svetlo som cítil nielen vnútri mojej duše, ale aj vonkajší svet sa mi zdal nádherný a očarujúci.’“

Gaudete et Exultate, 147 – 152

Život v prítomnosti

Rozpráva sa, že za jedným indickým mudrcom prišiel návštevník a spýtal sa ho, v čom spočíva tajomstvo jeho pokojného a vyrovnaného života.

Pustovník odpovedal: „Keď pracujem, pracujem. Keď jem, jem. Keď odpočívam, odpočívam.“

Návštevník ho netrpezlivo prerušil a hovorí: „Dobre, dobre, to isté robím aj ja. Ale v čom spočíva to tajomstvo?“

Pustovník odpovedal: „Omyl, vy to nerobíte! Vy, keď jete, rozmýšľate nad tým, čo budete robiť. Keď robíte, myslíte na odpočinok. A keď odpočívate, v mysli už zase pracujete!“

Je stále prítomná tvoja láska

Je stále prítomná tvoja láska,

radostne spievame o tvojej sláve.

/: Nech pieseň zazvoní v každej chvíli,

Teba chválim, Pane môj, ako najlepšie viem. :/

 M. Juhasová, JUŽANIA





Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom. (Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie