Podcast:
„Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok“ (1Kor 12,7).
Možno to niekoho prekvapí, ale P. Arnolda, ktorý nikdy neopustil európsky kontinent, možno považovať aj za model pre univerzálne misijné poslanie Cirkvi. Celý jeho život sa odohrával v geograficky relatívne malom priestore, no „vnútorný životný priestor“, čiže jeho vnútorný svet, bol taký obrovský, že obopínal všetky kontinenty. Vo veku 37 rokov, so srdcom otvoreným pre misijné potreby celého sveta, sa cítil už starý na to, aby odišiel ako misionár do vzdialených krajín. Keď však v danej situácii pochopil, že misijné povolanie sa neuskutočňuje iba v „ďalekých misijných krajinách“, ale že aj z rodnej vlasti sa dá organizovať a napomáhať evanjelizácia celého sveta, spoznal v tom Božiu vôľu a celý sa do toho vložil. Neodradila ho pritom ani nepriaznivá politická situácia v jeho vlasti, ktorá nedovoľovala zakladanie akýchkoľvek nových cirkevných inštitúcií. Politika vtedajšej doby v Nemecku „zatvárala hranice“; jemu to naopak otvorilo nové obzory. Tak pomohol aj svojim nasledovníkom, aby boli otvorení pre univerzálne poslanie Cirkvi – ohlasovanie evanjelia po celom svete. Misionári Spoločnosti Božieho Slova v súčasnosti pôsobia na všetkých kontinentoch, celkovo v 78 krajinách sveta (2021), z toho v 23 krajinách Európy.
P. Arnolda vnútorne povzbudzovali aj slová sv. Pavla: „(Kristus) zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“ (2Kor 5,15). Podobne aj on chcel dať svoj život „za všetkých“ a tak sa pripodobniť svojmu Pánovi. O mnoho rokov neskôr jedna účastníčka pobožnosti krížovej cesty, ktorú v Bocholte viedol vtedy ešte len mladý kňaz Arnold, vyjadrila sa o ňom nasledovne: „Zdalo sa, že aj on nasleduje svojho trpiaceho Spasiteľa.“
Bohatí a chudobní
Pápež František vidí najväčší morálny problém súčasnej doby v skutočnosti, že chudoba sa považuje za nevyhnutný, „vedľajší produkt“ ekonomiky. Súčasný trhový systém sa zakladá na princípe, že čím viac stúpa blahobyt, tým viac sa ujde aj chudobným. Podľa pápeža Františka však toto nefunguje, lebo bohatí sa s prebytkom nedelia s chudobnými, lež svoje bohatstvo akumulujú. Nefunguje tu princíp solidarity. V podstate tu pápež František kritizuje príliš jednostranné a technokratické vnímanie trhového mechanizmu, ktorý prestáva byť prostriedkom a stáva sa cieľom, modlou. (Tomáš Jendruch)
Je vhodné si pripomenúť, čo povedal pápež sv. Ján Pavol II.: „Storočie a tisícročie, ktoré sa začínajú, budú ešte musieť vidieť – a je žiadúce, aby to videli čo najdôraznejšie –, aký stupeň úsilia vie dosiahnuť láska k najchudobnejším. Ak sme vyšli naozaj zo sústredeného rozjímania o Kristovi, budeme ho musieť vidieť predovšetkým v tvárach tých, s ktorými sa on chcel stotožniť: ‚Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť…‘ (Mt 25,35-36). Keď sa držíme evanjeliových slov, ktoré sa nedajú nerozumieť, potom je Kristus zvláštnym spôsobom prítomný v chudobných, čo Cirkvi ukladá prednostne sa rozhodnúť práve pre nich“ (NMI 49).
Sv. Bazil už v 4. storočí povedal: „Je to chlieb hladného, ktorý u teba plesnivie; oblečenie nahého, ktoré máš pod zámkom; čižma bosého, ktorú ty nenosíš, ale ju máš; peniaz chudobného, ktorý máš zakopaný.“
Pápežovi Františkovi ktosi vyčítal, že svetový deň chudobných slávi aj obedom s ľuďmi v núdzi. Jeho slová sú vhodnou odpoveďou na túto výčitku: „Prežívanie viery v kontakte s núdznymi je dôležité pre nás všetkých. Nie je to sociologická voľba, ani móda pontifikátu; je to teologická požiadavka. Znamená to uznať, že sme žobrákmi po spáse, bratmi a sestrami všetkých, ale zvlášť chudobných, osobitne milovaných Pánom.“
Jednota v rozmanitosti
V jednej legende z Indie sa rozpráva o tom, že raz začali farby medzi sebou súťažiť. Každá z nich chcela byť tou najdôležitejšou. Zelená povedala, že je farbou života, nádeje a prírody. Modrá sa pýšila tým, že je farbou vody a oblohy, mora a mieru. Žltá tvrdila, že je farbou radosti, slnka a vitality. Oranžová vôbec nepochybovala o tom, že práve ona je farbou zdravia, vitamínov a životnej sily, veď si stačí len pomyslieť na pomaranče, mandarínky, mango, papáju či mrkvu. Červená vyzdvihla ako svoje prednosti odvahu, vášeň a oheň. A purpurová tvrdila, že je farbou šľachty a moci. Fialová sa predstavila ako farba ticha, reflexie, hlbokého myslenia a modlitby.
Dážď, ktorý sledoval tento spor, rozhodol sa zasiahnuť s plnou silou. Farby sa mu chceli brániť a preto sa pritúlili ku sebe natoľko, že sa zlúčili do jednej. Keď však prestalo pršať a dážď stratil svoju moc, farby sa uvoľnili a vznikla dúha: Každá z farieb ukázala svoju skutočnú krásu presne v kontraste so susednou farbou.
Dar
„Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince“(Mk 12,42).
Sú ľudia, ktorí dávajú veľa peňazí
na podporu sociálnych projektov.
Sú ľudia, ktorí strávia veľa času v modlitbe na kolenách.
Sú ľudia, ktorí chodia po celom svete, aby pomáhali chudobným.
Ja, Pane, nerobím nič mimoriadne.
Nemám veľa, s čím by som sa mohol podeliť.
Ani sa až tak veľa nemodlím,
a moja situácia mi nedovoľuje cestovať po svete
a tak pomáhať núdznym.
Ale, Pane, viem, že to, čo si ty ceníš,
nie je dávať veľa, lež dávať z celého srdca;
nie je strávenie veľa času na kolenách,
lež modliť sa s dôverou, a potom ísť ku druhým a povedať im:
Pozrite sa. To, čo mám, nie je toho veľa,
ale obetujem to z celého srdca.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
