Spiritualita Arnolda Janssena: VĎAČNOSŤ ZA BOŽIE DOBRODENIA

„Buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva“ (Kol 3,15-16).

Podcast:

Pri príležitosti 25 rokov od založenia misie v Číne sa P. Arnold prihovoril svojim misionárom zaujímavým listom. Jeho obsah bysa dal vystihnúť slovami: Za všetko neustále vzdávajte vďaky!

„Milovaní a dôstojní spolubratia! 18. januára 1907 to bude 25 rokov odvtedy, ako biskup von Anzer slávil svoju prvú svätú omšu v dedine Puoli, ktorá bola centrom našej čínskej misie v priebehu prvého desaťročia a ktorá v tom čase nebola ničím iným než malou vidieckou osadou. Budova, v ktorej sa slávila sv. omša, slúžila predtým ako prístrešie pre zvieratá. Dnes je v Puoli nádherný kostol, obklopený zo všetkých strán majestátnymi budovami. Odtiaľ sa svetlo evanjelia šírilo do celého Južného Šantungu, kde dnes pracujete vo všetkých jeho obvodoch.

Z počiatočných 158 kresťanov je ich dnes viac než 135 tisíc. Len si pomyslite na množstvo milostí, ktoré s tým súvisia, a zároveň aj na početné úlohy, ktoré dobrí spolubratia museli prevziať, aby sa toto všetko dosiahlo; a myslite na množstvo utrpení, ktoré museli znášať! To všetko je zaznamenané v nebi. Ich odmena nebude ani kráľovská, ani cisárska, ale božská. Koľko duší sa v tomto čase získalo pre nebo, koľko tisícov  neviniatok sa svätým krstom pripočítalo k veľkému množstvu svätých anjelov! Naozaj, vy všetci máte tento rok dôvod na úprimnú vďačnosť Pánu Bohu za všetky tieto milosti.

Využime tento rok slávenia výročia tiež na najsrdečnejšie vďakyvzdanie za všetky Božie dobrodenia. Zároveň nezabúdajme, že čím viac a čím úprimnejšie ďakujeme Bohu, tým viac by sme sa mali usilovať stať sa hodnými prijať z Božej dobroty nové milosti. Spomeňme si aj na našich drahých spolubratov, ktorí pracovali a trpeli ruka v ruke s nami a – ako my všetci dúfame – už dostali odmenu za svoju prácu.“ (P. Arnold Janssen, 14. január 1907)

Vďačnosť

P. Arnold si uvedomoval, že človek málo ďakuje svojmu Stvoriteľovi. Preto vo svojom liste povzbudzuje spolubratov, aby sa učili vidieť veci, ktoré Boh koná v ich živote: dobrodenia, ktorými ich zahŕňa, a prozreteľnosť, ktorou sa o nich stará. Keď totiž človek vníma, čo Boh pre neho a pre svet robí, vtedy jeho srdce zaplní nielen vďačnosť, lež aj veľká dôvera. Vďačnosť je však čnosť, ktorej sa každodenne treba učiť; ide ruka v ruke s dôverou a ochotou zapojiť sa Božej tvorivej činnosti vo svete.

P. Arnold veril, že Boh nenechá prácu a snahu človeka bez odmeny; korunuje ich úspechmi a svojím požehnaním, hoci aj keď niekedy možno až s odstupom času dá poznať ovocie ľudských námah.

Keď čítame o viditeľnom požehnaní úsilia misionárov v Číne, pozýva nás to zapojiť sa do spoločného vzdávania vďaky Bohu za dôveru vkladanú do človeka. Môžeme žasnúť nad tým, že také veľké veci, ako je spása ľudských duší, šírenie radostnej zvesti a Božieho kráľovstva, zveruje práve do rúk človeka. Preto minulosti patrí vďačnosť, budúcnosti by mala patriť pripravenosť.

Božia Prozreteľnosť dopustila, že komunizmus zničil mnoho z toho, čo misionári v Číne vybudovali. Dnes pokorne stojíme pred týmto tajomstvom. Misia i misionári sú však naďalej zasvätení dobrotivému Duchu Svätému. Preto ho spolu so sv. Arnoldom vzývajme a prosme o ochranu misie ako aj o trpezlivosť a úspech pri práci za spásu duší.

Od Ducha Svätého vyprosujme ľudí, ktorí budú presvedčení, že ohlasovanie evanjelia je takým vznešeným poslaním, ktoré si naozaj zaslúži náš čas, záujem, námahu i utrpenie.

Kto balí tvoj padák?

Tento príbeh je o absolventovi Americkej leteckej akadémie, ktorý bol pilotom stíhačky vo Vietname. Menoval sa Charles Plumb. Absolvoval 75 bojových misií, až kým nebol zostrelený. Katapultoval sa a s padákom zoskočil do nepriateľských rúk, kde strávil 6 rokov vo vietnamskom väzení. Toto peklo na zemi sa mu podarilo prežiť a dnes svedčí o veciach, ktoré sa naučil. Podľa jeho spomienok, jedného dňa, kým jedol v reštaurácii spolu so svojou manželkou, prišiel za ním jeden muž.

„Vy ste Plumb! Lietali ste na stíhačkách vo Vietname a boli ste zostrelený…“. „Ako to viete?“, opýtal sa Plumb. „Balil som vám váš padák, pane.“ Odpovedal muž, na čo si Plumb čosi uvedomil a preglgol. Muž mu potriasol rukou a povedal: „Dúfam, že dobre fungoval – že vám poslúžil…“. Plumb ho uistil, že áno a veľmi dobre: „Ak by padák, ktorý ste pre mňa zbalili, nefungoval dobre, už by som nebol medzi živými.“

Tú noc Plumb nemohol spať. „Tisíckrát som si toho muža predstavoval ako námorníka oblečeného v námorníckej uniforme, s čiapkou na hlave a vyleštenými gombíkmi. Premýšľal som, koľkokrát som okolo neho prešiel a nepozdravil som ho len preto, že ja som bol pilot a on obyčajný námorník.“

Tú noc Plumb premýšľal veľa o tom mužovi, ktorý mu chystal padák a denne celé hodiny za dreveným stolom pracoval na zabezpečovaní vecí zachraňujúcich iným život. Predstavoval si ruky muža, v ktorých bol jeho život. Ruky niekoho, koho ani nepoznal.

Charles Plumb neskôr pôsobil ako motivačný rečník, ktorý tento príbeh zopakoval mnohokrát. Počas prednášky sa zvykol opýtať publika: „A kto balil váš padák?“

Báseň o dare

Vďačnosti plný

svedčím pred Božou tvárou:

Bytie je Dar.

Dar plný pestrých darov.

Plynúci čas,

ten neúprosný vladár,

ešte aj smrť

vie premeniť v ňom na dar.

Nesmierny Bože, viem,

neprahneš po velebe.

No za tie dary ďakujeme Tebe.

Najviac za dar, čo nikdy neublíži,

na ľudskej hlave neskriví ani vláska.

Tvoj Syn,

keď visel hore na kríži,

pokrstil ten dar.

A dal mu meno Láska.

Milan Rúfus





Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom. (Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie