Podcast:
„Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť (Jn 15,5).
Cirkev tým, že vyhlásila P. Arnolda za svätého, potvrdzuje, že dosiahol svätosť života a prihovára sa za nás u Boha. Dôležité je však aj to, že vo sv. Arnoldovi sa nám všetkým ponúka vzor originálneho a radikálneho svedectva v nasledovaní Ježiša Krista. U neho nešlo len o chvíľkové nadchnutie sa pre Krista, lež o celoživotné rozhodnutie. Aj tento jeho príklad má v nás oživiť túžbu po svätosti. Svätý Bernard raz povedal: „Musím vyznať, že keď myslím na svätých, cítim sa spaľovaný veľkými túžbami“. Podobne si povzdychol aj sv. Augustín, keď uvažoval o svätcoch: „Keď to dokázali toľkí a toľké, prečo nie aj ty, Augustín?“
Sv. Arnold nie je vzorom v tom zmysle, žeby sme ho mali vo všetkom napodobňovať, ale ide skôr o osvojenie si jeho postojov, túžob a čností, ktorými on ako učeník Ježiša odpovedal na výzvy Cirkvi a sveta svojej doby. V Arnoldovom živote a diele je niekoľko významných prvkov:
Otvorenosť pre celý svet. V čase prenasledovania Cirkvi v Nemecku sa sv. Arnold pokúsil ohlasovaním evanjelia a dôverou v Boha „oslobodiť Cirkev z tohto zovretia“ a otvoriť ju „pre celý svet“. Mohli by sme parafrázovať jeho slová a povedať: „Práve keď sa toľko vecí v Cirkvi rozpadá, naša viera nás pozýva začať čosi nové.“ Takto môžeme chápať jeho postoj dôvery.
Ďalej to bolo presvedčenie, že ľudský rozvoj, sociálna pomoc a venovanie sa chudobným sú podmienkou skutočnej evanjelizácie.
Sv. Arnold trval aj na potrebe poznania a štúdia iných jazykov, kultúr a náboženstiev ako podmienok pre hlásanie evanjelia. V tej dobe to bolo čosi originálne, lebo iní sa o tieto aspekty nezaujímali. Podobne to bolo aj s jeho záujmom o ekumenizmus v Nemecku.
Zdôrazňoval aj používanie prostriedkov sociálnej komunikácie a angažovanosť laikov v misijnej práci. A to všetko vychádzajúc z trojičnej spirituality, zdôrazňujúc poslanie vteleného Božieho Slova a otvorenosť voči Duchu Svätému.
Je to model spirituality pre súčasnú dobu, kedy Cirkev zdôrazňuje dôležitosť cirkevného spoločenstva a misijného poslania, ktoré majú pôvod v Najsvätejšej Trojici.
Iba Ježiš
Svätcov môžeme právom považovať za privilegované vzory svätosti. Zvlášť v dnešnej dobe treba aktívne vyhľadávať inšpiratívne vzory, ktoré nás dokážu motivovať k snahe stať sa svätým. Na druhej strane je pravdou, že naším jediným vzorom je Ježiš Kristus. On je Cesta, Pravda a Život; on jediný je naším vzorom a cestou do domu nášho Otca (porov. Jn 14, 6 – 7). V čl. 520 Katechizmu Katolíckej Cirkvi čítame: „Ježiš sa v celom svojom živote prejavuje ako náš vzor. Je ‚dokonalý človek’, ktorý nás pozýva, aby sme sa stali jeho učeníkmi a nasledovali ho: Svojou poníženosťou nám dal príklad, ktorý máme nasledovať, svojou modlitbou priťahuje k modlitbe, svojou chudobou vyzýva, aby sme dobrovoľne prijímali núdzu a prenasledovanie.“ Sv. Peter píše v tomto duchu: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach“ (1 Pt 2, 21).
Sv. Charles de Foucauld, výnimočný svedok Krista a súčasník sv. Arnolda Janssena, hovorieval: „Treba nám konať toľko dobrého, koľko vládzeme, a nečudovať sa márnosti našich snáh. Pán je naším božským vzorom. On neúnavne konal dobro, a v tomto svete zožal iba kríž, potupu a tŕnie.“ A aby sa mohol stať svedkom jedinečného vzoru, ktorým bol pre neho Ježiš Kristus, túžil „vo svojich modlitbách ísť do celého sveta a objať všetkých ľudí.“
Ježiš je naším jediným vzorom. Táto pravda je dôležitá. Žiaden rehoľník nemôže „nasledovať“ zakladateľa a nemôže ho ani považovať za absolútny príklad. Rehoľník aj každý kresťan nasleduje predovšetkým Ježiša. On je vzor, model a príklad. Iba Ježiš!
Svätci sú naším vzorom v tom zmysle, že nám zanechali konkrétne a radikálne spôsoby nasledovania Ježiša v dobe, v ktorej žili. Ich „odvážna tvorivosť“, hodnoty, pre ktoré žili, a čnosti, ktoré si osvojili, sa stali živým dedičstvom zanechaným pre nás.
Život sv. Arnolda nám ukazuje Ježiša ako misionára, ktorého poslal nebeský Otec. A Arnoldovo svedectvo chce byť výzvou aj pre nás, aby sme aj my v dnešnej dobe nachádzali tvorivé spôsoby, ako realizovať naše poslanie v službe Božiemu kráľovstvu.
Vločka snehu
„Povedz mi, koľko váži jedna vločka snehu?“, spýtala sa sýkorka holubice. „Menej než nič,“ odpovedala holubica. Sýkorka teda porozprávala holubici svoj príbeh:
„Odpočívala som na vetvičke borovice a začalo snežiť. Nie, nebola búrka, to nie, vločky sa ľahulinko spúšťali na vetvu, pekne pomaličky. Pretože som nemala čo robiť, začalo som počítať vločky, ktoré dopadali na moju vetvičku. Spadlo ich 3 751 952. Keď pomaly a ľahulinko dopadla tá, pri ktorej som došla k číslu 3 751 953, a vážila – ako si povedala – menej než nič, vtedy vetvička praskla…“.
Sýkorka dorozprávala a uletela preč. Holubica, ktorá od čias Noemových predstavuje symbol mieru, sa na chvíľu zamyslela a potom vyslovila svoju myšlienku: „Možno, že chýba iba jeden človek, aby na svete zavládol mier…“.
Možno chýbaš práve ty…
Naplň ju láskou
Kedykoľvek pocítiš prázdnotu
vo svojom živote,
naplň ju láskou.
Hneď ako zistíš, že budeš mať voľný čas,
vydaj sa hľadať lásku.
Nemysli pritom: „Prinesie mi to utrpenie.“
Neklaď si otázky: „A čo keď ma oklamú?“
Nemysli: „Privedie ma to do pochybností.“
Jednoducho choď s radosťou
a hľadaj lásku.
Miluj, ako len môžeš.
Miluj, koho len môžeš.
Miluj, koľko len môžeš,
ale hlavne: miluj stále!
Neznepokuj sa nad tým, prečo milovať.
Láska je dôvodom sama v sebe.
Neodsudzuj ju, že je neúplná,
ak ti na lásku neodpovedia láskou.
Láska nesie v sebe svoju plnosť.
Kedykoľvek pocítiš prázdnotu
vo svojom živote,
naplň ju láskou.
Amado Ñervo
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
