Spiritualita Arnolda Janssena: ZAKLADATEĽ

„Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a ním je Ježiš Kristus“ (1Kor 3,11).

Podcast:

P. Arnold bol v hĺbke svojho bytia presvedčený o tom, že dielo, ktoré chce založiť, nie je jeho iniciatívou, lež dielom Božím. V tomto duchu sa vyjadril pri otváraní misijného domu v Steyli. O pár rokov neskôr, keď sa od rímskych úradov pokúšal získať prvé misijné územie v Číne, uviedol: „Pán Boh, ktorý založil tento dom, je tiež tým, kto už pre nás pripravil toto misijné územie, a niet žiadnej ľudskej sily, ktorá by mohla znemožniť Božie plány”.

Z P. Arnolda sa stal zakladateľ. A pritom to nebolo vôbec ľahké. Prvý pokus o založenie dobrej komunity nevyšiel: zo štyroch pôvodných spoločníkov dvaja odišli. Uprostred utrpení, zlyhaní a veľkej chudoby však naďalej dôveroval Bohu, Pánovi žatvy. Misijnému domu nechýbalo Božie požehnanie. Za krátky čas jeho úsilie prinieslo aj ovocie: misijné dielo začalo rásť. Dvadsaťpäť rokov po otvorení misijného domu v Steyli – roku 1900 – bolo v ňom už 208 kňazov, 549 bratov, 190 novicov a 730 študentov, budúcich misionárov. Niekoľko rokov po založení Spoločnosti Božieho Slova P. Arnold založil aj dve ženské misijné kongregácie. Jednu apoštolského života – Služobnice Ducha Svätého, a druhú kontemplatívneho života – Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony. Tajomstvom Arnoldovho úspechu bolo aj jeho osobné úsilie o osobný rast hlavne v nadobudnutí takých ľudských vlastností, ktoré sú potrebné k poslaniu zakladateľa. Keď sa o niečom presvedčil, že je to Božia vôľa, celý sa do toho vložil a nehľadel na námahu s tým spojenú. Všetkými silami chcel preto naplniť aj poslanie byť zakladateľom a otcom troch misijných kongregácií. S veľkým úsilím sa pustil aj do práce na zmene svojich povahových vlastností, aby sa z prísneho, vážneho a navonok odmeraného človeka stal viac otvorenejší, prístupnejší a srdečnejší otec. Hoci ho to veľa stálo, predsa sa snažil byť láskavý a otcovský ku všetkým. Podobne aj jeho pracovitosť a život modlitby boli stabilným základom pre to, aby poslanie zakladateľa mohol naplniť kompetentne a s radosťou.

Trojaká vernosť

Asi 70 % rehoľných kongregácii, založených od začiatku Cirkvi, v priebehu dejín zaniklo. Aká vnútorná dynamika či vitalita spôsobuje, že niektoré kongregácie sa vedia obnoviť a pretrvať počas stáročí? Čo je to, čo niektorým umožňuje žiť a prekvitať, zatiaľ čo iní zanikajú?

Vo všeobecnosti sa prijíma názor, že to závisí od trojitej vernosti: Vernosti Ježišovi Kristovi, vernosti vlastnej charizme a vernosti znameniam doby. Takto to vyjadril Druhý vatikánsky koncil: „Primeraná obnova rehoľného života zahrnuje jednak stály návrat k prameňom všetkého kresťanského života a k prvotnému duchu ustanovizní a jednak ich prispôsobovanie zmeneným ča­sovým podmienkam“ (PC 2). A ešte konkrétnejšie: „Keďže najvyššou normou rehoľného života je nasledovanie Krista podľa evanjelia, všetky rehoľné spoločnosti ju musia pokladať za najvyššie pravidlo“ (PC 2).

Nemôže to byť inak, pretože úplné odovzdanie sa Pánovi, nasledovanie ho a pokračovanie v jeho poslaní sú dôvodom zasväteného života. Pôvodná inšpirácia a charizma zakladateľa určuje konkrétnu a špecifickú formu nasledovania Krista a jeho poslania vo svete. Prispôsobenie sa zmeneným požiadavkám doby slúži tomu, aby mal rehoľný život zmysel v každej dobe a na každom mieste. Musí však pritom reagovať na túžby a potreby sveta tak, aby sa sám nenaplnil „duchom sveta“. Misionári sú poslaní do sveta, aby svet premieňali prinášaním hodnôt evanjelia, a nie aby sa dali svetom premeniť. Sú povolaní svedčiť o živom Bohu, o vtelení Slova, o bratstve v autentickom spoločenstve, o láske k modlitbe a k rozjímaniu… Majú pritom viesť jednoduchý a evanjeliový spôsob života. A vo svete, v ktorom je ešte stále veľa nespravodlivosti, útlaku a chudoby, budú musieť byť svedkami radosti a nádeje, no predovšetkým živej prítomnosti Ježiša Krista, prinášajúceho pravú slobodu.

Divoké kačice

V období migrácie vtákov na miestach, kadiaľ prelietajú divé kačice, badať istý nepokoj a pohyb u domácej hydiny. Zdá sa, akoby sa hydina cítila magnetizovaná preletom divých kačíc, ktorých kŕdle pri lete vytvárajú na oblohe veľké písmeno „V”.

Niektoré domáce zvieratká inšpirované letiacimi vtákmi začnú intenzívnejšie prejavovať pokusy o pohyby či skoky, akoby chceli napodobniť let tých na oblohe. V ich vnútri sa prebúdza túžba po slobode a voľnosti. Zdá sa, že domáce kačky chcú byť zrazu divými a sťahovavými vtákmi. Vyzerá to, akoby sa v ich malých hlavách, zvyknutých iba na prízemné obrazy kaluží, červíkov či trávy, odrazu zrodila túžba po výškach, po slobode, po nesmiernej oblohe a po zakúsení rýchlosti a sily vetra.

Tím

„Vtedy ustanovil Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi“ (Mk 3, 14-19)

Ježiš nekonal sám.

Začal vytvorením tímu Dvanástich,

ako bolo dvanásť kmeňov Izraela.

Symbolizuje to preto

celý Izrael, celý Boží ľud.

Ježiš volá každého,

aby bol súčasťou jeho tímu:

„Poď a nasleduj ma!“

Všetky miesta, ktoré treba obsadiť,

sú dôležité a nenahraditeľné.

Ak sa chceš stať členom tímu,

treba počúvať Božie slovo,

premieňať evanjelium do života

a pripojiť sa k tým, ktorí sú už tam.

Kresťania sú tímom dobrej zvesti

s jedným veľkým projektom:

svojimi skutkami ohlasovať a dosvedčovať,

že Boh nás všetkých miluje.